1 Ako som vám uviedol vo svojom liste, predtým ako som opustil miesto svoje, že vám budem z času na čas písať a dávať vám informácie ohľadom mnohých vecí, pokračujem teraz vo veci krstu za mŕtvych, pretože oná vec, zdá sa, zamestnáva myseľ moju a dotýka sa mojich pocitov najsilnejšie, od doby, kedy som prenasledovaný nepriateľmi svojimi.

2 Napísal som vám niekoľko slov zjavenia ohľadom zapisovateľa. Mal som niekoľko ďalších myšlienok vo vzťahu k tejto záležitosti, ktoré teraz potvrdzujem. To je, v predchádzajúcom liste mojom bolo oznámené, že má byť zapisovateľ, ktorý má byť očitým svedkom, a tiež aby počul ušami svojimi, aby mohol učiniť záznam v pravde pred Pánom.

3 Teraz, vo vzťahu k tejto záležitosti, bolo by veľmi zložité pre jedného zapisovateľa, aby bol prítomný v každom čase a aby plnil všetky zodpovednosti. Aby sa odstránil tento problém, môže byť v každom zbore v meste určený zapisovateľ, ktorý je dobre schopný zapisovať presné zápisy; a nech je veľmi svedomitý a presný v zapisovaní celého postupu, potvrdzujúc v zázname svojom, že videl očami svojimi a počul ušami svojimi, dávajúc dátum a mená, a tak ďalej, a priebeh celej činnosti; menujúc tiež asi troch jednotlivcov, ktorí sú prítomní, ak sú nejakí prítomní, ktorí môžu v akomkoľvek čase, keď sú predvolaní, toto potvrdiť, aby ústami dvoch alebo troch svedkov každé slovo mohlo byť potvrdené.

4 Ďalej, nech je hlavný zapisovateľ, ktorému tieto ďalšie záznamy môžu byť odovzdávané, súc sprevádzané potvrdeniami nad ich vlastnými podpismi potvrdzujúcimi, že záznam, ktorý učinili je pravdivý. Potom hlavný cirkevný zapisovateľ môže zaniesť tento záznam do hlavnej cirkevnej knihy s potvrdeniami a všetkými sprievodnými svedectvami, so svojím vlastným prehlásením, že skutočne verí hore uvedenému prehláseniu a záznamom, že sú pravdivé, podľa svojej znalosti celkového charakteru a ustanoveniu týchto mužov cirkvi. A keď je toto učinené v hlavnej cirkevnej knihe, záznam bude práve tak svätý a bude potvrdzovať obrad práve tak, ako keby to videl očami svojimi a počul ušami svojimi, a učinil o tom záznam v hlavnej cirkevnej knihe.

5 Môžete si myslieť, že tento rád vecí je veľmi podrobný; ale dovoľte mi, aby som vám povedal, že je to iba naplnenie vôle Božej skrze prispôsobenie sa obradu a príprave, ktorú Pán ustanovil a pripravil pred založením sveta pre spásu mŕtvych, ktorí zomrú bez poznania evanjelia.

6 A ďalej, chcem vám pripomenúť, že Ján Zjavovateľ premýšľal o tejto veci vo vzťahu k mŕtvym, keď oznamoval to, čo nájdete zaznamenané v Zjavení 20:12 – A videl som mŕtvych, veľkých i malých, stáť pred Bohom a knihy sa otvorili, aj iná kniha bola otvorená, čo je kniha života; a mŕtvi boli súdení podľa zápisov v knihách, podľa svojich skutkov.

7 V tomto citáte zistíte, že knihy boli otvorené; a ďalšia kniha bola otvorená, čo bola kniha života; ale mŕtvi boli súdení z oných vecí, ktoré boli zapísané v knihách, podľa skutkov svojich; následkom toho knihy, o ktorých sa hovorí, musia byť knihy, ktoré obsahovali záznam o ich skutkoch a týkajú sa záznamov, ktoré sú vedené na zemi. A kniha, ktorá bola knihou života, je záznam, ktorý je vedený v nebi; zásada, presne zodpovedajúca náuke, ktorá je vám prikázaná v zjavení obsiahnutom v liste, ktorý som vám napísal predtým, než som opustil miesto svoje – aby ohľadom všetkého zaznamenávania vášho to mohlo byť zaznamenané v nebi.

8 Teraz, podstata tohto obradu tkvie v moci kňazstva, skrze zjavenie Ježišom Kristom, v ktorom je dané, že čokoľvek zviažete na zemi, bude zviazané v nebi, a čokoľvek rozviažete na zemi, bude rozviazané v nebi. Alebo inými slovami, ak uplatníme iný pohľad na preklad, čokoľvek zaznamenáte na zemi, bude zaznamenané v nebi, a čokoľvek nezaznamenáte na zemi, nebude zaznamenané v nebi; lebo z tých kníh budú mŕtvi vaši súdení, podľa svojich vlastných skutkov, či už sa oni sami podrobili obradu vo svojej vlastnej propria persona, alebo prostredníctvom svojho vlastného zástupcu, podľa obradu, ktorý Boh pripravil pre ich spásu pred založením sveta, podľa záznamov, ktoré viedli ohľadom mŕtvych svojich.

9 Niektorým sa môže zdať, že to je veľmi odvážna náuka, o ktorej hovoríme – moc, ktorá zaznamenáva či zväzuje na zemi a zväzuje v nebi. Predsa len, vo všetkých vekoch sveta, kedykoľvek Pán dal dispenzáciu kňazstva ktorémukoľvek mužovi skutočným zjavením, alebo akejkoľvek skupine mužov, táto moc bola vždy odovzdaná. Takže, čokoľvek títo mužovia učinili v právomoci, v mene Pánovom, a učinili to pravdivo a verne, a viedli o tom správny a verný záznam, stalo sa to zákonom na zemi aj v nebi a nemohlo to byť zrušené, podľa ustanovení veľkého Jehovu. Toto sú verné slová. Kto to môže počuť?

10 A znova, ako príklad, Matúš 16:18–19: A ja ti tiež hovorím: Ty si Peter, a na tej skale postavím svoju cirkev a brány pekelné ju nepremôžu. Dám ti kľúče kráľovstva nebeského, a čokoľvek zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čokoľvek rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi.

11 Teraz veľké a najvyššie tajomstvo celej záležitosti a summum bonum celej veci, ktoré leží pred nami, tkvie v získaní moci Svätého kňazstva. Pre toho, komu sú tieto kľúče dané, nie je žiadnym problémom získať poznanie skutočností vo vzťahu k spáse detí ľudských, ako pre mŕtvych, tak aj pre živých.

12 V tom je sláva a česť, a nesmrteľnosť, a večný život – Obrad krstu vodou, byť do nej ponorený, aby to zodpovedalo podobnosti mŕtvych, aby jedna zásada mohla byť v súlade s druhou; byť ponorený do vody a vyjsť z vody je v podobnosti vzkriesenia mŕtvych pri ich vyjdení z hrobov; takže, tento obrad bol ustanovený, aby tvoril vzťah s obradom krstu za mŕtvych, súc v podobnosti mŕtvych.

13 V dôsledku toho bola zriadená krstiteľnica ako podobenstvo hrobu a bolo prikázané, aby bola pod miestom, kde sú živí zvyknutí sa zhromažďovať, aby sa rozlíšili živí a mŕtvi a aby všetky veci mohli mať podobnosť svoju, a aby mohli byť v súlade jedna s druhou – to, čo je pozemské, zodpovedajúce tomu, čo je nebeské, ako oznámil Pavol, 1. Korintským 15:46, 47 a 48:

14 Nie je však skôr duchovné, ale telesné, a len potom duchovné. Prvý človek bol zo zeme, zemský, druhý človek je Pán z neba. Aký je ten zemský, takí sú aj ostatní zemskí, a aký je ten nebeský, takí sú aj ostatní nebeskí. A ako sú záznamy na zemi vo vzťahu k vašim mŕtvym, ktoré sú pravdivo učinené, tak sú tiež záznamy v nebi. Takže toto je tá pečatiaca a zväzujúca moc a, v jednom zmysle slova, kľúče kráľovstva, ktoré spočívajú v kľúči poznania.

15 A teraz, moji vrúcne milovaní bratia a sestry, dovoľte mi, aby som vás uistil, že toto sú zásady vo vzťahu k mŕtvym a živým, ktoré sa nemôžu ľahkovážne prejsť, čo sa týka spásy našej. Lebo ich spása je nutná a nevyhnutná pre spásu našu, ako hovorí Pavol ohľadom otcov – že oni bez nás nedosiahnu dokonalosť – ani my nemôžeme byť bez mŕtvych svojich učinení dokonalými.

16 A teraz, vo vzťahu ku krstu za mŕtvych, dám vám ďalší citát Pavla, 1. Korintským 15:29: Ináč čo robia tí, ktorí sa dávajú krstiť miesto mŕtvych? Ak mŕtvi vôbec nie sú kriesení, načo sa dávajú krstiť miesto nich?

17 A znova, v spojení s týmto citátom vám dám citát od jedného z prorokov, ktorý mal oči svoje upreté na znovuzriadenie kňazstva, na slávy, ktoré budú zjavené v posledných dňoch, a obzvlášť na túto najslávnejšiu zo všetkých vecí prináležiacich k večnému evanjeliu, totiž na krst za mŕtvych; lebo Malachiáš hovorí, tretia kapitola, verše 23 a 24: Ajhľa, posielam vám proroka Eliáša skôr, ako príde deň Pánov, veľký a hrozný. On obráti srdce otcov k synom a srdce synov k otcom, aby som neprišiel a neuvalil na zem kliatbu.

18 Mohol som k tomu podať jasnejší preklad, ale je to dostatočne jasné, aby to vyhovovalo zámeru môjmu tak, ako stojí. Je postačujúce vedieť, v tomto prípade, že zem bude zasiahnutá prekliatím, pokiaľ nebude stmeľujúci článok nejakého druhu alebo iného medzi otcami a deťmi, ohľadom nejakej veci alebo inej – a hľa, čo je onou vecou? Je to krst za mŕtvych. Lebo my bez nich nemôžeme byť učinení dokonalými; ani oni bez nás nemôžu byť učinení dokonalými. Ani oni nemôžu, ani my nemôžeme byť učinení dokonalými bez tých, ktorí zomreli v evanjeliu; lebo je nutné pri uvádzaní dispenzácie plnosti časov, ktorá to dispenzácia teraz začína byť uvádzaná, aby úplné a celé, a dokonalé zjednotenie a spojenie dispenzácií a kľúčov, a mocí, a sláv nastalo a bolo zjavené odo dní Adama dokonca do dnešnej doby. A nielen toto, ale oné veci, ktoré nikdy neboli zjavené od založenia sveta, ale boli uchovávané skryté pred múdrymi a rozvážnymi, budú zjavené nemluvniatkam a dojčatám v tejto dispenzácii plnosti časov.

19 Teraz, čo počujeme v evanjeliu, ktoré sme obdržali? Hlas veselia! Hlas milosrdenstva z neba; a hlas pravdy zo zeme; radostné zvesti pre mŕtvych; hlas veselia pre živých a mŕtvych; radostné zvesti veľkej radosti. Aké krásne na horách sú nohy tých, ktorí zvestujú radostné zvesti o dobrých veciach a ktorí hovoria Sionu: Hľa, Boh tvoj kraľuje! Ako rosa Karmelu, tak na nich bude zostupovať poznanie Božie!

20 A znova, čo počujeme? Radostné zvesti z Kumory! Moroni, anjel z neba, oznamujúci naplnenie prorokov – knihu, ktorá bude zjavená. Hlas Pána v pustatine pri Fayette, kraj Seneca, oznamujúci troch svedkov, ktorí majú svedčiť o knihe! Hlas Michaela na brehoch Susquehanny odhaľujúci diabla, keď sa ukázal ako anjel svetla! Hlas Petra, Jakuba a Jána v pustatine medzi Harmony, kraj Susquehanna, a Colesville, kraj Broome, pri rieke Susquehanna, oznamujúci, že oni vlastnia kľúče kráľovstva a dispenzácie plnosti časov!

21 A znova, hlas Boží v izbe starého otca Whitmera vo Fayette, kraj Seneca, a v rôznych dobách a na rozličných miestach pri všetkých cestách a súženiach tejto Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní! A hlas Michaela, archanjela; hlas Gabriela a Rafaela a rozličných anjelov, od Michaela, teda Adama, až po dnešnú dobu, oni všetci oznamujú svoju dispenzáciu, svoje práva, svoje kľúče, svoje pocty, svoju majestátnosť a slávu, a moc svojho kňazstva; dávajúc riadok za riadkom, predpis za predpisom; tu trochu a tam trochu; dávajúc nám útechu skrze oznamovanie toho, čo príde, utvrdzujúc nádej našu!

22 Bratia, nepôjdeme ďalej v takej veľkej veci? Choďte vpred, a nie naspäť. Odvahu, bratia; a ďalej, ďalej k víťazstvu! Nech sa srdcia vaše radujú a sú nesmierne radostné. Nech zem prepukne v spev. Nech mŕtvi prednášajú chorály večnej chvály Kráľovi Immanuelovi, ktorý ustanovil, skôr než bol svet, to, čo nám umožní vykúpiť ich z ich väzenia; lebo väzni pôjdu slobodní.

23 Nech hory jasajú radosťou, a vy, všetky údolia, volajte hlasno; a vy, všetky moria a súše, hovorte o divoch svojho Večného Kráľa! A vy, rieky a potoky, a pramienky, plyňte dole s veselím. Nech lesy a všetky stromy poľné chvália Pána; a vy, pevné skaly, plačte radosťou! A nech slnko, mesiac a hviezdy ranné spievajú spoločne a nech všetci synovia Boží jasajú radosťou! A nech večné stvorenia oznamujú meno jeho na veky vekov! A znova ja hovorím, ako slávny je hlas, ktorý počujeme z neba, hlásajúci do uší našich slávu a spásu, a česť, a nesmrteľnosť, a večný život; kráľovstvá, kniežactvá a moci!

24 Hľa, veľký deň Pánov je na dosah; a kto môže zniesť deň príchodu jeho, a kto môže obstáť, až sa ukáže? Lebo on je ako tavičov oheň a ako práčov lúh; a zasadne ako tavič a čistič striebra a prečistí synov Léviho a vyčistí ich ako zlato a striebro, aby mohli Pánovi obetovať obeť v spravodlivosti. Obetujme, takže, ako cirkev a ľud, a ako Svätí neskorších dní, Pánovi obeť v spravodlivosti; a predložme v svätom chráme jeho, až bude dokončený, knihu obsahujúcu záznamy o mŕtvych svojich, ktorá bude hodná úplného prijatia.

25 Bratia, mám vám toho veľa čo povedať ohľadom tejto veci, ale teraz pre túto chvíľu skončím a budem pokračovať v tejto veci inokedy. Som, ako vždy, pokorným služobníkom vaším a nikdy sa neodkláňajúcim priateľom,