Naladení na hudbu viery

Keď sa ako generálne autority Cirkvi stretávame s členmi po celom svete, priamo tam vidíme, ako sú Svätí neskorších dní silami dobra. Chválime vás všetkých za to, čo robíte, aby ste požehnali životy všetkých ľudí.

Tí z nás, ktorí majú za úlohu styk s verejnosťou sme si veľmi dobre vedomí toho, že mnohí mienkotvorní lídri a novinári v Spojených štátoch a po celom svete v omnoho väčšej miere verejne diskutujú o Cirkvi a o jej členoch. Jedinečný zhluk okolností podstatne pozdvihol povedomie o Cirkvi.¹

Mnohí z tých, ktorí píšu o Cirkvi sa úprimne snažia porozumieť našim ľuďom a našej náuke. Sú zdvorilí a snažia sa byť objektívni, za čo sme im vďační.

Tiež zisťujeme, že mnohí ľudia nesympatizujú s posvätnými vecami. Vrchný anglický rabín Lord Sacks, keď hovoril minulý rok v decembri na Pápežskej Gregorovej univerzite k vedúcim v Katolíckej cirkvi, sa zmienil o tom, ako sa niektoré časti sveta stávajú čoraz sekulárnejšími. Prehlásil, že jedným z vinníkov je „agresívny vedecký ateizmus, ktorý je hluchý k hudbe viery“².

Úžasným úvodným videním v Knihe Mormonovej je Lehiho prorocký sen o strome života.³ Toto videnie jasne opisuje výzvy viery, ktoré existujú v dnešnej dobe a obrovskú priepasť, ktorá delí tých, ktorí milujú Boha, uctievajú Ho a zodpovedajú sa Mu a tých, ktorí tak nečinia. Lehi objasňuje, ktoré druhy správania ničia vieru. Niektorí sú pyšní, márniví a pochabí. Zaujíma ich len takzvaná múdrosť sveta.⁴ Iní sa trochu zaujímajú o Boha, ale sú stratení v svetských parách temnoty a hriechu.⁵ Ďalší zase okúsia lásku Božiu a Jeho slovo, ale cítia sa zahanbení kvôli ľuďom, ktorí sa im vysmievajú, a odpadnú na zakázané cesty⁶.

A nakoniec, sú tam aj tí, ktorí sú naladení na hudbu viery. Vy viete, kto ste. Milujete Pána a Jeho evanjelium a neustále sa snažíte žiť v súlade s Jeho posolstvom a deliť sa oň, najmä vo svojich rodinách.⁷ Žijete v harmónii s nabádaniami Ducha, uvedomujete si moc Božieho slova, máte vo svojich domovoch zbožné správanie a usilovne sa snažíte žiť život podobný tomu Kristovmu ako Jeho učeníci.

Vieme, akí ste zaneprázdnení. Zodpovednosť za službu v Cirkvi, bez plateného profesionálneho duchovenstva, závisí na vás, zasvätených členoch. Vieme, že pre členov biskupstva a kolových predsedníctiev a pre mnohých ďalších je bežné, že poskytujú mnoho hodín oddanej služby. Pomocné organizácie a predsedníctva kvór sú príkladom nesebeckej obete. Táto služba a obeť siaha ku všetkým členom – sú to tí, ktorí sa starajú o administratívne záznamy, sú to verní domáci učitelia a navštevujúce učiteľky a učitelia v triedach. Sme vďační tým, ktorí s odvahou slúžia ako skautskí vedúci a tiež ako vedúce jasličiek. Všetci máte našu lásku a vďaku za to, čo robíte a kto ste!

Je nám známe, že máme aj členov, ktorí sa menej zaujímajú o niektoré Spasiteľove učenia a až tak im neveria. Naším prianím je, aby títo členovia plne prebudili svoju vieru a aby ich aktivita a záväzok vzrástli. Boh miluje všetky Svoje deti. Chce, aby sa všetky vrátili k Nemu. Túži po tom, aby bol každý zladený s posvätnou hudbou viery. Spasiteľove uzmierenie je darom pre každého.

Je treba vedieť a porozumieť tomu, že milujeme a vážime si všetkých ľudí, ktorých opisoval Lehi.⁸ Pamätajte, nie je na nás, aby sme súdili. Súd je Pánov.⁹ Prezident Thomas S. Monson nás jasne požiadal, aby sme mali „odvahu zdržať sa posudzovania druhých“¹⁰. Tiež požiadal každého verného člena, aby zachránili tých, ktorí okúsili ovocie evanjelia, a potom odpadli, a tiež tých, ktorí ešte stále nenašli rovnú a úzku cestu. Modlíme sa o to, aby sa mohli pevne chytiť tyče a požiť z lásky Božej, ktorá naplní ich duše nesmierne veľkou radosťou¹¹.

Kým Lehiho videnie zahŕňalo všetkých ľudí, najvyššou náukovou ideou je večná dôležitosť rodiny. „Rodina je ustanovená Bohom. Je najdôležitejšou jednotkou v čase a vo večnosti.“¹² Keď Lehi požil ovocie zo stromu života (lásku Božiu), prial si, aby z neho jeho rodina tiež požila.¹³

Naším veľkým prianím je vychovávať svoje deti v pravde a spravodlivosti. Jedna zo zásad, ktorá nám pomôže dosiahnuť tento cieľ je vyhýbať sa tomu, aby sme boli príliš kritickí k správaniu, ktoré je pochabé alebo nemúdre, ale nie je hriešne. Pred mnohými rokmi, keď ešte naše deti bývali doma, Starší Dallin H. Oaks učil, že je dôležité rozlišovať medzi mladíckymi omylmi, ktoré sa dajú napraviť a hriechmi, ktoré si vyžadujú trest a pokánie.¹⁴ Tam, kde je nedostatok múdrosti, tam potrebujú naše deti vedenie. Tam, kde je hriech, tam je nutné pokánie.¹⁵ Toto našej rodine veľmi pomohlo.

Zbožné správanie v domove požehná naše rodiny. Dôležitý je najmä náš príklad. Slová, ktoré vyslovíme nahlas, tie naše deti možno ani nepočujú. Keď som mal asi päť rokov, takmer na konci Druhej svetovej vojny, dostala moja mama správu, že jej mladší brat padol počas toho, keď bola vojnová loď, na ktorej slúžil, bombardovaná pri pobreží Japonska.¹⁶ Táto správa ju zdrvila. Prepukla v plač a odišla do svojej spálne. Po chvíľke som nakukol do izby, či je v poriadku. Kľačala pri posteli a modlila sa. Zalial ma veľký pokoj, pretože ma učila modliť sa a milovať Spasiteľa. Toto bol typický príklad, aký vždy pre mňa mala. Mamy a otcovia, ktorí sa modlia s deťmi, sú možno tým najdôležitejším príkladom.

Posolstvo, služba a uzmierenie Ježiša Krista, nášho Spasiteľa, sú nevyhnutnou súčasťou toho, čo sa v rodine učíme. Žiadny iný verš z písma nevystihuje našu vieru tak dobre ako 2. Nefi 25:26: A my hovoríme o Kristovi, radujeme sa v Kristovi, kážeme o Kristovi, prorokujeme o Kristovi a píšeme podľa proroctiev svojich, aby deti naše mohli vedieť, k akému prameňu majú hľadieť pre odpustenie hriechov svojich.

Jedným zo základných predpokladov Lehiho videnia je to, že verní členovia sa musia pevne držať železnej tyče, aby sa udržali na rovnej a úzkej ceste, ktorá vedie k stromu života. Je životne dôležité, aby členovia čítali písma, študovali ich a premýšľali nad nimi.¹⁷

Kniha Mormonova má najvyššiu dôležitosť.¹⁸ Vždy tu budú samozrejme tí, ktorí berú túto posvätnú knihu na ľahkú váhu či ju dokonca znevažujú. Niektorí si z nej robia žarty. Predtým, ako som slúžil na misii, univerzitný profesor citoval vyhlásenie Marka Twaina, že ak by ste vybrali „A stalo sa“ z Knihy Mormonovej, „zostal by z nej iba leták“.¹⁹

O niekoľko mesiacov neskôr, keď som slúžil na misii v Londýne v Anglicku, význačný profesor na Londýnskej univerzite, ktorý získal vzdelanie na Oxforde, egyptský expert na semitské jazyky, prečítal Knihu Mormonovu, dopisoval si s prezidentom Davidom O. McKayom a stretol sa s misionármi. Povedal im, že je presvedčený, že Kniha Mormonova je skutočne preklad vedomosti Židov a jazyka Egypťanov, ktoré spadajú do tých časových období, ktoré sú opisované v Knihe Mormonovej.²⁰ Jedným z mnohých príkladov, ktoré použil, bola spojovacia fráza „A stalo sa“, ktorá, ako povedal, odzrkadľuje to, ako by on preložil frazeologizmus používaný v starodávnych semitských spisoch.²¹ Profesor bol poučený o tom, že hoci mu jeho racionálny prístup založený na jeho profesii pomohol, stále je nutné mať duchovné svedectvo. Skrze štúdium a modlitbu získal duchovné svedectvo a bol pokrstený. To, čo známy humorista videl ako predmet výsmechu, tam učenec našiel mocný dôkaz pravdy Knihy Mormonovej, ktorý mu potvrdil Duch.

Základná náuka o slobodnej vôli si vyžaduje, aby bolo svedectvo o znovuzriadenom evanjeliu založené skôr na viere, než len na vonkajšom alebo vedeckom dôkaze. Utkvelý dôraz na veci, ktoré ešte neboli úplne prejavené, ako napríklad ako môže panna porodiť alebo ako sa mohlo uskutočniť Spasiteľovo vzkriesenie, alebo ako presne Joseph Smith preložil písma, nebudú mať účinok alebo zastavia duchovný pokrok. Sú to záležitosti viery. Koniec koncov, odpoveďou je Moroniho rada, aby sme čítali, premýšľali, a potom sa opýtali Boha, s celou úprimnosťou srdca, so skutočným zámerom, aby potvrdil duchovné pravdy svedectvom Ducha.²² Okrem toho, keď si do svojho života vštepíme príkazy z písiem a žijeme podľa evanjelia, sme požehnaní Duchom a okúsime Jeho dobro tým, že pocítime radosť, šťastie a najmä pokoj.²³

Je jasné, že deliacou čiarou medzi tými, ktorí počujú hudbu viery a tými, ktorí sú k nej hluchí alebo na ňu nie sú naladení, je aktívne štúdium písiem. Pred niekoľkými rokmi sa ma hlboko dotklo to, keď milovaný prorok, Spencer W. Kimball, vyzdvihol potrebu pravidelného čítania a štúdia písiem. Povedal: „Zisťujem, že keď som ľahostajný vo svojom vzťahu k božskosti a keď sa zdá, že žiadne božské ucho nepočúva a žiadny božský hlas nehovorí, že vtedy som veľmi, veľmi ďaleko. Ak som ponorený do písiem, vzdialenosť sa zmenší a duchovnosť je späť.“²⁴

Dúfam, že pravidelne so svojimi deťmi čítame Knihu Mormonovu. Rozprával som sa o tom so svojimi deťmi. Podelili sa so mnou o dva postrehy. Po prvé, dôslednosť v každodennom čítaní písiem je kľúčová. Moja dcéra mi s radosťou opisovala, ako sa každý deň skoro ráno snažia so svojimi deťmi, väčšinou tínedžermi, pravidelne čítať písma. Ona a jej manžel skoro ráno vstanú a pohybujú sa v hmlách ospalosti, aby sa chytili tyče zábradlia na schodoch, ktorá ich privedie tam, kde sa ich rodina zhromaždí, aby si prečítali slovo Božie. Odpoveďou je dôslednosť, a zmysel pre humor tiež nie je na škodu. Vyžaduje si to veľkú snahu každého člena rodiny, každý deň, ale stojí to za to. Časné prekážky sú zatlačené do úzadia dôslednosťou.

Tým druhým je to, ako náš najmladší syn a jeho žena čítajú písma so svojou mladou rodinou. Dve z ich štyroch detí ešte nie sú dosť staré na to, aby vedeli čítať. S tým päťročným si dohodli päť signálov pre päť prstov, ktorými reaguje, aby sa mohol plne zapojiť do rodinného čítania písiem. Signál pre prst číslo jeden znamená, že má opakovať „A stalo sa“, kdekoľvek sa to objaví v Knihe Mormonovej. Musím pripustiť, že som rád, že sa táto fráza opakuje tak často. Aby som nezabudol, pre mladé rodiny, ktoré to zaujíma, signál pre druhý prst je „A tak vidíme“; signály pre tretí, štvrtý a piaty sú na rozhodnutí rodičov, podľa toho, aké slová obsahujú kapitoly, ktoré čítajú.

Vieme, že rodinné štúdium písiem a rodinné domáce večery nie sú vždy dokonalé. Navzdory výzvam, ktorým čelíte, nestrácajte odvahu.

Porozumejte, prosím, tomu, že mať vieru v Pána Ježiša Krista a zachovávať Jeho prikázania sú a vždy budú vymedzujúcou skúškou smrteľnosti. Zo všetkého najviac, každý z nás musí pochopiť, že keď sme hluchí k hudbe viery, prestávame byť naladení na Ducha. Prorok Nefi učil, že vedenie od Pána často prichádza ako tichý, jemný hlas, ale ak sme stratili cit, nemôžeme cítiť Jeho slová.²⁵

Naša náuka je jasná – máme byť pozitívni a dobrej mysle. Zdôrazňujeme našu vieru, nie naše obavy. Radujeme sa z Pánovho uistenia, že bude stáť pri nás a poskytne nám vedenie a smer.²⁶ Duch Svätý svedčí v našom srdci, že máme milujúceho Otca v Nebi, ktorého milosrdný plán nášho vykúpenia bude naplnený v každom ohľade, vďaka zmiernej obeti Ježiša Krista.

Ako napísala Naomi W. Randallová, autorka piesne „Ja som dieťa Božie“: „Jeho Duch ma vedie, a Jeho láska ma uisťuje, že strach ma opustí, ak vytrvám vo viere.“²⁷

Takže, nech už sa nachádzame kdekoľvek na ceste učeníctva z Lehiho videnia, rozhodnime sa, že v sebe a vo svojej rodine prebudíme väčšiu túžbu po tom, aby sme získali Spasiteľov nepochopiteľný dar večného života. Modlím sa o to, aby sme zostali naladení na hudbu viery. Svedčím o božskosti Ježiša Krista a o skutočnosti Jeho uzmierenia, v mene Ježiša Krista, amen.