Písma
Mosiáš 22


Kapitola 22

Sú vytvorené plány na únik ľudu z lámánitskej poroby – Lámánitov opijú – Ľud uniká, vracia sa do Zarahemly a stáva sa poddaným kráľa Mosiáša. Okolo roku 121–120 pred Kr.

1 A teraz, stalo sa, že Ammón a kráľ Limhi sa začali radiť s ľuďmi, ako by sa mali vyslobodiť z poroby; a dokonca dali všetok ľud spolu zhromaždiť; a toto učinili, aby poznali hlas ľudu ohľadom záležitosti tejto.

2 A stalo sa, že nemohli nájsť žiadny iný spôsob, ako sa vyslobodiť z poroby, iba ak by vzali ženy a deti svoje, a stáda svoje, a dobytok svoj, a stany svoje, a odišli by do pustatiny; lebo Lámániti boli tak početní, že keď ľud Limhiho rozmýšlaľ nad vyslobodením svojím z poroby mečom, bolo pre nich nemožné bojovať s nimi.

3 Teraz, stalo sa, že predstúpil Gideon a postavil sa pred kráľa, a povedal mu: Teraz, ó kráľu, ty si doteraz veľakrát počúvol slová moje, keď sme bojovali s bratmi svojimi, Lámánitmi.

4 A teraz, ó kráľu, ak ma nepokladáš za služobníka neužitočného, či ak si doteraz v akejkoľvek miere počúval slová moje a ak ti boli k úžitku, potom si prajem, aby si počúval slová moje aj teraz, a ja budem služobníkom tvojím a vyslobodím ľud tento z poroby.

5 A kráľ mu dovolil, aby prehovoril. A Gideon mu povedal:

6 Predstav si zadnú bránu pri zadnej hradbe na zadnej strane mesta. Lámániti, alebo stráže Lámánitov, sú v noci opité; takže pošleme správu medzi všetok ľud, aby zhromaždili svoje stáda a dobytok, aby ich v noci mohli vyhnať do pustatiny.

7 A ja pôjdem na rozkaz tvoj a zaplatím Lámánitom poslednú daň z vína a oni budú opití; a my prejdeme, keď budú spití a budú spať, tajným priechodom naľavo od ich tábora.

8 Tak odídeme so ženami svojimi a s deťmi svojimi, so stádami svojimi a s dobytkom svojím do pustatiny; a budeme putovať okolo krajiny Šilom.

9 A stalo sa, že kráľ počúvol slová Gideona.

10 A kráľ Limhi dal, aby ľud jeho zhromaždil stáda svoje; a poslal Lámánitom daň z vína; a tiež im poslal ďalšie víno ako dar; a oni neviazane pili víno, ktoré im kráľ Limhi poslal.

11 A stalo sa, že ľud kráľa Limhiho odišiel v noci do pustatiny so stádami svojimi a s dobytkom svojím a išli okolo krajiny Šilom, a zamierili smerom ku krajine Zarahemla, súc vedení Ammónom a bratmi jeho.

12 A vzali si so sebou do pustatiny všetko zlato a striebro svoje, a drahocenné veci svoje, ktoré mohli uniesť, a tiež zásoby svoje; a pokračovali v ceste svojej.

13 A keď boli mnoho dní v pustatine, prišli do krajiny Zarahemla a pripojili sa k ľudu Mosiášovmu, a stali sa poddanými jeho.

14 A stalo sa, že Mosiáš ich prijal s radosťou; a tiež prijal ich záznamy, a tiež záznamy, ktoré našiel ľud Limhiho.

15 A teraz, stalo sa, keď Lámániti zistili, že ľud Limhiho v noci odišiel z krajiny, že vyslali do pustatiny vojsko, aby ich prenasledovalo;

16 A potom, čo ich prenasledovali dva dni, nemohli už ďalej sledovať ich stopy; takže sa stratili v pustatine.