Nej tej Chaw Dawb Huv

Los ntawm Ann M. Dibb

Pab Cuam thib Ob hauv Koom Haum Ntxhais Hluas Pawg Tuam Thawj Tswj Hwm


 
Txawm hais tias [nej tej chaw dawb huv] yog ib qho chaw nyob los sis ib lub sij hawm, los yeej dawb ceev ib yam nkaus thiab yeej muaj hwj chim loj kawg.

Peb lub ntsiab lus rau cov hluas Kev Sib Koom xyoo 2013 nyob hauv Lus Qhuab Qhia thiab Kev Khi Lus tshooj 87. Cov lus qhia no muaj nyob hauv peb nqes diam; yog li ntawd cov lus ntuas no yeej tseem ceeb heev. Qhov no qhia tias peb yuav txais tau kev tiv thiav, dag zog, thiab kev thaj yeeb hauv ib lub sij hawm uas nyob tsis tu li. Cov lus qhia no hais tias kom “sawv hauv tej chaw dawv huv, thiab tsis txav li.”1

Thaum kuv xav txog lub ntsiab lus no, kuv cia xav hais tias, "Leej Txiv Saum Ntuj Ceeb Tsheej hais txog tej ‘chaw dawb huv’ twg?" Thawj Tswj Hwm Ezra Taft Benson tau ntuas hais tias, “Tej chaw dawb huv yog peb tej tuam tsev, tej koom txoos, tej tsev nyob, thiab tej ceg txheem ntseeg ntawm Xi-oos, uas ‘yog kev tiv thaiv thiab kev pab.’”2 Ntxiv rau tej no, kuv ntseeg tau tias, peb yeej nrhiav tau ntau ntau qhov chaw ntxiv. Ua ntej tshaj plaws cia peb xav txog lo lus qhov chaw ua ib qhov chaw uas peb pom tau los sis yog chaw nyob. Tab sis, ib qhov chaw kuj yog “ib qho ua tau muaj los sis txoj kev xav.”3 Qhov no txhais tau tias tej chaw dawb huv kuj yog tej lub sij hawm thiab—tej lub sij hawm uas tus Vaj Ntsuj Plig Dawb Huv ua tim khawv rau peb, tej lub sij hawm uas peb pom tau Leej Txiv Saum Ntuj Ceeb Tsheej txoj kev hlub peb, los sis tej lub sij hawm uas peb tau lus teb rau peb tej lus thov Vajtswv. Ntiv mus, kuv ntseeg tau tias txhua lub sij hawm uas nej muaj siab loj uas qhov yog, txawm hais tias lwm tus neeg tsis kam ua, ces twb yog nej tsim tau ib qho chaw dawb huv lawm.

Nyob hauv Yauxej Xamiv lub neej uas nyob tsis ntev tiam sis tseem ceeb heev, nws yeej tau “[sawv] hauv tej chaw dawb huv” thiab tsis txav li. Thaum nws tseem yog ib tug tub hluas, nws ntxhov siab heev txog tej kev ntseeg hauv lub zos uas nws nyob thiab nws xav paub saib lub koom txoos twg thiaj li yog lub tseeb tiag. Koog ntoo uas nyob ze nws lub tsev rais los ua ib qho chaw dawb huv thaum nws txhos caug ntawm cov ntoo thiab thov Vajtswv. Nws tau lus teb rau nws cov lus thov Vajtswv, thiab niaj hnub nim no cov Neeg Ntseeg hauv Hnub Nyoog Kawg hu qhov chaw ntawd ua Koog Ntoo Dawb Ceev.

Cov nxhais hluas thoob plaws ntiaj teb no sawv hauv tej chaw dawb huv, thaum lawv koom cov Ntxhais Hluas kev mus pw hav zoov. Ib tug thawj coj qhia txog ib tug ntxhais hluas txoj kev mus pw hav zoov. Tus ntxhais hluas no tsis tshua mus tshawj thiab nws yeej tsis ntseeg tias nws yuav hnov tau tus ntsuj plig pem hav zoov. Tom qab thawj hnub, nws hais rau nws tus thawj coj hais tias, “kuv muaj kev lom zem kawg, tab sis thov peb tsis txhob sib tham txog tus Ntsuj Plig ntxiv lawm? Kuv tuaj pw hav zoov no, yog tuaj saib roob hav, nrog kuv cov phooj ywg ua ke, thiab muaj kev lom zem!" Tab sis, thaum kawg uas sib ntsib hais lus tim khawv ua ke, tib tug ntxhais hluas no hais ua kua muag poob dawb vog hais tias, "Kuv tsis xav mus tsev. Kuv yuav ua li cas kuv thiaj li hnov tau, tus Ntsuj Plig, li no nrog kuv txhua lub sij hawm?" Nws nrhiav tau ib qho chaw dawb huv lawm.

Ib qhov chaw dawb huv ntxiv hauv Yauxej Xamiv lub neej yog hauv nws chav pw. Tej zaum no tsis txaus ntseeg li, vim tias zoo ib yam li nej coob tus, nws cov kwv tij kuj nrog nws pw ib chav. Qhov chaw no rais los ua ib qho chaw dawb huv thaum nws thov Vajtswv nrog kev ntseeg, kev txo hwj chim, thiab kev xav tau kev pab. Nws tau piav tias, "Tom qab kuv mus pw saum txaj lawm, ces kuv txawm thov Vajtswv tus uas Muaj Hwj Chim Loj Kawg Nkaus kom zam txim rau kuv tej kev txhaum thiab kev ua tsis yog lawm."4 Twb yog peb xyoo dhau los lawm txij li thaum uas Yauxej tau muaj qhov kev ua yog toog hauv Koog Ntoo Dawb Ceev uas yeej tsis yooj yim li. Yauxej muaj kaum xya xyoo es nws yeej tau nyiaj tej kev raug lwm tus neeg luag, thuam, thiab ua tsis zoo rau nws tas li xwb. Tab sis hmo ntawd nyob hauv Yauxej hoob pw, tus tim tswv Maulaunais tau los ntsib nws vim nws txoj kev thov. Yauxej tau txais kev paub zoo dua thiab kev nplij siab. Hmo ntawd, nws chav pw rais los ua ib qho chaw dawb huv.

Thaum kuv saib ib qho Xov Xwm rau cov Neeg Maumoos cov Hluas, kuv pom tau ib chav pw ntxiv uas rais los ua ib qho chaw dawb huv. Daim video no muaj Ingrid Delgado uas yog ib tug ntxhais hluas nyob hauv teb chaws El Salvador, uas qhia saib nws xav li cas txog lub tuam tsev. Nws hais tias, “Zoo kawg uas muaj ib qho chaw kom peb txav tau ntawm lub ntiaj teb no mus es peb txais tau tej kab ke dawb ceev thiab pab rau cov uas tau tas sim neej lawm txais lawv li thiab.” Thaum nws hais lus, lawv thaij pom Ingrid nyeem vaj lug kub, muaj tej ntaub ntawv xov xwm txog cov Neeg Maumoos, tej kab lus zoo, phau ntawv Personal Progress, duab txog nws tsev neeg thiab lub tuam tsev, thiab me nyuam tsiaj ua si.5 Tej zaum nws twb tsis paub tias, nws tab tom tsim tau ib qho chaw dawb huv uas txav txawm ntawm lub ntiaj teb lawm. Kuv xav paub saib Ingrid tau nyeem vaj lug kub, hnov tau tus Ntsuj Plig, thiab tau lus teb rau nws tej lus thov Vajtswv pes tsawg zaus hauv nws qhov chaw dawb huv.

Ib qho chaw dawb huv ntxiv hauv Yauxej Xamiv lub neej yog hauv lub Nkuaj Liberty. Txwj Laug Jeffrey R. Holland tau hais tias, “Yeej tsis muaj dua ib qho kev nyuaj tshaj hauv Yauxej lub neej li uas txoj kev raug kaw phem, tsis raws kev cai, thiab tsis ncaj ncees no." Txwj Laug Holland tau hais ntxiv tias lawv tau muab lub Nkuaj Liberty hu ua ib lub "tuam tsev kaw neeg" vim tus Yaj Saub Yauxej Xamiv tau muaj tej yam dawb ceev heev rau hauv qhov chaw ntawd.6

Tej zaum nej ib txhia ntxhais hluas yeej muaj nej ib lub Liberty Jail, ib qho chaw uas nej muaj kev txaj muag, ib qho chaw tsis muaj kev hlub, ib qho chaw uas lwm tus neeg thuam nej, ua tsis zoo rau nej, los sis ua kom nej raug mob. Hais rau nej cov ntxhais hluas kuv xav kom nej mloog Txwj Laug Holland cov lus: “Nej yeej muaj tau tej yam dawb ceev, tshwm sim, kawm tau zoo heev nrog tus Tswv hauv nej tej kev nyuaj siab tshaj plaws hauv nej lub neej … , thaum nej nyiaj tej kev mob siab uas tsis ncaj ncees, thaum nej ua tej yam uas zoo li yuav ua tsis tau li thiab tej kev cov nyom uas nyuab tshaj plaws li.”7 Ua lwm yam hais, ces zoo nkaus li tus Yaj Saub Yauxej Xamiv, nej yeej tsim tau thiab sawv tau hauv tej chaw dawb huv txawm hais tias nej muaj kev nyuaj siab heev li.

Ib tug ntxhais hluas, Kirsten, qhia txog nws txoj kev mob siab rau kuv. High school yog nws lub Nkuaj Liberty. Muaj hmoov kawg, uas chav ntaus nkauj muaj kev pab nws. Nws tau hais tias: “Thaum kuv mus kiag rau hauv chav no, ces zoo li kuv mus rau hauv ib qho chaw nyab xeeb lawm. Hauv no yeej tsis muaj kev hais lus tsis zoo, los sis tsis sib haum, tsis muaj kev hais lus dev. Peb tsuas hnov tej lus kom peb kaj siab thiab muaj kev hlub xwb. Peb xyaum ua siab zoo. No yog ib qho chaw muaj kev zoo siab. Chav ntaus nkauj no muaj tus Ntsuj Plig thaum peb xyaum and ntaus nkauj. Chav no zoo li no vim yog tus nai khu qhia kev ntaus nkauj. Nws yog ib tug Neeg Ntseeg zoo heev. Thaum qab xav txog, high school yog ib qho chaw xyaum kom zoo. Yeej yog ib qho nyuaj heev, tab sis kuv kawm tau tias kuv yeej nyiaj kom dhau. Kuv yeej yuav nco ntsoov txog kuv qhov chaw pab, kuv qhov chaw dawb huv, uas yog hoob ntaus nkauj."8

Hmo no, nej puas tau xav txog nej tej chaw dawb huv? Kuv tau hais kom coob tus ntxhais hluas qhia txog lawv tej chaw dawb huv rau kuv. Txawm hais tias yog ib qho chaw nyob los sis ib lub sij hawm, los yeej dawb ceev ib yam nkaus thiab yeej muaj hwj chim loj kawg. Muaj cuaj tug thiab lawv tej lus teb li no:

  1. Ib: “Kuv nyob hauv tsev kho mob, puag kuv tus me nyuam nus mob liab.”
  2. Ob: “Txhua lub sij hawm kuv nyeem kuv daim ntawv koob hmoov yawg suab, kuv paub tias Leej Txiv Saum Ntuj Ceeb Tsheej paub kuv thiab hlub kuv.”
  3. Peb: “Hnub uas kuv muaj 12 xyoo cov ntxhais hluas hauv pawg ntseeg tuaj lo ib co ntawv zoo nkauj rau kuv lub qhov rooj.9 Ua rau kuv zoo siab, paub tias lawv hlub kuv thiab txais tos kuv no!”
  4. Plaub: “Muaj ib hnub thaum kuv nyeem vaj lug kub, cia li tau cov lus teb rau kuv cov lus thov Vajtswv.”
  5. Tsib: “Kuv mus rau hauv ib lub party uas muaj neeg coob haus caw thiab ua tej yam tsis zoo. Tus Ntsuj hais kom kuv cia rov qab mus tsev. Kuv cia li ua ntawd, txawm kuv paub tias tej zaum sawv daws yuav thuam kuv. Txawm li ntawd los, lub sij hawm ntawd pab kuv ua siab loj ua lub neej raws li txoj moo zoo.”
  6. Rau: “Thaum noj lub cim nco txog, kuv xav txog txoj Kev Theej Txhoj. Kuv txawm xav tias kuv yuav tsum zam txim rau ib tug neeg uas kuv chim siab rau lawm. Thaum kuv xiav los zam txim ces thiaj muaj tau txoj Kev Theej Txhoj hauv kuv lub neej.”
  7. Xya: “Tom qab kuv niam wb mus koom New Beginnings los, nws los hnia kuv ntawm kuv sab plhu, thiab hais rau kuv tias nws hlub kuv. No yog thawj zaug uas nws hais li ntawd raws li kuv nco tau.”
  8. Yim: “Nrog tus npisov tej kev pab, kuv paub tias tej lus cog tseg hauv vaj lug kub yeej muaj tseeb tiag: ‘Txawm tias koj tej kev txhaum liab li ntshav, los yeej yuav dawb tau li daus.’10 Kuv muaj kev cia siab thiab pib hloov siab lees txim.”
  9. Qhov kawg: “Muaj ib hmo kuv cia ua siab loj qhia kuv tej kev xav txog txoj moo zoo thiab Phau Ntawv Mormon rau kuv tus phooj ywg uas zoo tshaj plaws. Tsis ntev tom qab nws ua kev cia raws dej. Tam sim no wb mus tshawj ua ke.”

Cia kuv qhia txog kuv ib qho chaw dawb huv rau nej, puas tau? Muaj ib zaug, kuv ntxhov siab, ntshai, thiab kuv xav tias muaj kuv ib leeg xwb. Kuv cia li thov Vajtswv twj ywm rau hauv siab: "Leej Txiv Saum Ntuj Ceet Tsheej, kuv tsis paub ua qhov nov li. Thov pab kuv! Tsis ntev tom qab ntawd, ces ib tug neeg cia los, tuav nkaus kuv xub pwg, thiab hais ib co lus zoo uas rau kuv muaj siab loj me ntsis lawm. Thaum lub sij hawm ntawd, kuv lub siab cia li nyob tus lawm. Zoo li muaj leej twg paub kuv lawm. Txhua yam hloov lawm. Ua rau kuv xav txog Thawj Tswj Hwm Spencer W. Kimball cov lus: “Vajtswv yeej paub peb, thiab nws saib xyuas peb. Tab sis feem ntau nws yuav txib lwm tus neeg los pab peb.”11 Rau kuv mas, lub sij hawm ntawd, qhov chaw ntawd, rais los dawb huv lawm.

Cov ntxhais hluas, yeej muaj ntau ntau qhov chaw dawb huv uas kuv xav kom peb qhia tau rau sawv daws. Thaum nej rov qab mus txog tsev hmo no, kuv caw kom nej sau tseg rau hauv nej tej phau ntawv (journal) tej chaw uas nej paub txog thiab nco tau. Kuv yeej paub tseeb hais tias nej coob tus yeej sawv hauv tej chaw dawb huv. Tej chaw no yuav tiv thaiv, ntxiv dag zog, thiab muab kev thaj yeeb rau nej rau tej lub sij hawm uas nyob tsis tu no. Nej tej lus tim khawv twb muaj zog zuj zus tuaj vim nej ua raws li kev ncaj ncees thiab qhov yog hauv yam.

Nej, yog cov hluas muaj koob meej hauv lub Koom Txoom, uas yog cov kuv saib rau nqi heev. I love you. Kuv yeej pom Leej Txiv Saum Ntuj Ceeb Tsheej txoj kev hlub neej heev, thiab kuv ua tim khawv hais tias Yexus Khetos txoj moo zoo yeej muaj tseeb tiag. Nws yeej tom ntsoov, npaj siab yuav pab txhawb nqa new thaum nej "sawv...hauv tej chaw dawb huv, thiab tsis txav li." Kuv hlub thiab txhawb nqa Thawj Tswj Hwm Thomas S. Monson, uas yog peb tus yaj saub tiag tiag thiab muab kev cia siab rau peb. Kuv hais tej no los ntawm Yexus Khetos lub npe, amees.

Pub Pom tej Kev Qhia Txog

    Lus Cim

  1.  

    1. Lus Qhuab Qhia thiab Kev Khi Lus 87:8; kuj saib Lus Qhuab Qhia thiab Kev Khi Lus 45:32; 101:22.

  2.  

    2. Ezra Taft Benson, “Prepare Yourself for the Great Day of the Lord,” New Era, Tsib Hlis Ntuj 1982, 50; kuj saib Lus Qhuab Qhia thiab Kev Khi Lus 115:6.

  3.  

    3. Merriam-Webster Online, “place,” merriam-webster.com/dictionary/place.

  4.  

    4. Yauxej Xamiv—Keeb Kwm 1:29.

  5.  

    5. Saib “Practice, Celebration, Dedication: Temple Blessings in El Salvador,” lds.org/youth/video.

  6.  

    6. Jeffrey R. Holland, “Lessons from Liberty Jail,” Ensign, Cuaj Hlis Ntuj 2009, 26, 28.

  7.  

    7. Jeffrey R. Holland, “Lessons from Liberty Jail,” 28.

  8.  

    8. Kev sib tham nrog tus neeg sau ntawv.

  9.  

    9. Qee saum hauv Teb Chaws Amelikas hais tias “heart attack.”

  10.  

    10. Yaxayas 1:18.

  11.  

    11. Spencer W. Kimball, “The Abundant Life,” Ensign, Xya Hli Ntuj 1978, 4;Tambuli, Rau Hli Ntuj 1979, 3.