The Christus statueThe Church of Jesus Christ of Latter-day Saints Search | Feedback | Site Map | Help | Country Sites |
Home Broadcast General Conference Archives
Conferences
April 2004
ʻOku Fiefia ʻa Hoku Lotó ʻi he Ngaahi Folofolá

ʻOku Fiefia ʻa Hoku Lotó ʻi he Ngaahi Folofolá

JULIE B. BECK
Tokoni ʻUluaki ʻi he Kau Palesitenisī Lahi ʻo e Kau Finemuí

Kapau kuo teʻeki ai ke ke fakatupulaki ʻa e tōʻonga moʻui ko hono ako fakaʻaho ʻo e folofolá, peá ke kamata leva he taimí ni pea hokohoko atu hoʻo akó.

JULIE B. BECKʻI heʻeku toki mali foʻou atú, naʻá ku kole ange ki heʻeku faʻē ʻi he fonó, ʻa ia ko ha fefine feimeʻatokoni lelei, ke ne akoʻi au ki hono ngaohi ʻo e fanga kiʻi mā ifo ki he maʻu meʻatokoni efiafí. Naʻá ne tali mai naʻe feʻunga mo ha taʻu ʻe 25 ʻene ako ke taʻo ha foʻi mā leleí! Naʻá ne malimali leva mo ne pehē mai, “ʻE lelei ke ke kamata ngaohi leva ia.” Naʻá ku muimui ki heʻene faleʻí pea kuo lahi ha ngaahi taimi kuo mau fiefia ai ʻi hono maʻu ha ngaahi foʻi mā lelei ʻi homau ʻapí.

Meimei ki he taimi tatau pē ko iá, naʻe fakaafeʻi au ki ha maʻu meʻatokoni hoʻatā maʻá e kau Fineʻofa kotoa pē ʻi homau uōtí, ʻa ia kuó ne lau ʻa e Tohi ʻa Molomoná pe ko ha tohi hisitōlia nounou pē ʻo e Siasí. Naʻe tātātaha pē foki ʻeku lau folofolá, ko ia naʻe totonu ke u kau atu ki he maʻu meʻatokoni hoʻataá ʻaki haʻaku lau ha kiʻi tohi nounou he naʻe faingofua pea vave ange ia kiate au. ʻI heʻeku maʻu ko ia ʻeku meʻatokoni hoʻataá, naʻe ongo mālohi mai kiate au neongo naʻe lelei ʻa e tohi hisitōliá, ka naʻe totonu pē ke u lau ʻa e Tohi ʻa Molomoná. Naʻe ueʻi au ʻe he Laumālie Māʻoniʻoní ke u liliu ʻa ʻeku tōʻonga lau folofolá. ʻI he ʻaho pē ko iá, ne u kamata lau ai e Tohi ʻa Molomoná pea kuo teʻeki ai pē ke tuku ʻeku lau iá. Neongo ʻoku ʻikai ke u lau kuó u taukei, ka ʻoku ou manako moʻoni ʻi hono lau ʻo e folofolá pea ʻoku ou fakafetaʻi ʻi heʻeku kamata fakahoko ko ia ʻa e tōʻonga te u moʻuiʻaki he toenga ʻo ʻeku moʻuí. ʻE faingataʻa moʻoni ke te ako ʻa e ngaahi lēsoni ʻoku ʻomi ʻe he folofolá ʻaki hano lau tuʻo taha pē pe ako pē he kalasí ha ngaahi veesi kuo filifili.

Ko e taʻo maá, ko ha taukei fakatauhiʻapi lelei moʻoni ia. ʻI heʻeku taʻo kinautolú, ʻoku fakafonu homau falé ʻe hono nanamu leleí. ʻOku lava ke u fakahaaʻi ʻeku ʻofa ki hoku fāmilí, ʻaki ʻeku vahevahe ange kiate kinautolu ha meʻa ne u ngaohi. ʻI heʻeku ako folofolá, ʻoku fakafonu ai homau ʻapí ʻe he Laumālie ʻo e ʻEikí. ʻOku ou maʻu ai ha ʻilo mahuʻinga peá u vahevahe ia mo hoku fāmilí pea ʻoku tupulaki ai ʻeku ʻofa kiate kinautolú. Kuo fakahā mai ʻe he ʻEikí ʻoku totonu ke “fakafemoʻuekinaʻi [hotau] taimí ʻi he ako ʻa e [ngaahi folofolá]” (T&F 26:1) pea ʻoku ʻomai ʻa e “Tohi ʻa Molomoná mo e ngaahi tohi tapú ke akonakiʻi [ʻa kitautolu]” (T&F 33:16). ʻE lava ke hoko ʻa e fefine kotoa pē ko ha faiako ʻo e tokāteline ʻo e ongoongoleleí ʻi hono ʻapí pea ʻoku fie maʻu ʻe he fefine kotoa pē ʻi he Siasí ke ne ʻiloʻi ʻa e ongoongoleleí, ʻi heʻene hoko ko ha takimuʻa mo ha faiakó. Kapau kuo teʻeki ai ke ke fakatupulaki ʻa e tōʻonga moʻui ko hono ako fakaʻaho ʻo e folofolá, peá ke kamata leva he taimí ni pea toutou ako ia ke ke mateuteu ai ki homou ngaahi fatongia ʻi he moʻuí ni pea mo e taʻengatá foki.

Naʻe ʻikai ola lelei maʻu pē ʻeku fuofua feinga ko ia ke taʻo mā pea mo lau folofolá, ka naʻe ʻalu pē taimí mo ʻene toe faingofua angé. Ke fakahoko ʻa e ongo meʻá ni, naʻe fie maʻu ia ke u ako ki he ngaahi founga totonú pea mo ʻiloʻi ʻa e meʻa ʻoku ngaohi ʻakí. Ko e meʻa mahuʻingá, ʻa hono kamatá mo hono toutou fakahoko iá. Ko e founga lelei ʻe taha ke ako ʻaki e folofolá ko hono “fakatatau” ia kiate kitautolu (vakai, 1 Nīfai 19:23). ʻOku kamata ha niʻihi ia ʻaki ʻenau fili ha kaveinga mei he Fakahinohino ki he Folofolá, ʻoku nau fie ʻilo lahi ki aí. Pe ko haʻanau kamata pē hano lau mei he kamataʻangá ha tohi folofola pea nau kumi ke ʻiloʻi ʻa e ngaahi akonaki tukupau ʻoku ʻomi ai ʻi heʻenau lau iá.

Hangē ko ʻení, ʻi hono uiuiʻi au ke u hoko ko ha taki ʻo e Kau Finemuí, naʻá ku fakatau mai haʻaku ngaahi tohi folofola foʻou pea ʻi heʻeku lau mo fakaʻilongaʻi kinautolú, naʻá ku kumi ai ke ʻilo ʻa e ngaahi meʻa ʻe tokoni kiate au ʻi hoku uiuiʻí. Taimi ʻe niʻihi ʻoku ou fakapipiki ha fanga kiʻi pepa fakalanulanu ʻi heʻeku folofolá ke vave pē ʻeku kumi hake ha tefito pe kaveinga ʻoku ou ako ki aí. ʻOku ʻi ai ha fanga kiʻi pepa fakaʻilonga ʻi heʻeku folofolá ki he ngaahi veesi ʻoku ou manako taha ai ʻo fekauʻaki mo e fakatomalá pea mo e Fakaleleí ke u lava ʻo kumi ngofua hake ia ʻi heʻeku fakalaulauloto he sākalamēnití he uike takitaha. ʻOku ou faʻa hiki ha kiʻi fakamatala fekauʻaki mo e meʻa ʻoku ou akó. Taimi ʻe niʻihi ʻoku ou fakahū ʻa e fanga kiʻi fakamatala ko iá ʻi heʻeku tohi folofolá pea taimi ʻe niʻihi ʻoku ou hiki pē ʻi ha tohi kehe ʻa e meʻa kuó u akó.

Taimi ʻe niʻihi ʻoku ou faʻa fakatau mai ha Tohi ʻa Molomona foʻou. ʻI heʻeku kamata lau ʻa e tohi foʻou ko iá, ʻoku ou hiki ha fanga kiʻi fakamatala ʻi he tafaʻaki ʻo e vēsí ke u ʻilo ʻa e meʻa kuó u ako mei aí. ʻOku ou faʻa tā ha fanga kiʻi laine ke fakafehokotaki ʻa e ngaahi fakakaukaú, ke u lava ʻo manatuʻi ai e meʻa ne u akó. ʻOku ou valivaliʻi pea mo laineʻi ha ngaahi foʻi lea mahuʻinga. ʻI heʻeku ʻilo ko ia ha ngaahi fakakaukau ʻoku nau fekauʻakí, ʻoku ou faʻu leva ha kiʻi sēini ke fakafehokotaki ʻaki e ngaahi fakakaukau ko iá (vakai, “Fakafehokotaki ʻo e Folofolá,” ʻOku ʻIkai ha Ui ʻe Mahuʻinga Ange ʻi he Faiakó, 64–65). ʻOku ou manako ke fakakaukau ʻoku hoko ʻeku tohi folofolá ko ha pepa ngāue, ko ia ʻoku ou faʻa hiki ai ʻa e feituʻu ne u maʻu ai ha ʻilo makehé pe hingoa ʻo e tokotaha naʻá ne akoʻi aú. ʻOku foʻou leva ai ʻa e meʻa ne hokó ʻi heʻeku manatú he taimi te u toe lau ai ʻa e potu folofola ko iá.

Ko e tokolahi ʻo kimoutolu ʻoku mou ako ha ngaahi lea muli. Mahalo pē te ke fie lau e Tohi ʻa Molomoná ʻi ha lea fakafonua kehe. ʻI he taimi ʻokú ke lau ai ʻa e folofolá ʻi ha lea fakafonua kehé, ʻokú ke ako ai ʻi ha founga foʻou ki he ʻuhinga ʻo e ngaahi foʻi leá. ʻOku kamata ha niʻihi ʻaki ʻenau kumi ʻa e ngaahi tali ki heʻenau ngaahi fehuʻí. ʻOku nau fie ʻilo pe ko hai kinautolu pea mo e meʻa ʻoku totonu ke nau fai ʻi he moʻuí. Naʻe fokotuʻu mai ʻe haku kaumeʻa ke u kamata kumi ki he ngaahi fehuʻi ko ia ʻoku fai mai ʻe he ʻEikí kiate kitautolu ʻi he folofolá pea fakalaulauloto ki ai (vakai, John S. Tanner, “Responding to the Lord’s Questions,” Ensign, Apr. 2002, 26). Talu mei ai mo ʻeku ʻiloʻi ha ngaahi fehuʻi mahuʻinga hangē ko e, “Ko e hā ʻokú ke fie maʻú?” (1 Nīfai 11:2) pea mo e, “Ko e hā homou loto ki he Kalaisí?” (Mātiu 22:42). ʻOku ou hiki ha lisi ʻo e ngaahi fehuʻi ko iá ʻi he konga ki mui ʻo ʻeku tohi folofolá. ʻOku ou faʻa fili mei ai ha taha ke u fakakaukau ki ai ʻi he ngaahi momeniti lōngonoá he ʻoku hanga ʻe he fakalaulaulotó ʻo fakamaama hoto ʻatamaí ke te lava “ʻo ʻilo ʻa e [folofolá]” (Luke 24:45). ʻI he ʻikai ko ia ke ofi mai ʻeku tohi folofolá, ʻoku kamata leva ke u ako ʻaki ʻeku fakamanatu ʻa e ngaahi akonaki kuó u maʻulotó. ʻI heʻeku lau maʻuloto ko ia ʻa e Ngaahi Tefito ʻo e Tuí pe ngaahi potu folofola kehé, ʻoku lava ke u tauhi maʻu ai kinautolu ʻi heʻeku tauhiʻanga manatú.

Neongo pe ko e hā ha founga ʻoku fakaʻaongaʻi ʻe ha taha ke ne kamata ako ʻaki e folofolá, ko e kī ki hono maʻu e ʻilo mahuʻingá ko e hokohoko atu hono akó. Kuo teʻeki ai ke u foʻi ʻi hono vakili hake e ngaahi makakoloa mahuʻinga ʻo e moʻoní ʻi he folofolá he ʻoku nau akoʻi mai ʻi he “lea mahinongofua, ʻio, ʻo hangē ʻoku lava ke mahinongofua ha leá” (2 Nīfai 32:7). ʻOku “fakamoʻoni ʻa e folofolá kia [Kalaisi]” (vakai, Sione 5:39). ʻOku nau fakahā mai “ʻa e ngaahi meʻa kotoa pē ʻoku totonu ke tau faí” (vakai, 2 Nīfai 32:3). ʻOku nau “fakapoto [kitautolu] ki he fakamoʻuí” (2 Tīmote 3:15).

Tuʻunga ʻi heʻeku lau e folofolá pea mo e ngaahi lotu ʻoku ou fai ʻi heʻeku ako folofolá, kuó u maʻu ai ha ʻilo ʻokú ne ʻomi kiate au ʻa e nongá mo tokoni ke tukutaha hoku iví ʻi he ngaahi meʻa ʻoku taʻengata hono mahuʻingá. Tupu mei heʻeku kamata lau fakaʻaho ʻa e folofolá, kuó u ako ai ʻo kau ki heʻeku Tamai Hēvaní, Hono ʻAlo ko Sīsū Kalaisí pea mo e meʻa ʻoku fie maʻu ke u fai ke u hangē ai ko Kinauá. Kuó u ako ai ʻo kau ki he Laumālie Māʻoniʻoní pea mo e founga ke u moʻui taau ai mo ʻEne takauá. Kuó u ako ʻo ʻiloʻi ko e ʻofefine au ʻo e ʻOtuá. Pea mahuʻinga foki ko ʻeku ako ʻo ʻiloʻi ko hai au, ko e hā e ʻuhinga ʻoku ou ʻi māmani aí pea mo e founga ʻoku totonu ke fakahoko ʻaki ʻeku moʻuí.

ʻI he kei tupu hake ʻa e Palōfita ko Siosefa Sāmitá, naʻe ʻi ai ha fehuʻi naʻe mafasia lahi ai ʻene fakakaukaú. Naʻe kamata ke ne ako ʻa e folofolá peá ne ʻilo ʻi he Tohi Tapú ha founga ke maʻu ai e talí (vakai, Sēmisi 1:5). Naʻá ne pehē, “Naʻe teʻeki ai ke hū mamafa ha potu folofola ki he loto ʻo ha tangata ʻo lahi ange ʻi he mālohi naʻe hū ʻaki ʻa e meʻá ni ki hoku lotó ʻi he taimí ni.” Naʻá ne “toutou” (Siosefa Sāmita 2:12) fakakaukau ki ai. Koeʻuhí naʻe ngāueʻi ʻe Siosefa e meʻa naʻá ne lau ʻi he folofolá, naʻá ne ako ai ʻo kau ki he Tamai Hēvaní, Hono ʻAlo ko Sīsū Kalaisí, Laumālie Māʻoniʻoní pea mo ʻene hoko ko e foha ʻo e ʻOtuá. Naʻe ʻilo ai ʻe Siosefa ko hai ia, ʻuhinga ʻo ʻene ʻi he māmaní pea mo e meʻa naʻe fie maʻu ke ne fakahoko ʻi he moʻui ko ʻení.

ʻOku fuʻu mahuʻinga fau ʻa e folofolá ko ia naʻe laka ange kia Nīfai ke mole ʻene moʻuí ka ne feinga ke maʻu mai hono tataú. Naʻá ne loto ke “mamata, fanongo mo ʻiloʻi” (1 Nīfai 10:17). Naʻá ne “fakatotolo ʻi [he folofolá] ʻo ʻiloʻi ʻoku nau ʻaonga . . . [pea] mahuʻinga ʻaupito” (1 Nīfai 5:21). Naʻá ne ako ʻi he folofolá ʻo fekauʻaki mo e “ngaahi ngāue ʻa e ʻEikí ʻi he ngaahi fonua kehe ʻi he kakai ʻi muʻa atú” (1 Nīfai 19:22). Naʻá ne kamata ako ki he folofolá peá ne ʻilo ʻo kau ki he Tamai Hēvaní, Hono ʻAlo ko Sīsū Kalaisí mo e Laumālie Māʻoniʻoní mo ʻene hoko ko e foha ʻo e ʻOtuá. Naʻá ne ʻiloʻi ko hai ia pea mo e meʻa ke faí.

ʻOku ou falala lahi ki he kau finemui ʻo e Siasí. ʻI hoʻomou angaʻaki ko ia hono ako ʻo e folofolá, ʻe “langaki [hoʻomou] tui ki he ngaahi folofolá, ʻio ʻa e ngaahi kikite ʻa e kau palōfita māʻoniʻoní ʻa ia kuo tohí” (Hilamani 15:7). Te mou hoko ko e ngaahi faʻē mo e kau taki ʻe tokoni ki hono teuteuʻi ʻo e toʻu tangata ka hokó ʻi he ʻilo mo fakamoʻoni ki he ongoongoleleí. ʻE hoko hoʻomou fānaú ko ha kau tangata mo ha kau fefine ʻo e tuí, ʻa ia te nau hokohoko atu hono langa ʻo e puleʻanga ʻo e ʻOtuá ʻi he māmaní koeʻuhí ko e meʻa te mou akoʻi kiate kinautolu mei he folofolá.

Kapau kuo teʻeki ai ke hoko ʻa e lau folofolá ko ha tōʻonga moʻui kiate koe, ʻe hoko ʻa e ʻahó ni ko ha ʻaho lelei ke ke kamata ai. Naʻe ʻikai aʻu ia ki he taʻu ʻe 25 ʻa ʻeku ako ke taʻo mā leleí. Naʻe fie maʻu pē ʻa e fakalotolahi ke u kamata leva. Kuo ʻomi ʻe he mā ʻoku taʻo pē ʻi ʻapí, ha fiefia lahi ki homau fāmilí. Ka ʻoku hoko mai ʻa e fiefia lahi angé mei hono angaʻaki e lau folofolá, ʻa ia ne u kamata he ngaahi taʻu lahi kuohilí. ʻOku ʻi ai ha ngaahi ʻaho ʻe niʻihi ʻoku lahi e taimi ke u fakalaulauloto ai ki he folofolá. Ngaahi ʻaho ʻe niʻihi ʻoku ou fakalaulauloto pē ki ha ngaahi veesi ʻe niʻihi. Hangē ko hono hanga ʻe he maʻu meʻatokoní mo e mānava ʻaki e ʻeá ʻo paotoloaki hotau sino fakamatelié, ʻoku pehē pē mo hono fafanga ʻe he folofolá ʻa hoku laumālié. Ka ʻoku ou toe fakaongo atu e lea ʻa Nīfaí: “ʻOku fiefia ʻa hoku lotó ʻi he ngaahi folofolá, pea ʻoku fifili ai ʻa hoku lotó. . . . Vakai, ʻoku nēkeneka ʻa hoku lotó ʻi he ngaahi meʻa ʻa e ʻEikí; pea ʻoku fifili maʻu ai pē ʻa hoku lotó ki he ngaahi meʻa kuó u mamata mo fanongo aí” (2 Nīfai 4:15–16). ʻI he huafa ʻo Sīsū Kalaisí, ʻēmeni.

 
© 2008 Intellectual Reserve, Inc. All rights reserved.   Rights and use information.  Privacy policy