Obrátení k Jeho evanjeliu skrze Jeho Cirkev

Milujem evanjelium Ježiša Krista a Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní. Občas si zamieňame pojmy evanjelium a Cirkev, ale nemajú rovnaký význam. Sú, však, nádherne prepojené a potrebujeme obidva.

Evanjelium je veľkolepý plán Boží, v ktorom je nám, ako Jeho deťom, daná príležitosť získať všetko, čo má Otec (pozri NaZ 84:38). To sa nazýva večný život a je opisovaný ako najväčší zo všetkých darov Božích (pozri NaZ 14:7). Naša pozemská skúsenosť je nevyhnutnou súčasťou plánu – je to čas na rozvinutie viery (pozri Moroni 7:26), čas činiť pokánie (pozri Mosiáš 3:12) a čas zmieriť sa s Bohom (pozri Jákob 4:11).

Pretože naše slabosti smrteľnosti a protiklad vo všetkých veciach (pozri 2. Nefi 2:11) môže činiť tento život veľmi ťažkým, a pretože sa nemôžeme očistiť od svojich vlastných hriechov, potrebujeme Spasiteľa. Keď Elohim, večný Boh a Otec našich duší, predložil Svoj plán spásy, medzi nami bol jeden, ktorý povedal, aby poslal Jeho (pozri Abrahám 3:27). Volal sa Jehova.

Pretože sa narodil z Nebeského Otca, duchovne aj fyzicky, vlastnil absolútnu moc, aby premohol svet. Pretože sa narodil pozemskej matke, bol podriadený bolesti a utrpeniam smrteľnosti. Veľký Jehova sa taktiež volal Ježiš a navyše mu bola udelená hodnosť Krista, čo znamená Mesiáš alebo Ten Pomazaný. Jeho vrcholným úspechom bolo uzmierenie, v ktorom Ježiš, ten Kristus, zostúpil pod všetky veci (pozri NaZ 88:6), čím umožnil, aby mohol zaplatiť oslobodzujúce výkupné za každého z nás.

Cirkev bola založená Ježišom Kristom počas Jeho pozemskej služby, „vybudovaná na základe apoštolov a prorokov“ (pozri Efezským 2:20). Teraz, v dispenzácii plnosti časov (pozri NaZ 128:18), Pán znovuzriadil, čo už raz bolo, keď jasne povedal prorokovi Josephovi Smithovi, že vybuduje Cirkev jeho rukou (pozri NaZ 31:7). Ježiš Kristus bol a je hlavou Svojej Cirkvi, zastúpený na zemi prorokmi, ktorí majú apoštolskú právomoc.

Toto je nádherná Cirkev. Jej usporiadanie, efektivita a čisté dobro sú rešpektované všetkými tými, ktorí sa úprimne snažia porozumieť jej. Cirkev má programy pre deti, mladých, mužov a ženy. Má viac ako 18 000 nádherných zhromažďovacích budov. Majestátne chrámy – ktorých je teraz 136 – po celej zemi, ďalších 30 je vo výstavbe alebo sú ohlásené. Viac ako 56 000 misionárov na plný úväzok, mladých či starších, ktorí slúžia v 150 krajinách. Cirkevná celosvetová humanitárna práca je zázračný príklad veľkorysosti našich členov. Náš systém starostlivosti sa stará o našich členov a podporuje samostatnosť spôsobom ako nikde inde. V tejto Cirkvi máme nesebeckých pokojných vedúcich a spoločenstvo Svätých, ktorí sú si ochotní slúžiť navzájom nevšedným spôsobom. Na svete nie je nič také ako táto Cirkev.

Keď som sa narodil, naša rodina žila v maličkej chate na pozemku jednej z úžasných a historických zhromažďovacích budov Cirkvi, svätostánku v Honolulu. Teraz sa ospravedlňujem mojim drahým priateľom v predsedajúcom biskupstve, ktorí dozerajú na zariadenie Cirkvi, ale ako chlapec som preliezol a podliezol každý kúsok toho majetku, od odrážajúceho sa bazéna naplneného vodou po vnútro impozantnej presvetlenej veže. Dokonca sme sa hojdali (ako Tarzan) na dlhých visiacich viničoch veľkých banynovníkov (figovníkov), ktoré tam rastú.

Cirkev bola pre nás všetkým. Chodievali sme na mnohé stretnutia, dokonca viac ako dnes. Vo štvrtok poobede sme navštevovali Primárky. Stretnutia Združenia pomoci bývali v utorok ráno. Vzájomné aktivity pre mladých boli v stredu večer. V sobotu boli aktivity zboru. V nedeľu ráno išli muži a mladí muži na kňazské zhromaždenie. Cez obed sme navštevovali Nedeľnú školu. A potom večer sme sa vrátili na zhromaždenie sviatosti. S prichádzaním a odchádzaním, a stretnutiami to vyzerá tak, že náš čas bol venovaný cirkevným aktivitám v nedeľu celý deň a po väčšinu dní v týždni.

Tak veľmi ako milujem Cirkev, bolo to počas tých chlapčenských dní, keď som mal po prvýkrát tušenie, že je tam dokonca ešte niečo viac. Keď som mal 5 rokov, vo svätostánku bola veľká konferencia. Zišli sme po úzkej ulici, kde sme žili a išli sme cez malý most vedúci k veľkolepému zhromažďovaciemu domu a sadli sme si asi do desiateho radu v tej obrovskej miestnosti. Predsedajúcim a hovoriacim na tom stretnutí bol David O. McKay, prezident Cirkvi. Nespomínam si na nič z toho, čo povedal, ale živo si pamätám, čo som videl a čo som cítil. Prezident McKay bol oblečený v krémovom obleku a s jeho vlnitými bielymi vlasmi vyzeral veľmi kráľovsky. Podľa tradície na ostrovoch mal na sebe náhrdelník zo sviežich červených kvetov. Keď hovoril, cítil som niečo silné a veľmi osobné. Neskôr som pochopil, že som cítil vplyv Ducha Svätého. Zaspievali sme záverečnú pieseň.

Pri tých slovách, ktoré spievalo takmer 2 000 ľudí, sa mi zdalo, akoby bola táto otázka položená iba mne a túžil som vstať a povedať: „Ja som!“

Niektorí začali považovať aktivitu v Cirkvi za konečný cieľ. V tom spočíva nebezpečenstvo. Je možné byť aktívny v Cirkvi a menej aktívny v evanjeliu. Dovoľte mi zdôrazniť: aktivita v Cirkvi je vysoko požadovaný cieľ; avšak, nie je dostatočný. Aktivita v Cirkvi je ukazujúcim znamením našej duchovnej túžby. Ak navštevujeme naše zhromaždenia, obdržíme a napĺňame cirkevné zodpovednosti a slúžime ostatným, je to verejne sledované.

V kontraste sú záležitosti evanjelia zvyčajne menej viditeľné a ťažšie zmerateľné, ale majú väčšiu večnú dôležitosť. Napríklad, koľko viery skutočne máme? Ako veľmi činíme pokánie? Aký význam majú obrady v našich životoch? Ako veľmi sa sústredíme na naše zmluvy?

Opakujem: potrebujeme evanjelium a Cirkev. V skutočnosti je zmyslom Cirkvi pomôcť nám žiť podľa evanjelia. Často sa čudujeme: Ako môže byť niekto úplne aktívny v Cirkvi ako mladý a potom nebyť, keď je starší? Ako môže dospelý, ktorý sa pravidelne zúčastňoval a slúžil, prestať chodiť? Ako môže osoba, ktorá bola sklamaná vedúcim alebo iným členom dovoliť, aby to ukončilo jej účasť v Cirkvi? Možno je dôvodom to, že neboli dostatočne obrátení k evanjeliu – k záležitostiam večnosti.

Navrhujem tri základné spôsoby, ako mať evanjelium ako náš základ:

1. Prehĺbiť naše porozumenie Božstva. Udržiavaná znalosť a láska pre troch členov Božstva je nevyhnutná. Pozorne sa modlite k Otcovi, v mene Syna, a hľadajte vedenie od Ducha Svätého. Niekoľko modlitieb spojených s neustálym štúdiom a pokorným premýšľaním, vytrvalo buduje neotrasiteľnú vieru v Ježiša Krista. Ako môžeme poznať pána, ktorý je pre nás cudzincom a ďaleko od myšlienok a od zámeru nášho srdca? (Pozri Mosiáš 5:13).

2. Zamerať sa na obrady a zmluvy. Ak sú nejaké nevyhnutné obrady, ktoré ešte potrebujú byť vo vašom živote vykonané, sústredene sa pripravujte, aby ste obdržali každý z nich. Potom potrebujeme urobiť poriadok, aby sme žili verne podľa našich zmlúv, úplne využívajúc každý týždeň dar sviatosti. Mnohí z nás nie sú pravidelne zmenení jej čistiacou mocou, kvôli nášmu nedostatku úcty k tomuto posvätnému obradu.

3. Zjednotiť evanjelium s Cirkvou. Keď sa sústredíme na evanjelium, Cirkev sa stane väčším požehnaním v našom živote. Ak prídeme na každé zhromaždenie pripravení usilovať o vedomosti štúdiom, a tiež vierou (pozri NaZ 88:118), Duch Svätý bude naším učiteľom. Ak prídeme preto, aby sme sa zabávali, často budeme sklamaní. Prezidenta Spencera W. Kimballa sa raz opýtali: „Čo robíte, keď sa ocitnete na nudnom zhromaždení sviatosti?“ Odpovedal: „Neviem. Nikdy som na takom nebol“ (citované Gene R. Cookom, v Gerry Avant, „Learning Gospel Is Lifetime Pursuit“,Church News, 24. marec 1990, 10).

V našich životoch by sme mali túžiť po tom, čo sa udialo po príchode Pána k ľuďom Nového Sveta a po založení Jeho Cirkvi. Písma hovoria, že Jeho učeníci chodili medzi ľuďom Nefiho a kázali evanjelium Kristove všetkým ľuďom na tvári krajiny; a tí boli obrátení k Pánovi a pripojení k Cirkvi Kristovej, a tak bol ľud toho pokolenia požehnaný (pozri 3. Nefi 28:23).

Pán chce, aby členovia Jeho Cirkvi boli úplne obrátení k Jeho evanjeliu. Toto je jediná istá cesta, ako byť duchovne v bezpečí teraz a ako byť šťastný navždy. V mene Ježiša Krista, amen.