The Christus statueThe Church of Jesus Christ of Latter-day Saints Search | Feedback | Site Map | Help | Country Sites |
Home Broadcast General Conference Archives
Conferences
ʻOkatopa 2005
ʻOku Fiefia ʻa Hoku Lotó ʻi he Folofolá

ʻOku Fiefia ʻa Hoku Lotó ʻi he Folofolá

Cheryl C. Lant
Palesiteni Lahi ʻo e Palaimelí

ʻOku ʻikai ha meʻa ʻe toe mahuʻinga ange ʻe lava ke tau fai maʻa hotau fāmilí, ka ko hono fakamālohia kinautolu ʻi he folofolá.

Cheryl C. LantKuo toki kolé ni mai ʻe hotau palōfita ʻofeiná ke tau lau e Tohi ʻa Molomoná ki muʻa pea ʻosi e taʻú. ʻI heʻeku tali e fakaafe ko iá, kuó u ʻiloʻi ai ha ngaahi meʻa foʻou mo fakafiefia ʻi he tohí ni, neongo kuo tā tuʻo lahi ʻeku lau ia ki muʻa. Hangē ko ʻení, ne u toe ʻiloʻi ai ʻa e 2 Nīfai 4:15, ʻa ia ʻoku pehē, “ʻOku fiefia ʻa hoku lotó ʻi he ngaahi folofolá, pea ʻoku fifili ai ʻa hoku lotó, ʻo u tohi ia ke akoʻi ʻaki pea ʻaonga ki heʻeku fānaú.”

ʻOku akoʻi mai ʻe he folofolá ʻa e founga hono lau ʻo e Tohi ʻa Molomoná. ʻOku hā ai ha ngaahi fakakaukau mahuʻinga ʻe tolu.

ʻUluakí, “ʻOku fiefia hoku lotó.” ʻOku ou manako he kupuʻi lea ko ʻení! Kuó u fakakaukau atu ki he fiekaia mo fieinua ki he ʻiló heʻeku lau ʻa e folofolá, ka ko ha meʻa kehe ʻa e fiefia ia aí. ʻOku ou ʻiloʻi ai ko e meʻa ko ia ʻoku ou ako mei he folofolá, ʻoku makatuʻunga ia ʻi he teuteu ʻoku ou faí. Taimi kotoa pē ʻoku ou lau ai ia, ʻoku ou haʻu ai mo ha loto pea mo ha vakai foʻou ki ai. ʻOku ʻi ai e kaunga ʻo e tuʻunga ʻoku ʻi ai ʻeku moʻuí, ngaahi meʻa ʻoku ou aʻusiá pea mo e anga ʻeku fakakaukaú, ki he lahi ʻo e meʻa te u maʻu mei aí. ʻOku ou manako he folofolá. ʻOku ou koloaʻaki e ngaahi moʻoni ʻoku ou maʻu heʻeku lau iá. ʻOku fonu hoku lotó he fiefia ʻi heʻeku maʻu ha fakalotolahi, fakahinohino, fakafiemālie, mālohinga pea mo ha tali ki heʻeku ngaahi fie maʻú. ʻOku toe fakafiefia ange ʻa e moʻuí, maama mai mo e halá kiate au pea toe fakapapauʻi mai ai e ʻofa ʻa e Tamai Hēvaní mo ʻene tokanga kiate au he taimi kotoa pē ʻoku ou lau ai iá. Ko ha meʻa fakafiefia moʻoni ʻeni kiate au. Hangē ko hono fakamatalaʻi ʻe ha kiʻi tamasiʻi he kalasi Sanipīmí, “ʻOku ou fiefia ʻi he folofolá!”

Uá, “ʻOku ou fakalaulauloto ki ai.” ʻOku ou manako ke toʻo holo e folofolá ʻi hoku lotó! ʻOku toka ai e laumālie ʻo e meʻa kuó u laú, ke ne ʻomi kiate au ha fakanonga mo ha fakafiemālie. ʻOku hanga ʻe he ʻilo kuó u maʻú ʻo ʻomi ha fakahinohino mo ha tataki. ʻOku ou maʻu ʻa e loto falala ko ia ʻoku tupu mei he talangofuá.

Taimi ʻe niʻihi ʻoku ʻi ai ha taimi lahi ke u fakalaulauloto ai ki he folofolá. Taimi ʻe niʻihi ʻoku ou lau fakakongokonga ia. Ka ʻoku ʻikai mahuʻinga ʻa e feituʻu mo e taimi ia ʻoku ou lau ai e folofolá he ʻoku lava ke u tukulotoʻi ia. Kuó u ʻiloʻi ko e taimi ʻokú te lau ai ia he pongipongí, ʻoku lava ke u maʻu e takiekina ʻa e Laumālié he toenga ʻo e ʻahó. ʻI heʻeku lau ia he hoʻataá, ʻoku faʻa hoko ia tupu mei ha fie maʻu ke u kumi ki ha tali mo ha fakahinohino ke ne takiekina ʻeku ngaahi filí mo e ngāué. ʻI heʻeku lau ia he poʻulí, ʻoku nofoʻia leva hoku ʻatamaí ʻe he ngaahi pōpoaki mālie mo fakanonga ʻa e ʻEikí, lolotonga ʻeku mohe mālōloó. Taimi lahi ʻoku faʻa fakaʻaaki au he poʻulí ʻe ha ngaahi fakakaukau ko e fakatupunga ʻe he ngaahi lea ne u lau ki muʻa peá u toki mohé. ʻE lava ke takai holo ʻeku fakakaukaú ʻi ha ngaahi feituʻu he lolotonga e ʻahó, ka ʻoku fālute lelei ʻe hoku lotó e folofola ʻa e ʻEikí peá u “fakalaulauloto” kiate kinautolu.

Kuó u ako he meʻa ni ko e “ngaahi mahalo ʻo e loto [ʻo e tangatá], ko ia ai pē ia” (Lea Fakatātā 23:7). ʻI heʻeku fakalaulauloto ki he folofolá, ʻoku hoko leva ha meʻa kiate au. ʻOku ou maʻu ha holi mālohi ange ke nofo ofi ki heʻeku Tamai Hēvaní. ʻOku ou fakaʻamu ke u tauhi kiate Ia. ʻOku ou fie moʻuiʻaki ʻa e ngaahi tefitoʻi moʻoni ʻoku ou ako mei he folofolá pea ʻi heʻeku fai iá, ʻoku hanga ʻe hoku lotó ʻo “tohi ia ke akoʻi ʻaki pea ʻaonga ki heʻeku fānaú.”

ʻOku ʻikai foki ke u tohi ʻa e folofolá ʻo hangē ko Nīfaí, ka ko e taimi ʻoku ou lau ai e folofolá pea moʻuiʻaki e ngaahi tefitoʻi moʻoni kuó u akó, ʻoku tohi tongi leva ʻi hoku lotó e ngaahi folofola ko iá. ʻOku nau puleʻi ʻeku ngaahi tōʻongá, pea ʻoku hiki ai kinautolu maʻa ʻeku fānaú ke nau mamata pea muimui ki ai. ʻE lava ke u fokotuʻu ha tukufakaholo ʻo e moʻui angatonú, ʻo fakavaʻe ʻaki e ngaahi tefitoʻi moʻoni kuó u ako mei he folofolá.

ʻOku akoʻi mai ʻe he Tokāteline mo e Ngaahi Fuakava 93:39–40: “Pea ʻoku haʻu ʻa e tokotaha angakoví na ʻo toʻo atu mei he fānau ʻa e tangatá ʻa e māmá mo e moʻoní, ko e meʻa ʻi he talangataʻá, pea ko e meʻa ʻi he talatupuʻa ʻa ʻenau ngaahi tamaí.

“Ka kuó u fekau kiate kimoutolu ke mou akonekina ʻa hoʻomou fānaú ʻi he māmá mo e moʻoní.”

ʻI heʻeku lau ʻa e folofolá, ʻoku lava ke u fakapapauʻi ai te u maʻu ʻa e “maama mo e moʻoni” te ne tāpuekina au mo hoku fāmilí. ʻI heʻeku ʻiloʻi e meʻa ke faí, ʻe lava ke u ʻomi ʻeku ngaahi ngāué—ʻa hoku “ngaahi tukufakaholó”—ke fenāpasi mo ʻeku ʻiló. Pea he ʻikai hanga ʻe heʻeku sīpingá ʻo takihalaʻi ʻeku fānaú ka te ne tataki kinautolu ki he folofolá mo e moʻoni ʻoku maʻu aí.

ʻOku ou manako he foʻi hiva Palaimeli ko ia ʻokú ne ako mai:

Fekumi, fakalaulauloto mo lotu
Ko e ngaahi meʻa ia kuo pau ke u faí.
ʻE tataki ʻe he Laumālié pea te u ʻiloʻi loto,
ʻOku moʻoni ʻa e folofolá.1

ʻOku ou ʻiloʻi kapau te u lotua ke maʻu ha fakamoʻoni ki hono moʻoni ʻo e folofolá pea nofoʻia au ʻe he Laumālié ʻi heʻeku lau iá, ʻe fakatupulaki e ngaahi ongo ʻoku ou maʻú pea ʻe lahi ange ʻa e ngaahi meʻa ʻe lava ke u mamata ki aí. ʻE lava ke u sio ki he tuʻunga ʻoku ʻi ai ʻeku moʻuí pea mo e tuʻunga ʻoku finangalo ʻa e Tamai Hēvaní ke u aʻusiá. ʻE lava ke mahino kiate au ʻa e ngaahi tefitoʻi moʻoni ʻo e moʻoní pea ʻe lava ke u mamata ki he founga ke fakahoko ʻaki e ngaahi liliu ʻoku totonu ke fai ʻi heʻeku moʻuí. ʻE lava ke u ongoʻi fakapapau ai ʻe tokoniʻi mo fakamālohia au ʻe he ʻEikí ke u lavaʻi e ngāue ko iá. Pea ko hono tohi tongi leva ia ʻo e folofolá ʻi heʻeku moʻuí.

ʻI heʻetau lau e folofolá, ʻoku tau ongona ai e leʻo ʻo e Fakamoʻuí. ʻOku ʻikai ke Ne mavahe mei heʻetau moʻuí. ʻOkú Ne ʻi he ngaahi veesi ʻo e ngaahi tohi māʻoniʻoni ko ʻení. Kuo kole mai hotau palōfitá ke tau ʻunu ke toe ofi ange ki he Fakamoʻuí ʻaki ʻetau lau e Tohi ʻa Molomoná.

Pea fēfē leva ʻetau fānaú? Ko ha fānau monūʻia moʻoni ia ʻoku hanga ʻe heʻenau mātuʻá ʻo fakavaʻe ʻenau moʻuí ʻaki ʻa e ngaahi akonaki ʻo e folofolá! ʻOku ʻikai ha meʻa ʻe toe mahuʻinga ange ʻe lava ke tau fai maʻa hotau fāmilí, ka ko hono fakamālohia kinautolu ʻi he folofolá. ʻE ngaahi mātuʻa, ui mai homou fāmilí ke mou lau fakataha ʻa e folofolá, pea ngāue ke fakahoko ia neongo hoʻomou femoʻuekiná. ʻE fānau, tali vave mo fiefia leva ʻa e taimi ʻoku ui ai kimoutolu ke ako e folofolá.

Naʻe ʻomi ʻe Palesiteni Kōtoni B. Hingikelī ha fakaafe, ka naʻá ne toe ʻomi foki mo ha ngaahi talaʻofa ʻo kapau te tau tali ia. Naʻá ne talaʻofa mai “ʻe toe lahi ange hono nofoʻia kitautolu ʻe he Laumālie ʻo e ʻEikí, pea ʻe ʻi ai ha loto fakapapau lahi ange ke talangofua ki Heʻene ngaahi fekaú pea mo ha fakamoʻoni mālohi ange ki hono moʻoni ʻoku moʻui e ʻAlo ʻo e ʻOtuá.”2

Naʻe pehē mai ʻe ha taha ʻo ʻeku ngaahi tama fefiné, ʻa ia ʻoku hoko ʻa e ngaahi tāpuaki maʻongoʻonga taha ʻokú ne maʻú ko e ngaahi tukupā faingataʻa tahá ia (ʻoku ʻi ai ʻene longaʻi fānau ʻe toko tolu!), “Fineʻeiki, ʻoku ou fakahoko ia. ʻOku ou lau ʻa e Tohi ʻa Molomoná. Pea ʻoku ou pīkitai ki he ngaahi talaʻofa fakaʻofoʻofa ko iá. Ko e meʻa tofu pē ia ʻoku ou fie maʻu ʻi heʻeku moʻuí he taimi ní.”

Ko e ngaahi tāpuaki nai ʻeni ʻokú ke fie maʻu ʻi hoʻo moʻuí? ʻOku ʻatautolu ia. Tau tukupā fakafoʻituitui muʻa ke tau muimui ki he palōfitá. Pea tau feinga fakafāmili ke maʻu hotau ngaahi tāpuakí. ʻE Palesiteni Hingikelī ʻoku mau ʻofa atu pea kuo mau ongona ho leʻó pea te mau muimui ki ai.

Tuku muʻa ke u fakamoʻoni ʻoku ou ʻilo ʻoku moʻui ʻa e Tamai Hēvaní pea ʻokú Ne ʻofeina kitautolu. ʻOku ou ʻilo ko Sīsū Kalaisi hotau Fakamoʻuí. ʻOku ou ʻilo ʻoku moʻoni ʻa e folofolá. Ko e folofola ia ʻa e ʻOtuá. ʻOku ou ʻilo ko Palesiteni Hingikelī hotau palōfita he ʻaho ní. ʻOku ou ʻilo kapau te tau muimui kiate ia, te tau maʻu ha ngaahi tāpuaki maʻongoʻonga mei heʻetau Tamai Hēvaní. ʻOku ou fakafetaʻi koeʻuhí ko e fakamoʻoni ko ʻeni ʻoku ou maʻú. ʻI he huafa ʻo Sīsū Kalaisí, ʻēmeni.

Maʻuʻanga Fakamatalá

1. “Fekumi, Fifili mo Lotu,” Tohi Hiva ʻa e Fānaú, 66.

2. “Ko ha Fakamoʻoni Mālohi mo Moʻoni,” Liahona, ʻAokosi 2005, 6.

 
© 2008 Intellectual Reserve, Inc. All rights reserved.   Rights and use information.  Privacy policy