Stať sa dobrými rodičmi

Toto leto som dosiahol špeciálnu métu – dožil som sa svojich deväťdesiatich rokov. Keď dosiahnete určitý míľnik vo svojom živote, je dobré a poučné zaspomínať si na udalosti a skúsenosti z minulosti. Vy mladí ľudia, ktorí počúvate alebo čítate túto prednášku, ste možno nie príliš ohromení deväťdesiatimi rokmi života, ale v čase, keď som sa narodil, bolo dožite sa takého veku považované za veľký úspech. Každý deň som Nebeskému Otcovi vďačný za to, že ma požehnal dlhým životom.

Tak veľa sa toho počas môjho života zmenilo. Videl som rozvoj industriálnej éry a informačného veku. Masovo produkované automobily, telefóny a lietadlá boli v mojej mladosti úžasnou inováciou. Dnes sa spôsoby, akými nachádzame, zdieľame a používame informácie menia skoro každý deň. V mojom veku žasnem nad rýchlosťou, akou sa mení svet, v ktorom žijeme. Mnoho dnešných objavov vzbudzuje predstavy toho, aký majú potenciál zlepšiť naše životy.

Pri všetkých týchto rýchlych zmenách okolo nás sa vážne modlíme a pracujeme na tom, aby sme zaistili to, že hodnoty evanjelia Ježiša Krista vydržia. Už teraz sú niektoré z nich v ohrození, že sa stratia. Na vrchu zoznamu týchto hodnôt, a preto aj hlavným cieľom protivníka sú posvätnosť manželstva a ústredná dôležitosť rodiny. Sú kotvou a bezpečným prístavom domova, kde každé dieťa milujúceho Nebeského Otca môže byť ovplyvňované dobrom a získa ďalšie večné hodnoty.

Moja rodina pripravovala oslavu tohto deväťdesiateho výročia v mojom živote a začala mi pomáhať spomínať si a vážiť si skúsenosti môjho života. Napríklad, moja neter zozbierala a podelila sa so mnou o niekoľko listov, ktoré som napísal mojim rodičom pred skoro sedemdesiatimi rokmi, z mojej námornej základne na španielskom ostrove v Tichom oceáne počas Druhej svetovej vojny.

Jeden z týchto listov obzvlášť pritiahol moju pozornosť. Bol to list, ktorý som písal pre moju mamu, aby ho otvorila a čítala na Deň matiek v roku 1945. Rád by som sa s vami podelil s nejakými úryvkami v nádeji, že uvidíte, prečo budem navždy vďačný môjmu milujúcemu otcovi a matke za lekcie, ktoré som sa od nich naučil doma. Moji rodičia sú najlepším príkladom toho, čo predstavuje dobrých rodičov, ktorí položili svoje manželstvo a vhodnú výchovu detí za svoju najvyššiu prioritu.

Môj list ku Dňu matiek v roku 1945 začína:

„Drahá mama,

za posledné štyri roky som nemal veľké šťastie a trávil som Deň matiek ďaleko od Teba. Každý rok som chcel byť s Tebou a povedať Ti ako veľmi Ťa milujem a ako veľmi na Teba myslím, ale preto, že to zase raz nie je možné, budem musieť urobiť druhú najlepšiu vec a to poslať Ti moje myšlienky poštou.

Tento rok oveľa viac ako po iné roky môžem vidieť čo pre mňa znamenalo vedomie, že mám úžasnú matku. Najviac zo všetkého chýbajú mi tie malé veci, ktoré si pre mňa robila. Kedykoľvek som ráno vstával z postele, nikdy som sa nemusel obávať, že nenájdem čistú košeľu alebo čisté ponožky. Jediné, čo som musel urobiť bolo otvoriť zásuvku, a našiel som ich. A hlavne, vždy som vedel, že v čase jedla nájdem niečo čo mám rád pripravené tým najlepším možným spôsobom. Vždy večer som vedel že nájdem čisté obliečky na svojej posteli a práve taký počet prikrývok, aby ma udržali pekne v teplúčku. Žiť doma bolo naozaj veľké potešenie.“

Keď som čítal tieto prvé dva odseky listu, bol som šokovaný tým, ako sentimentálne vyzneli. Možno život v stane a spanie pod sieťou na komáre v tábore spôsobili tieto moje myšlienky na veľmi špeciálny domov.

Môj list mame pokračoval:

„Ale najhlbšie pocity mám k Tebe, pretože si pre mňa príkladom. Život bol pre nás veľmi príjemný ako pre rodinu, a preto sme chceli nasledovať Tvoje kroky, pokračovať a získavať skúsenosti v rovnakej radosti ako to bolo za našich mladších dní. Vždy si si urobila čas vziať rodinu do údolia a vždy sme s tebou mohli rátať, či už išlo o lezenie po horách alebo hranie loptových hier. S otcom ste nikdy nešli na dovolenku bez nás. Rodina bola vždy s tebou. Teraz, keď som ďaleko od domu, vždy rád hovorím o svojom domove, pretože život tam bol tak radostný. Nemohol som sa odvrátiť od toho, čo si nás učila, pretože moje činy by v očiach iných boli Tvojím zlyhaním. Život je pre mňa veľkou výzvou, aby som bol hodný toho, že som synom Nory Sonne Perryovej. Som veľmi hrdý na tento titul a dúfam, že ho vždy budem hoden.

Dúfam, že budúci rok budem s tebou, aby som Ti ukázal to dobré, čo som plánoval ukázať Ti na Deň matiek za posledné štyri roky.

Kiež Ťa Pán požehná za všetky tie úžasné veci, ktoré si vykonala pre tento nepokojný svet.

So všetkou láskou, Tom.“¹

Ako som tak čítal svoj list, spomínal som na kultúru rodiny, zboru, kolu a spoločnosti, v ktorej som bol vychovávaný.

Kultúra je definovaná spôsobom života ľudí. Je tu jedinečná kultúra evanjelia, súboru hodnôt, očakávaní a zvykov, ktoré sú spoločné členom Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní. Táto kultúra evanjelia či spôsob života pochádza z plánu spásy, prikázaní Božích a učení žijúcich prorokov. To je demonštrované spôsobom, akým vychovávame naše rodiny a žijeme naše individuálne životy.

Prvý pokyn Adamovi ohľadom jeho zodpovednosti v smrteľnosti nachádzame v Genesis 2:24: „Preto muž opustí svojho otca i svoju matku a priľne k svojej žene a budú jedným telom.“

Spojenie muža a ženy má byť legálne a podložené zákonom – teda manželstvo – nie je iba prípravou, aby budúce pokolenia zdedili zem, ale tiež to prináša najväčšie šťastie a zadosťučinenie, ktoré môžeme v tejto smrteľnosti zakúsiť. Toto je obzvlášť pravdivé, keď moci kňazstva prehlásia manželstvo uzavreté na čas a na celú večnosť. Deti narodené v takom manželstve majú bezpečie, ktoré sa nedá nájsť nikde inde.

Lekcie, ktoré sú vyučované dobrými rodičmi sa stávajú stále viac dôležitejšími v dnešnom svete, kde je vplyv protivníka taký rozšírený. Ako vieme, snaží sa rozrušiť a zničiť samotný základ našej spoločnosti – rodinu. Dôvtipne a pozorne kamufluje spôsoby, atakuje záväzky k rodinnému životu po celom svete a podkopáva kultúru a zmluvy verných Svätých neskorších dní. Rodičia musia učiniť pevné rozhodnutie, že učenie doma je najposvätnejšou a najdôležitejšou povinnosťou. Aj keď iné inštitúcie, ako sú cirkev a škola, môžu rodičom pomáhať pri„[vychovávaní dieťaťa] na počiatku jeho [jej] cesty“ (Príslovia 22:6), táto zodpovednosť leží v prvom rade na rodičoch. Podľa veľkého plánu šťastia sú to práve rodičia, ktorým je zverená starostlivosť o deti nášho Nebeského Otca a ich rozvoj.

V našom pozoruhodnom rodičovskom správcovstve je mnoho spôsobov, ktorými môžu dobrí rodičia získať pomoc a podporu, ktorú potrebujú pre to, aby svoje deti vyučovali evanjelium Ježiša Krista. Rád by som vám odporučil päť vecí, ktoré rodičia môžu robiť, aby vytvorili pevnejšie rodinné zväzky:

Po prvé, rodičia sa môžu modliť v úprimnosti žiadajúc Večného Otca o to, aby im pomohol milovať deti, ktoré im poslal, porozumieť im a viesť ich.

Po druhé, môžu mať rodinnú modlitbu, štúdium písiem a rodinné domáce večery a jesť spoločne, ak je to možné, večera môže byť časom komunikácie a vyučovania hodnôt.

Po tretie, rodičia môžu naplno využiť Cirkvou podporovanú sieť, komunikovať s učiteľmi Primáriek, v ktorých sú ich deti, vedúcimi mladých a predsedníctvami kvór a tried. Komunikáciou s tými, ktorí sú povolaní a ustanovení pracovať s ich deťmi, môžu rodičia zabezpečiť základné pochopenie špeciálnych a konkrétnych potrieb dieťaťa.

Po štvrté, rodičia sa môžu podeliť o ich svedectvá so svojimi deťmi, zaviazať ich, aby dodržiavali prikázania Božie a prisľúbiť im požehnania, ktoré náš Nebeský Otec prisľúbil Svojim verným deťom.

Po piate, môžeme organizovať naše rodiny založené na jasných, jednoduchých rodinných pravidlách a očakávaniach, rodinných tradíciách a rituáloch a „rodinných financiách“, kde deti majú domáce zodpovednosti a získavajú nejaké odmeny, aby sa mohli naučiť ich spravovať, šetriť si a platiť z nich desiatok.

Tieto návrhy na vytvorenie pevnejšej rodinnej kultúry fungujú v tandeme s kultúrou Cirkvi. Naša posilnená rodinná kultúra bude ochranou pre naše deti pred ohnivými šípmi protivníka (pozri 1. Nefi 15:24) zakotvenými v kultúre ich rovesníkov, zábave a kultúre celebrít, kultúre kreditu a nárokov a v kultúre internetu a médií, ktorým sú neustále vystavené. Pevná rodinná kultúra pomôže našim deťom „žiť vo svete“ a nebyť „zo sveta“ (pozri Ján 15:19).

Prezident Joseph Fielding Smith učil: „Je povinnosťou rodičov učiť svoje deti tieto spásne zásady evanjelia Ježiša Krista, tak aby vedeli, prečo sa majú dať pokrstiť a aby mohli získať úprimnú túžbu; aby mali vo svojich srdciach túžbu pokračovať v dodržiavaní prikázaní Božích, po tom, ako sú pokrstené, aby mohli prísť späť do Jeho prítomnosti. Chcete mať, moji dobrí bratia a sestry, svoje rodiny, svoje deti, chcete byť pripečatení k svojim otcom a k svojim matkám, ktorí vás predošli? Ak áno, potom musíte začať s učením v kolíske. Musíte učiť príkladom, a tiež so zásadami.“²

Prehlásenie svetu o rodine hovorí:

„Manžel i manželka majú posvätnú zodpovednosť milovať a starať sa jeden o druhého a o svoje deti., Dedičstvom od Hospodina sú synovia‘ (Žalmy 127:3). Rodičia majú posvätnú povinnosť vychovávať svoje deti v láske a spravodlivosti, starať sa o ich telesné a duchovné potreby, učiť ich vzájomne sa milovať a navzájom si slúžiť, dodržiavať Božie prikázania a byť občanmi dodržujúcimi zákony, nech žijú kdekoľvek. …

… Podľa božského vzoru, otcovia predsedajú svojim rodinám v láske a spravodlivosti a sú zodpovední za to, že sa postarajú o životné potreby a ochranu svojich rodín. Matky sú predovšetkým zodpovedné za výchovu svojich detí. V týchto posvätných zodpovednostiach sú otcovia a matky povinní pomáhať si jeden druhému ako rovnocenní partneri.“³

Verím, že je to božský úmysel, že rola materstva prízvukuje výchovu a vyučovanie budúcej generácie. Ale je úžasné vidieť manželov a manželky, ktorí pracujú na skutočnom partnerstve, kde sa mieša dohromady ich vplyv a efektívna komunikácia o ich deťoch a s ich deťmi.

Nápor zlovoľnosti proti našim deťom je omnoho rafinovanejší a nehanebnejší než kedykoľvek predtým. Budovanie pevnej rodinnej kultúry pridáva ďalšiu vrstvu pri ochrane našich detí, izoluje ich od svetských vplyvov.

Boh vám žehnaj, úžasné matky a úžasní otcovia v Sione. Zveril vám do starostlivosti Svoje večné deti. Ako rodičia sme partnermi Boha, dokonca sa k Nemu pripájame, pri prinášaní Jeho diela a slávy medzi Jeho deti. Je to naša posvätná povinnosť robiť to čo najlepšie. O tomto svedčím v mene Ježiša Krista, amen.