Výnimočné ponaučenia

Už 20 mesiacov je naša rodina požehnaná výsadou mať veľmi výnimočné bábätko.

Náš vnuk, malý Paxton, sa narodil s veľmi vzácnou chromozómovou poruchou, genetickou poruchou, ktorá z neho urobila výnimočného, doslova jedného zo stoviek miliónov. Naša dcéra a jej manžel sa narodením Paxtona vydali na neznámu cestu, ktorá im zmenila život. Táto skúsenosť sa stala skúškou ohňom pre získanie výnimočných ponaučení, ktoré sa dotýkajú večnosti.

Drahý Starší Russell  M. Nelson, ktorý k nám práve hovoril, učil:

„Z dôvodov, ktoré väčšinou nie sú známe, sa niektorí ľudia rodia s telesnými obmedzeniami. Určité časti tela môžu byť abnormálne. Riadiace sústavy môžu byť nevyvážené. A telo každého z nás je podrobené chorobe a smrti. Avšak fyzické telo je neoceniteľným darom. …

Na to, aby človek dosiahol svoje božské určenie, nepotrebuje dokonalé telo. V skutočnosti niektoré z najúžasnejších duchovných bytostí sídlia v krehkom tele. …

Nakoniec príde čas, kedy každý duch a telo budú znova spojené vo svojej dokonalej podobe; ako končatina, tak kĺb budú znovuzriadené do svojej vlastnej schránky (pozriAlma 11:43). Potom sa môžeme vďaka uzmiereniu Ježiša Krista stať v Ňom dokonalými.“¹

Každému z vás, ktorý zažíva ťažkosti, starosti, sklamanie alebo trápenie s niekým blízkym, hovorím toto: Boh, náš Nebeský Otec, miluje neobmedzenou láskou a nekonečným súcitom vášho blízkeho, ktorý má nejaké trápenie, a miluje aj vás!

Keď niektorí čelia tomuto utrpeniu, možno sa pýtajú: Ako to mohol Všemohúci Boh dopustiť? A potom nastupuje otázka: Prečo sa to stalo mne? Prečo musíme trpieť chorobami a prípadmi, kedy sa drahí členovia rodiny stanú invalidnými alebo sú povolaní domov predčasne, alebo prežívajú celé roky v bolesti? Prečo tento zármutok?

V takýchto chvíľach sa môžeme obrátiť na veľký plán šťastia, ktorý pripravil Nebeský Otec. Keď nám bol tento plán predložený v predpozemskom živote, plesali sme kvôli nemu radosťou.² Tento život je skrátka školenie pre večné povýšenie a tento proces zahŕňa skúšky a previerky. Tak to bolo vždy, nikto nie je uchránený.

Dôverovať Božej vôli je počas smrteľného života úplne zásadné. S vierou v Neho čerpáme vo chvíľach, kedy máme veľa otázok, ale málo odpovedí, silu z Kristovho uzmierenia.

Náš Spasiteľ, Ježiš Kristus, po Svojom vzkriesení navštívil Ameriku a všetkých vyzval:

Máte medzi sebou nejakých, ktorí sú chorí? Priveďte ich sem. Máte nejakých, ktorí sú chromí alebo slepí, alebo krívajúci, alebo zmrzačení, alebo malomocní, alebo ktorí sú ochrnutí, alebo sú hluchí, alebo ktorí sú akokoľvek sužovaní? Priveďte ich sem a ja ich uzdravím, lebo mám s vami súcit; vnútro moje je plné milosrdenstva. …

A stalo sa, že keď takto prehovoril, celý zástup predstúpil s chorými svojimi a sužovanými svojimi, a chromými svojimi, a so slepými svojimi, a s nemými svojimi, a so všetkými tými, ktorí boli akokoľvek sužovaní; a on ich uzdravil, každého, ako pred neho boli predvedení.³

Veľkú silu môžeme čerpať zo slov „celý zástup predstúpil“ – celý, bratia a sestry. My všetci čelíme ťažkostiam. A potom tieto slová: „ktorí boli akokoľvek sužovaní“. Všetci sa s tým môžeme stotožniť, však?

Krátko po tom, čo sa milý Paxton narodil, sme poznali, že Nebeský Otec nám požehná a poskytne nám výnimočné ponaučenie. Keď sme mu s jeho otcom vložili prsty na hlavičku pri prvom z mnohých kňazských požehnaní, napadli mi slová z deviatej kapitoly Jána: „ale (stalo sa to preto), aby skutky Božie boli zjavené na ňom“⁴.

A skutky Božie sa prostredníctvom Paxtona naozaj objavujú.

Učíme sa trpezlivosti, viere a vďačnosti balzamom služby, nekonečnými hodinami silných emócií, slzami súcitu a modlitbami a prejavmi lásky voči blízkym, ktorí to potrebujú ako Paxton a jeho rodičia.

Prezident James E. Faust, môj prezident kolu v dobe, kedy som bol chlapcom, povedal: „Prechovávam veľkú úctu k milujúcim rodičom, ktorí pokojne znášajú a prekonávajú bolesť a žiaľ kvôli dieťaťu, ktoré má od narodenia alebo následkom choroby vážnu duševnú alebo telesnú poruchu. Táto bolesť často pretrváva deň za dňom, bez úľavy, po dobu celého života rodiča alebo dieťaťa. Často musia rodičia dieťaťu venovať nadľudskú starostlivosť, ktorá nikdy nekončí, ktorá trvá dňom aj nocou. Mnoho matiek pociťuje po celé tieto roky bolesť fyzickú a aj citovú, zatiaľ čo dodávajú útechu a prinášajú úľavu od utrpenia svojmu výnimočnému dieťaťu.“⁵

Sme svedkami toho, ako sa na Paxtonovu rodinu vylieva Spasiteľova čistá láska, ktorá to láska je dostupná všetkým, ako je to napísané v Mosiášovi: A teraz, stalo sa, že bremená, ktoré boli vložené na Almu a bratov jeho, boli učinené ľahkými; áno, Pán ich posilnil, takže niesli bremená svoje s ľahkosťou a podrobovali sa radostne a s trpezlivosťou všetkej vôli Pánovej.⁶

Raz večer, keď mal Paxton iba niekoľko dní, sme boli na novorodeneckej jednotke intenzívnej starostlivosti v úžasnej nemocnici Primary Children’s Medical Center v Salt Lake City a žasli sme nad tým, akú oddanú a trvalú pozornosť mu doktori, sestričky a ošetrovateľky venujú. Opýtal som sa dcéry, ako to všetko vôbec zaplatíme a skúsil som odhadnúť náklady na starostlivosť. Doktor, ktorý stál opodiaľ, poznamenal, že môj odhad je „veľmi nízky“a že starostlivosť o Paxtona bude stáť omnoho viac, než som odhadoval. Dozvedeli sme sa, že významná časť nákladov na starostlivosť v tejto nemocnici je pokrytá štedrými darmi vo forme času a peňažných príspevkov druhých. Jeho slová ma naplnili pocitom pokory, keď som si pomyslel na to, akú cenu má táto maličká duša pre tých, ktorí sa o neho tak starostlivo starajú.

Pripomenulo mi to známy misionársky verš, ktorý teraz získal nový význam: Pamätajte, cena duší je veľká v očiach Boha.⁷

Plakal som, keď som premýšľal o nekonečnej láske, ktorú Nebeský Otec a Jeho Milovaný Syn, Ježiš Kristus, prechovávajú ku každému z nás, a mocne som pochopil, akú cenu, z pohľadu fyzického a aj duchovného, duša pre Boha má.

Paxtonova rodina zistila, že je obklopená nespočetnými nebeskými a aj pozemskými slúžiacimi anjelmi. Niektorí sa nenápadne objavili, keď ich bolo treba, a v tichosti znova zmizli. Iní prinášali jedlo, prali bielizeň, vyzdvihovali súrodencov, zavolali, aby povzbudili a hlavne sa za Paxtona modlili. Z toho vyplýva ďalšie ponaučenie: Keď narazíte na človeka, ktorý sa topí, pýtali by ste sa ho, či potrebuje pomoc alebo by bolo lepšie, keby ste prosto skočili a vytiahli ho z hlbokej vody? Ponuka typu: „Daj mi vedieť, ak ti budem môcť nejako pomôcť“ aj keď mienená dobre a často ponúkaná, v skutočnosti žiadnou pomocou nie je.

Neprestávame sa učiť, akú veľkú hodnotu má, keď si niekto všíma druhých okolo seba a keď sa o nich zaujíma, a učíme sa, ako je dôležité nielen poskytovať pomoc, ale tiež aká veľká radosť z pomáhania druhým plynie.

Prezident Thomas S. Monson, ktorý je vynikajúcim príkladom toho, ako pozdvihovať skľúčených, povedal: „Boh žehnaj všetkým, ktorí sa snažia byť strážcom brata svojho, ktorí dávajú, aby uľavili utrpeniu, ktorí sa so všetkým, čo je v nich dobré, snažia zmeniť svet k lepšiemu. Všimli ste si, že títo ľudia majú rozžiarenejší úsmev? Ich kroky sú pevnejšie. Majú okolo seba auru radosti a spokojnosti, ... lebo človek nemôže pomáhať druhým bez toho, aby nepocítil, ako bohato je požehnaný on sám.“⁸

Aj keď budeme čeliť skúškam, protivenstvám, postihnutiam, trápeniam a všemožným súženiam, náš starostlivý Spasiteľ bude vždy pripravený nám pomôcť. On prisľúbil:

„Neopustím vás ako siroty, prídem k vám. …

Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam, nie ako svet dáva, vám ja dávam. Nech sa vám nermúti srdce a nestrachuje!“⁹

Sme nesmierne vďační nášmu Otcovi v nebi za nášho hrdinu Paxtona. Skrze neho Pán zjavuje svoje skutky a ďalej nám dáva cenné, posvätné a výnimočné ponaučenia.

Rád by som zakončil slovami inej obľúbenej piesne:

Bratia a sestry, s modlitbou dúfam, že budeme ďalej vznešene niesť svoje bremeno a ponúkať pomocnú ruku tým medzi nami, ktorí trpia a potrebujú pozdvihnúť a povzbudiť. Kiež každý z nás ďakuje Bohu za Jeho požehnania a obnovuje svoj záväzok voči Otcovi v nebi tým, že bude pokorne slúžiť Jeho deťom. V mene Ježiša Krista, amen.