Je to pre vás ešte stále úžasné?

S manželkou sme mali veľké šťastie, že sme mohli svojich päť detí vychovávať neďaleko skvostného mesta Paríž. Počas tých rokov sme im chceli poskytnúť príležitosť objavovať úžasné veci tohto sveta. Každé leto sme s rodinou robili dlhé výlety za najvýznamnejšími pamiatkami, historickými miestami a prírodnými divmi Európy. Nakoniec sme sa po 22 rokoch strávených v oblasti Paríža chystali odsťahovať. Stále si pamätám ten deň, kedy ku mne prišli deti a povedali mi: „Tati, to je ale hrozná hanba! Žijeme tu celý život a nikdy sme neboli na Eiffelovke!“

Na tomto svete je toľko divov. Avšak niekedy, keď ich máme neustále pred očami, ich považujeme za samozrejmosť. Pozeráme sa, ale v skutočnosti nevidíme; počúvame, ale v skutočnosti nepočujeme.

Počas Svojej pozemskej služby Ježiš povedal Svojim učeníkom:

„Blahoslavené oči, ktoré vidia, čo vy vidíte.

Lebo hovorím vám: Mnohí proroci a králi chceli vidieť, čo vy vidíte, ale nevideli, a počuť, čo vy počujete, ale nepočuli.“¹

Často premýšľam, aké to asi bolo žiť v Spasiteľovej dobe. Dokážete si predstaviť, že Mu sedíte pri nohách? Že cítite Jeho objatie? Že ste svedkami Jeho služby druhým? A napriek tomu mnohí, ktorí Ho stretli, nepoznali – „nevideli“ – že medzi nimi žil samotný Syn Boží.

Aj my máme výsadu žiť vo výnimočnej dobe. Dávni proroci videli dielo znovuzriadenia ako „podivuhodné dielo, … áno, podivuhodné dielo a div“². V žiadnej predchádzajúcej dispenzácii nebolo povolaných toľko misionárov, nebolo otvorených toľko národov pre posolstvo evanjelia a nebolo postavených toľko chrámov po celom svete.

My Svätí neskorších dní zažívame zázraky aj v osobnom živote. Patrí k nim napríklad naše osobné obrátenie, odpovede, ktoré získavame na svoje modlitby a láskyplné požehnania, ktoré na nás Boh denne vylieva.

Obdivovanie zázrakov evanjelia je znakom viery. Znamená to, že uznávame ruku Pánovu vo svojom živote a vo všetkom okolo seba. Náš obdiv tiež vytvára duchovnú silu. Dáva nám energiu, aby sme zostali ukotvení vo viere a boli zapojení do diela spásy.

Dajme si však pozor. Naša schopnosť žasnúť je krehká. Môže sa stať, že po určitej dobe začneme byť ľahostajní v dodržiavaní prikázaní či dokonca apatickí alebo dokonca znudení, a v dôsledku toho znecitlivieme voči tým najpozoruhodnejším zázrakom evanjelia.

Kniha Mormonova opisuje dobu veľmi podobnú tej našej, ktorá predchádzala príchodu Mesiáša na americký kontinent. Na nebi sa náhle objavili znamenia Jeho narodenia. Ľudia boli zasiahnutí takým úžasom, že sa pokorili a skoro všetci boli obrátení. Avšak iba o štyri roky neskôr „ľudia začali zabúdať na oné znamenia a divy, ktoré počuli, a začali menej a menej žasnúť nad znamením, teda nad divom z neba, … a prestávali veriť všetkému, čo počuli a videli“³.

Bratia a sestry, je pre vás evanjelium stále úžasné? Vidíte, počujete, cítite a žasnete? Alebo vaše duchovné senzory prešli do úsporného režimu? Nech už je vaša osobná situácia akákoľvek, vyzývam vás, aby ste robili tri veci.

Po prvé – nikdy nebuďte unavení z objavovania a opätovného objavovania právd evanjelia. Spisovateľ Marcel Proust povedal: „Skutočná objavná ceste sa neskladá z hľadania nových území, ale z nového pohľadu na vec.“⁴ Pamätáte si na to, kedy ste si prvýkrát čítali verš z písiem a pocítili, že Pán prehovoril k vám osobne? Spomínate si na to, kedy ste po prvýkrát cítili, ako vami prechádza jemný vplyv Ducha Svätého, dokonca možno ešte predtým, ako ste si vôbec uvedomili, že je to Duch Svätý? Neboli to posvätné a výnimočné okamihy?

Každý deň by sme mali lačnieť a žízniť po duchovnom poznaní. Tento osobný návyk je založený na štúdiu, premýšľaní a modlitbe. Niekedy môžeme byť v pokušení si povedať: „Dnes nemusím študovať písma; už ich mám celé prečítané“ alebo „Dnes nemusím ísť na zhromaždenie, nebude tam nič nové.“

Ale evanjelium je prameň poznania, ktorý nikdy nevyschne. Každú nedeľu, na každom zhromaždení a v každom verši z písiem je niečo nové, čo sa môžeme naučiť a pocítiť. S vierou sa spoliehame na sľub, že ak „hľadá[me] … nájde[me]“⁵.

Po druhé – zakotvite svoju vieru v jasných a jednoduchých pravdách evanjelia. Náš úžas má byť zakorenený v základných zásadách našej viery, v čistote našich zmlúv a obradov a v našich najjednoduchších skutkoch uctievania Boha.

Jedna sestra misionárka rozprávala príbeh o troch mužoch, ktorých stretla na konferencii okrsku v Afrike. Pochádzali z odrezanej dediny ďaleko v divočine, kde nebola Cirkev doposiaľ zorganizovaná, ale žilo tam 15 verných členov a skoro 20 záujemcov. Títo muži išli pešo viac ako dva týždne a prešli 480 km po cestách, ktoré obdobie dažďov premenilo na blato, aby sa mohli zúčastniť konferencie a priniesť desiatky od členov svojej skupiny. Plánovali, že zostanú celý týždeň, aby sa mohli tešiť z výsady prijať nasledujúcu nedeľu sviatosť, a potom sa vydajú na spiatočnú cestu, pričom na hlave ponesú škatule plné výtlačkov Knihy Mormonovej pre ľudí zo svojej dediny.

Táto misionárka svedčila o tom, ako ju dojal zmysle pre údiv, ktorý títo muži prejavili, a tiež obete, ktoré z celého srdca priniesli, aby mohli získať to, čo pre ňu bolo vždy tak ľahko dostupné.

Zamyslela sa: „Keby som jedného nedeľného rána v Arizone vstala a zistila, že mám pokazené auto, išla by som na zhromaždenie pešo, keď je to len niekoľko blokov od domu? Alebo by som jednoducho zostala doma, pretože je to ďaleko alebo pretože prší?“⁶ Toto sú dobré otázky, nad ktorými by sme sa mali zamyslieť všetci.

A nakoniec vás vyzývam k tomu, aby ste vyhľadávali a vážili si spoločenstvo Ducha Svätého. Väčšinu divov evanjelia nemôžeme vnímať prirodzenými zmyslami. Je to niečo, čo „oko nevídalo, ani ucho neslýchalo, … čo pripravil Boh tým, ktorí Ho milujú“⁷.

Keď je s nami Duch, sú naše duchovné zmysly bystré a naša pamäť bdelá, takže nemôžeme zabudnúť na zázraky a znamenia, ktorých sme boli svedkami. Preto sa možno nefitskí učeníci, keď sa ich Ježiš chystal opustiť, vrúcne modlili za to, „čo si najviac priali; a priali si, aby im bol daný Duch Svätý“⁸.

Napriek tomu, že videli Spasiteľa na vlastné oči a vlastnými rukami sa dotkli Jeho rán, vedeli, že ich svedectvo by mohlo pohasnúť, keby ho neustále neobnovovali mocou Ducha Božieho. Bratia a sestry, nikdy nerobte nič, čím by ste riskovali stratu tohto vzácneho a zázračného daru – spoločenstva Ducha Svätého. Vyhľadávajte ho skrze vrúcnu modlitbu a spravodlivý život.

Svedčím o tom, že dielo, do ktorého sme zapojení je „podivuhodné dielo a div“. Ak budeme nasledovať Ježiša Krista, Boh nám bude vydávať svedectvo „znameniami a divmi a všelijakými prejavmi moci, ako aj udeľovaním Ducha Svätého podľa svojej vôle“⁹. Tento zvláštny deň vydávam svedectvo o tom, že divy a zázraky evanjelia sú zakotvené v najväčšom zo všetkých darov Božích – v Spasiteľovom uzmierení. Toto je ten dokonalý dar lásky, ktorý Otec a Syn, zjednotení v zámere, poskytujú každému z nás. Spolu s vami tu stojím „užasnutý láskou, čo dáva mi Spasiteľ. … Ó, je to nádherné, tak nádherné, pre mňa.“¹⁰

Kiež máme vždy oči, ktoré vidia, uši, ktoré počujú, a srdcia, ktoré vnímajú divy tohto úžasného evanjelia, za to sa modlím v mene Ježiša Krista, amen.