Ngaahi Folofolá
Tokāteline mo e Ngaahi Fuakava 6


Vahe 6

Ko e fakahā naʻe fai kia Siosefa Sāmita ko e Palōfitá mo ʻŌliva Kautele ʻi Hāmoni, Penisilivēnia, ʻEpeleli 1829 (History of the Church, 1:32–35). Naʻe kamata ʻe ʻŌliva Kautele ʻa ʻene ngāue ko e tangata tohi ʻi hono liliu ʻo e Tohi ʻa Molomoná, ʻi he ʻaho 7 ʻEpelelí 1829. Naʻá ne ʻosi maʻu ʻa e fakahā fakalangi ʻo kau ki hono moʻoni ʻo e fakamoʻoni ʻa e Palōfitá ʻo kau ki he ngaahi peleti naʻe tongitongi ai ʻa e lekooti ʻo e Tohi ʻa Molomoná. Naʻe fehuʻi ʻe he Palōfitá ki he ʻEikí ʻi he ʻŪlimí mo e Tūmemí peá ne maʻu ʻa e tali ko ʻení.

1–6, ʻOku maʻu ʻe he kau ngāue ʻi he ngoue ʻa e ʻEikí ʻa e fakamoʻuí; 7–13, ʻOku ʻikai ke ʻi ai ha meʻaʻofa ʻe mahuʻinga ange ʻi he meʻaʻofa ʻo e fakamoʻuí; 14–27, ʻOku hoko mai ha fakamoʻoni ki he moʻoní ʻi he mālohi ʻo e Laumālié; 28–37, Sio kia Kalaisi, pea failelei maʻu ai pē.

1 ʻOku vave ke hoko mai ha ngāue maʻongoʻonga mo fakaofo ki he fānau ʻa e tangatá.

2 Vakai, ko au ko e ʻOtuá; tokanga ki heʻeku leá, ʻa ia ʻoku moʻui mo mālohi, pea māsila ange ʻi ha heletā fakatoumata, ki hono vahevaheʻi ʻo e ngaahi hokotanga huí mo e uhó fakatouʻosi; ko ia, tokanga ki heʻeku ngaahi leá.

3 Vakai, ʻoku hina ʻa e ngoué ki he utu-taʻú; ko ia, ʻilonga ia ʻoku holi ke tuʻusí, tuku ke ne ʻai ʻene hele tuʻusí ʻaki hono tūkuingatá, pea tuʻusi lolotonga ʻene kei ʻahó, koeʻuhi ke ne tokonaki maʻa hono laumālié ʻa e fakamoʻui taʻengatá ʻi he puleʻanga ʻo e ʻOtuá.

4 ʻIo, ʻilonga ia te ne ʻai ʻene hele tuʻusí ʻo tuʻusí, ʻoku ui ia ʻe he ʻOtuá.

5 Ko ia, kapau te mo kole meiate au, te mo maʻu; kapau te mo tukituki, ʻe toʻo kiate kimoua.

6 Ko ʻeni, hangē ko hoʻomo kolé, vakai, ʻoku ou pehē kiate kimoua, tauhi ʻeku ngaahi fekaú, pea feinga ke ʻomai pea fokotuʻu ʻa e ngāue ʻo Saioné;

7 ʻOua ʻe kumi ki he ngaahi koloá, ka ki he potó, pea vakai, ʻe fakahā ʻa e ngaahi meʻa lilo ʻa e ʻOtuá kiate kimoua, pea ʻe toki fakakoloaʻiaʻi ʻa kimoua. Vakai, ko ia ʻokú ne maʻu ʻa e moʻui taʻengatá ʻoku koloaʻia ia.

8 Ko e moʻoni, ko e moʻoni, ʻoku ou pehē kiate kimoua, hangē ko e meʻa ʻokú mo holi ke mo maʻu meiate aú ʻe pehē ʻa hono fai kiate kimouá; pea kapau te mo holi ki ai, te mo hoko ko e fouʻanga ʻo hono fai ʻo ha ngāue lelei lahi ʻi he toʻu tangatá ni.

9 ʻOua ʻe lea ʻaki ha meʻa ka ko e fakatomalá pē ki he toʻu tangatá ni; tauhi ʻeku ngaahi fekaú, pea tokoni ʻi hono ʻomai ʻo ʻeku ngāué ʻo fakatatau ki heʻeku ngaahi fekaú pea ʻe tāpuakiʻi ʻa kimoua.

10 Vakai ʻokú ke maʻu ha meʻa-foaki, pea ʻokú ke monūʻia koe koeʻuhí ko hoʻo meʻa-foakí. Manatuʻi ʻoku toputapu ia pea ʻoku haʻu ia mei ʻolunga—

11 Pea kapau te ke fehuʻi, te ke ʻiloʻi ʻa e ngaahi meʻa lilo ʻa ia ʻoku maʻongoʻonga mo fakaofo; ko ia ke ke fakaʻaongaʻi hoʻo meʻa-foakí, koeʻuhí ke ke ʻiloʻi ai ʻa e ngaahi meʻa liló, koeʻuhí ke ke ngaohi ʻaki ʻa e tokolahi ke nau ʻilo ki he moʻoní, ʻio, ʻo fakamahino kiate kinautolu ʻa hono taʻetotonu ʻo honau ngaahi halá.

12 ʻOua naʻá ke fakahā hoʻo meʻa-foakí ki ha taha, tuku kehe pē ʻa kinautolu ʻoku kau ki hoʻo tuí. ʻOua te ke vaʻinga ʻaki ʻa e ngaahi meʻa toputapú.

13 Kapau te ke failelei, ʻio, pea hoko atu ʻi he faivelenga ʻo aʻu ki he ngataʻangá, ʻe fakamoʻui koe ʻi he puleʻanga ʻo e ʻOtuá, ʻa ia ko e lahi taha ia ʻi he ngaahi meʻaʻofa kotoa pē ʻa e ʻOtuá; he ʻoku ʻikai ha meʻaʻofa ʻe lahi ange ʻi he meʻaʻofa ʻo e fakamoʻuí.

14 Ko e moʻoni, ko e moʻoni, ʻoku ou pehē kiate koe, ʻokú ke monūʻia koe koeʻuhí ko e meʻa kuó ke faí; he kuó ke fehuʻi kiate au, pea vakai, ko e taimi kotoa pē naʻá ke fehuʻi aí naʻá ke maʻu ʻa e fakahinohino mei hoku Laumālié. Ka ne ʻikai ke pehē, ʻe ʻikai te ke aʻu mai ki he feituʻu ʻokú ke ʻi ai ʻi he taimi ní.

15 Vakai, ʻokú ke ʻilo naʻá ke fehuʻi kiate au pea naʻá ku fakamaama ho ʻatamaí; pea ko ʻeni ʻoku ou tala ʻa e ngaahi meʻá ni koeʻuhí ke ke ʻiloʻi kuo fakamaama koe ʻe he Laumālie ʻo e moʻoní;

16 ʻIo, ʻoku ou tala kiate koe, koeʻuhí ke ke ʻiloʻi ʻoku ʻikai ke ʻi ai ha taha kehe ka ko e ʻOtuá pē ʻokú ne ʻafioʻi hoʻo ngaahi fakakaukaú mo e ngaahi holi ʻa ho lotó.

17 ʻOku ou tala ʻa e ngaahi meʻá ni kiate koe ko ha fakamoʻoni kiate koe—ko e ngaahi lea pe ko e tohi ʻokú ke lolotonga hikí ʻoku moʻoni ia.

18 Ko ia ke ke faivelenga; mateakiʻi ʻa ʻeku tamaioʻeiki ko Siosefá ʻi he fai tōnunga, ʻi he ngaahi tuʻunga faingataʻa kotoa pē te ne ʻi ai koeʻuhí ko e folofolá.

19 Valokiʻi ia ʻi heʻene ngaahi faihalá, pea tali foki mo e valoki meiate iá. Faʻa kātaki; anga-fakamātoato, anga-fakamaʻumaʻu; maʻu ʻa e kātakí, tuí, ʻamanaki leleí mo e manavaʻofá.

20 Vakai, ko ʻŌliva koe, pea kuó u lea kiate koe koeʻuhí ko hoʻo ngaahi holí; ko ia ke ke tauhi mo mataʻikoloa ʻaki ʻa e ngaahi leá ni ʻi ho lotó. Ke ke fai tōnunga mo faivelenga ʻi he tauhi ʻa e ngaahi fekau ʻa e ʻOtuá, pea te u takatakaiʻi koe ʻaki ʻa e ongo nima ʻo ʻeku ʻofá.

21 Vakai, ko au ko Sīsū Kalaisi, ko e ʻAlo ʻo e ʻOtuá. Ko au ia ʻa ia naʻe haʻu ki hoku kakaí, pea naʻe ʻikai ke maʻu au ʻe hoku kakaí. Ko au ko e maama ʻoku ulo ʻi he fakapoʻuli, pea ʻoku ʻikai maʻu ia ʻe he poʻulí.

22 Ko e moʻoni, ko e moʻoni, ʻoku ou pehē kiate koe, kapau ʻokú ke holi ki ha toe fakamoʻoni kehe, ke ke fakakaukau ʻi ho ʻatamaí ki he pō ʻa ia naʻá ke tangi ai kiate au ʻi ho lotó, ke ke ʻilo ki hono moʻoni ʻo e ngaahi meʻa ko ʻení.

23 ʻIkai naʻá ku lea ʻaki ʻa e fiemālie ki ho ʻatamaí ʻi he meʻá? Ko e hā mo ha toe fakamoʻoni lahi hake te ke lava ʻo maʻu ʻi ha fakamoʻoni mei he ʻOtuá?

24 Pea ko ʻeni, vakai, kuó ke maʻu ha fakamoʻoni; he kapau kuó u fakahā kiate koe ha ngaahi meʻa ʻoku ʻikai ʻiloʻi ʻe ha tangata ʻe toko taha ʻikai kuó ke maʻu ha fakamoʻoni?

25 Pea, vakai, ʻoku ou ʻoatu kiate koe ha meʻa-foaki, kapau ʻokú ke fie maʻu ia meiate au, ke liliu lea, ʻo hangē ko ʻeku tamaioʻeiki ko Siosefá.

26 Ko e moʻoni, ko e moʻoni, ʻoku ou pehē kiate koe, ʻoku ʻi ai ha ngaahi lekooti ʻa ia ʻoku tuʻu ʻi ai ha konga lahi ʻo ʻeku ongoongoleleí, ʻa ia kuo taʻofi hono ʻoatú koeʻuhí ko e fai angahala ʻa e kakaí;

27 Pea ko ʻeni ʻoku ou fekau kiate koe, kapau ʻoku ʻiate koe ha ngaahi holi lelei—ko ha holi ke tokonaki ha ngaahi koloa maʻau ʻi he langí—pea te ke toki tokoni leva ʻi hono ʻomi ki he māmá, ʻaki hoʻo meʻa-foakí, ʻa e ngaahi konga ko ia ʻo ʻeku ngaahi folofola ʻa ia kuo fufuuʻi koeʻuhí ko e angahalá.

28 Pea ko ʻeni, vakai, ʻoku ou foaki kiate koe, kae ʻumaʻā foki ki heʻeku tamaioʻeiki ko Siosefá, ʻa e ngaahi kī ʻo e meʻa-foakí ni, ʻa ia te ne ʻomi ki he māmá ʻa e ngāué ni; pea ʻi he ngutu ʻo e fakamoʻoni ʻe toko ua pe toko tolu, ʻe fakamoʻoniʻi ʻa e folofola kotoa pē.

29 Ko e moʻoni, ko e moʻoni, ʻoku ou pehē kiate kimoua, kapau te nau fakasītuʻaʻi ʻa ʻeku ngaahi leá, mo e konga ko ʻeni ʻo ʻeku ongoongoleleí mo e ngāué, ʻokú mo monūʻia, he ʻoku ʻikai te nau lava ʻo fai ha meʻa kiate kimoua ʻo lahi hake ʻi he meʻa naʻa nau fai kiate aú.

30 Pea kapau te nau fai kiate kimoua ʻo hangē ko ia naʻa nau fai kiate aú, ʻokú mo monūʻia, he te mo nofo mo au ʻi he nāunau.

31 Ka ʻo kapau ʻe ʻikai te nau fakasītuʻaʻi ʻa ʻeku ngaahi leá, ʻa ia ʻe fakamoʻoniʻi ʻi he fakamoʻoni ʻe ʻoatú, ʻoku nau monūʻia, pea te mo toki maʻu leva ʻa e fiefia ʻi he fua ʻo hoʻomo ngaahi ngāué.

32 Ko e moʻoni, ko e moʻoni, ʻoku pehē kiate kimoua, ʻo hangē ko ʻeku tala ki heʻeku kau ākongá, ko e potu ko ia ʻoku fakataha ai ʻa e toko ua pe toko tolu ʻi hoku hingoá, ʻo kau ki ha meʻa ʻe taha, vakai, te u ʻi honau lotolotonga ʻo kinautolú—ʻoku pehē pē ʻeku ʻi homo lotolotongá.

33 ʻOua ʻe manavahē ke failelei, ʻe hoku ongo foha, he ko e meʻa ko ia ʻokú mo tūtuuʻí, ko e meʻa pē ia te mo utú; ko ia, kapau te mo tūtuuʻi ʻa e lelei te mo utu foki ʻa e lelei ko hoʻomo totongi.

34 Ko ia, ʻoua ʻe manavahē, ʻe tākanga tokosiʻi; failelei; tuku ke kau fakataha ʻa māmani mo heli ke tauʻi ʻa kimoua, he kapau kuo langa ʻa kimoua ki heʻeku maká, ʻe ʻikai te nau lava ʻo ikuna.

35 Vakai, ʻoku ʻikai te u fakahalaiaʻi ʻa kimoua; mo ʻalu ʻi homo halá pea ʻoua ʻe toe fai angahala; fai ʻi he anga-fakamātoato ʻa e ngāue kuó u fekau kiate kimouá.

36 Sio pē kiate au ʻi he fakakaukau kotoa pē; ʻoua ʻe tālaʻa, ʻoua ʻe manavahē.

37 Vakai ki he ngaahi lavea ʻa ia naʻe hokaʻi ai ʻa hoku vakavaká, kae ʻumaʻā foki ʻa e ngaahi mataʻi faʻo ʻi hoku ongo nimá mo e vaʻé; tui faivelenga, tauhi ʻeku ngaahi fekaú, pea te mo maʻu ʻa e puleʻanga ʻo e langí. ʻĒmeni.