Bratia, máme prácu, ktorú treba urobiť

Starší D. Todd Christofferson

Kvórum dvanástich apoštolov


Ako muži v kňazstve máme neodmysliteľnú rolu, ktorú zohrávame v spoločnosti, doma a v Cirkvi.

Bratia, v posledných rokoch sa toho veľa povedalo a napísalo o výzvach, ktoré majú muži a chlapci. Tu je zopár príkladov kníh, ktoré vyšli, ako Prečo dobrí muži už nie sú, Zánik chlapov, Koniec mužov, Prečo chlapi zlyhávajú, a Chlapi, vzmužte sa (Why There Are No Good Men Left, The Demise of Guys, The End of Men, Why Boys Fail, a Manning Up). Najzaujímavejšie na tom je, že väčšinu z nich napísali ženy. V každom prípade, spoločným menovateľom týchto analýz je, že v mnohých spoločnostiach dnešní muži získavajú mätúce a protichodné signály o svojich rolách a hodnote v spoločnosti.

Autorka knihy Chlapi, vzmužte sa (Manning Up) to charakterizovala takto: „Bolo takmer univerzálnym pravidlom civilizácie, že zatiaľ čo z dievčaťa sa stala žena jednoducho tým, že dosiahla fyzickú dospelosť, chlapci museli zložiť skúšku. Potrebovali preukázať odvahu, fyzickú silu či majstrovstvo v dôležitých zručnostiach. Cieľom bolo preukázať ich schopnosť ochraňovať ženy a deti; toto bola vždy ich hlavná sociálna rola. Ale dnes, pri ženách ženúcich sa vpred v tejto rozvinutej ekonomike, je manžel ako chlebodarca a otec len jednou z možností, a charakterové vlastnosti muža, ktoré musel kedysi mať, aby splnil svoju úlohu -- statočnosť, stoicizmus, odvaha, vernosť -- sú zastarané, a dokonca aj trochu trápne.“1

V úsilí zabezpečiť príležitosti pre ženy, čo oceňujeme, sú tu aj takí, ktorí znevažujú mužov a ich príspevok. Myslia si, že život je súťaž medzi mužmi a ženami -- že jeden musí dominovať nad druhým a že teraz je čas, kedy sú na rade ženy. Niektorí argumentujú, že kariéra je všetko a že manželstvo a deti sú, alebo by mali byť, iba možnosťou -- a preto načo sú teda potrební muži?2 Vo veľkom množstve hollywoodskych filmov, televíznych šou a dokonca aj v reklame sú muži prezentovaní ako nekompetentní, nedospelí či skúpi. Toto kultúrne oslabenie mužov má negatívny dopad.

Napríklad v Spojených štátoch sa udáva: „Dnes dievčatá prevyšujú chlapcov na všetkých stupňoch, od základnej školy až po strednú. Napríklad v ôsmej triede iba dvadsať percent chlapcov exceluje v písaní a dvadsaťštyri percent v čítaní. V roku 2011 boli výsledky mladých mužov v teste SAT najhoršie za posledných štyridsať rokov. Podľa Národného štatistického centra pre vzdelávanie (NCES), o tridsať percent viac chlapcov ako dievčat vzdáva svoje vzdelanie, či už stredoškolské alebo vysokoškolské. … Predpokladá sa, že do roku 2016 dosiahne šesťdesiat percent žien titul bakalára, šesťdesiattri percent titul magistra a päťdesiatštyri percent doktorát. Dve tretiny študentov v špeciálnom pomocnom vzdelávacom programe sú chlapci.“3

Niektorí muži a mladí muži prevzali tieto negatívne posolstvá ako výhovorku, prečo na seba neberú zodpovednosť a nikdy skutočne nedospejú. Jeden univerzitný profesor sa podelil o postreh, ktorý sa až príliš často podobá skutočnosti: „Chlapec príde do triedy s naopak nasadenou šiltovkou a s výhovorkou, že jeho domácu úlohu zjedol wordový editor. Zatiaľ čo dievčatá si prezerajú svoj denný program a pýtajú si odporučenie na štúdium práva.“4 Jedna filmová recenzentka vyjadrila trochu cynický pohľad na to, „v čom sa môžeme na mužov spoľahnúť, ak máme šťastie a vyberieme si partnera, je presne iba to – je pre nás len partner. Niekto, kto zostane vo svojom vlastnom priestore a rovnako rešpektuje aj to, že my zostaneme vo svojom vlastnom.“5

Bratia, takto to nemôže byť v našom prípade. Ako muži v kňazstve máme neodmysliteľnú rolu, ktorú zohrávame v spoločnosti, doma a v Cirkvi. Ale musíme byť mužmi, ktorým môžu dôverovať ženy, môžu im dôverovať deti a môže im dôverovať Boh. V Cirkvi a v kráľovstve Božom v týchto neskorších dňoch si nemôžeme dovoliť mať chlapcov a mužov, ktorí sú nestáli. Nemôžeme si dovoliť mladých mužov, ktorí majú nedostatok sebadisciplíny a žijú iba pre zábavu. Nemôžeme si dovoliť mladých dospelých, ktorí v živote nesmerujú nikam, ktorí nie sú seriózni ohľadom vytvorenia rodiny a učiniť tak skutočný prínos v tomto svete. Nemôžeme si dovoliť manželov a otcov, ktorí zlyhajú v zabezpečovaní duchovného vodcovstva v domove. Nemôžeme si dovoliť tých, ktorí sú držiteľmi a vykonávateľmi Svätého kňazstva, podľa rádu Syna Božieho, aby premárnili svoju silu v sledovaní pornografie či strávili svoj život v kyberpriestore (ironicky, boli zo sveta zatiaľ čo neboli vo svete).

Bratia, máme prácu, ktorú treba urobiť.

Mladí muži, musíte byť lepší v škole, a potom pokračovať vo svojom vzdelávaní po strednej škole. Niektorí z vás budete preferovať štúdium na univerzite a kariéru v obchode, poľnohospodárstve, vláde či iných profesiách. Niektorí budete excelovať v hudbe či v umení. Niektorí si vyberiete kariéru v armáde alebo sa vyučíte remeslu. Počas mnohých rokov som mal veľa remeselníkov, ktorí pracovali na projektoch prestavby a opravách v mojom dome a vážil som si remeslo týchto mužov a ich schopnosť ťažko pracovať. Čokoľvek si vyberiete je dôležité, aby ste sa stali zručnými, tak aby ste mohli podporovať rodinu a prispieť k dobru vašej komunity a vašej krajiny.

Prednedávnom som videl video o jednom dni života štrnásťročného mladého muža v Indii, ktorý sa volal Amar. Vstáva skoro ráno a pracuje dlhé hodiny v dvoch zamestnaniach pred a po škole, šesť a pol dňa za týždeň. Jeho príjem zabezpečuje podstatnú časť príjmu na živobytie jeho rodiny. Ponáhľa sa domov na svojom starom bicykli zo svojej druhej práce po zotmení a nejakým spôsobom vtlačí zopár hodín na domáce úlohy, pred tým ako padne do svojej postele na zem medzi spiacich súrodencov niekedy okolo pol jedenástej alebo jedenástej v noci. Napriek tomu, že som ho nikdy nestretol, som na neho hrdý za jeho pracovitosť a odvahu. Robí to najlepšie čo môže so svojimi obmedzenými zdrojmi a príležitosťami a je požehnaním pre svoju rodinu.

Vy, dospelí muži -- otcovia, slobodní dospelí, vedúci, domáci učitelia -- buďte hodnými príkladmi a pomôžte nastupujúcej generácii chlapcov stať sa mužmi. Učte ich spoločenské a iné zručnosti: ako sa zapájať do konverzácie, ako sa spriateliť a komunikovať s druhými, ako sa správať k ženám a dievčatám, ako slúžiť, ako byť aktívnymi a užiť si relax, ako pestovať koníčky bez toho, aby sa na nich stali závislí, ako napraviť chyby a činiť lepšie rozhodnutia.

A rovnako každému, kto počúva, kdekoľvek vás toto posolstvo zastihne, hovorím ako Jehova povedal Józuovi: „Buď silný a odvážny“ (Józue 1:6). Zozbierajte odvahu a pripravte sa najlepšie ako môžete, nech už máte akékoľvek podmienky. Pripravte sa na to byť dobrým manželom a otcom; pripravte sa byť dobrým a produktívnym občanom; pripravte sa slúžiť Pánovi, ktorého kňazstvo držíte. Kdekoľvek ste, váš Nebeský Otec na vás pamätá. Nie ste sami; máte kňazstvo a dar Ducha Svätého.

Zo všetkých miest, na ktorých ste potrební, jedno je najdôležitejšie, a to vaše kňazské kvórum. Potrebujeme kvóra, aby zabezpečili duchovnú výživu pre členov v nedeľu a tiež aby slúžili. Potrebujeme vedúcich kvór, ktorí sa zamerajú na to, že budú vykonávať Pánovu prácu a podporovať členov kvór a ich rodiny.

Zvážte misionársku prácu. Mladí muži, nemáte času nazmar. Nemôžete čakať s tým, aby ste o tom vážne premýšľali, kým budete mať sedemnásť či osemnásť. Kvóra Áronovho kňazstva môžu svojim členom pomôcť porozumieť prísahe a zmluve kňazstva a pripraviť sa na vysvätenie za staršieho; a môžu im pomôcť porozumieť chrámovým obradom a pripraviť sa na ne; a môžu im pomôcť pripraviť sa na úspešnú misiu. Kvóra Melchisedekovho kňazstva a Združenie pomoci môžu pomôcť rodičom pripraviť misionárov, ktorí prídu do misijného poľa plne oddaní. A v každom jednom zbore a pobočke môžu tieto isté kvóra viesť efektívnu spoluprácu s misionármi na plný úväzok, ktorí u nich slúžia.

Práca, ktorá leží priamo na ramenách kňazstva je Spasiteľovým povolaním, ktoré zopakoval prezident Thomas S. Monson, aby zachraňovala tých, ktorí sa od Cirkvi odklonili či tých, ktorí sa z nej pre nejakú príčinu odpadli.S touto snahou sme mali úžasný úspech, vrátane excelentnej práce mladých mužov. Kvórum Áronovho kňazstva v Rio Grande, (v španielsky hovoriacom) zbore v Albuquerque v Novom Mexiku, sa spolu radilo o tom, koho priviesť späť a ako skupina išli a navštívili každého z nich. Jeden z nich povedal: „Keď prišli k mojim dverám, cítil som, že som dôležitý“ a druhý potvrdil: „Bol som veľmi šťastný vo svojom vnútri, že chcú, aby som s nimi išiel na zhromaždenie, a to spôsobuje, že tam teraz chcem ísť.“ Keď členovia kvóra navštívili a pozvali jedného mladého muža, aby prišiel späť, požiadali ho, aby s nimi išiel na ďalšiu návštevu, a on išiel. Nielen že ho pozvali, aby prišiel do cirkvi, ale okamžite ho učinili súčasťou kvóra.

Ďalšou náročnou ale podnetnou úlohou kňazstva je práca na rodinnej histórii a v chráme. Počkajte si na list Prvého predsedníctva, ktorý zanedlho obdržíte a ktorý bude obsahovať obnovenú výzvu týkajúcu sa tejto životne dôležitej súčasti práce, ktorú musíme vykonať.

Naše kvóra formujú vzájomnú bratskú podporu. Prezident Gordon B. Hinckley raz povedal: „Bratia, bude to podivuhodný deň -- bude to deň naplnenia Pánovho cieľa -- keď sa naše kňazské kvóra stanú kotvou sily pre každého muža, ktorý do nich patrí, keď každý takýto muž bude schopný prehlásiť: ,Ja som člen kňazského kvóra Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní. Som pripravený pomôcť svojim bratom vo všetkom, čo potrebujú a som presvedčený, že aj oni sú pripravený rovnako pomôcť mne. V spolupráci môžeme stáť bez hanby a bez strachu, proti vetrom nepriazne, ktoré budú viať, či už to budú vetry ekonomické, spoločenské alebo duchovné‘.“6

Napriek nášmu najlepšiemu úsiliu sa nie vždy musí všetko podariť tak, ako sme si naplánovali a jedným z konkrétnych „vetrov protivenstva“, ktorý môže vstúpiť do života muža je nezamestnanosť. V brožúre o sociálnom blahu, ktorá bola vydaná v počiatkoch Cirkvi, sa píše: „Človek bez práce je vo vzťahu k Cirkvi hodný zvláštnej pozornosti, pretože keď je zbavený svojej dedičnej túžby, nachádza sa v rovnakej skúške ako Jób -- v skúške bezúhonnosti. Keď sa dni predĺžia v týždne, mesiace a dokonca roky nepriazne, bolesť sa prehlbuje. … Cirkev nemôže dúfať, že človeka zachráni v nedeľu, ak sa počas týždňa jednoducho prizerá ukrižovaniu jeho duše.“7

V apríli 2009 bývalý radca v predsedajúcom biskupstve Richard C. Edgley rozprával príbeh o príkladnom kvóre, ktoré sa zmobilizovalo v pomoci svojmu členovi, ktorý stratil prácu:

„Autoservis Phil’s Auto v Centerville v Utahu je dôkazom toho, čo môže dosiahnuť kňazské vedenie a kvórum. Phil bol členom kvóra starších a pracoval ako mechanik v miestnom autoservise. Nanešťastie, servis, v ktorom pracoval Phil zažíval ekonomické problémy a musel Phila prepustiť. Bol zlomený touto náhlou zmenou udalostí.

Akonáhle sa jeho biskup, Leon Olson, a predsedníctvo kvóra starších dopočuli o Philovom prepustení, s modlitbou premýšľali o spôsoboch, ktoré by mohli pomôcť Philovi postaviť sa opäť na vlastné nohy. Nakoniec, bol to brat z kvóra a potreboval pomoc. Usúdili, že Phil musí získať zručnosti, aby mohol začať sám podnikať. Jeden člen kvóra ponúkol, že má starú stodolu, ktorá by sa mohla využiť ako opravovňa. Ďalší členovia kvóra mohli pomôcť zohnať potrebné nástroje a náhradné diely, aby vybavili nový obchod. Takmer každý z kvóra mohol prinajmenšom pomôcť pri čistení starej stodoly.

Podelili sa o svoje nápady s Philom, a potom ich predniesli členom svojho kvóra. Stodola bola vyčistená a zrenovovaná, nástroje sa zohnali a všetko bolo na poriadku. Autoservis Phil’s Auto bol úspešný a nakoniec sa mohol presťahovať na lepšie a stabilnejšie miesto – všetko len kvôli tomu, že jeho kvórum bratov mu poskytlo v čase krízy pomoc.“8

A samozrejme, ako to bolo po celé roky opakované prorokmi: „Najdôležitejšia Pánova práca, ktorú kedy budete robiť, bude ohraničená stenami vašich vlastných domovov.“9 Máme čo robiť pri posilnení manželstva v spoločnosti, ktorá čoraz viac zľahčuje jeho dôležitosť a zavrhuje jeho ciele. Musíme toho veľa učiniť, aby sme naučili naše deti modliť sa a kráčať vzpriamene pred Pánom (pozri NaZ 68:28). Naša úloha nie je o nič menšia než pomôcť deťom zakúsiť mocnú zmenu srdca či obrátenia sa k Pánovi, o ktorom sa tak výrečne hovorí v Knihe Mormonovej (pozri Mosiáš 5:1 – 12; Alma 26). Kňazské kvóra môžu spoločne so Združením pomoci posilňovať rodičov a manželstvá a môžu poskytovať požehnania rodinám slobodných rodičov.

Áno, bratia, máme prácu, ktorú treba urobiť. Ďakujem vám za obete, ktoré prinášate a dobro, ktoré konáte. Pokračujte v tom a Pán vám bude pomáhať. Občas možno presne neviete, čo urobiť alebo povedať -- jednoducho začnite. Začnime konať a Pán uisťuje, že mocné dvere … budú otvorené pre [vás] (pozri NaZ 118:3). Začnite hovoriť a On prisľúbil, že nebudete pred ľuďmi zahanbení; lebo vám bude dané v pravú hodinu, áno, v pravú chvíľu, čo budete hovoriť (pozri NaZ 100:5 – 6). Je pravda, že sme v mnohých ohľadoch obyčajní a nedokonalí, ale máme dokonalého Majstra, ktorý vykonal dokonalé uzmierenie, a máme nárok na Jeho milosť a Jeho kňazstvo. Keď budeme činiť pokánie a očistíme svoju dušu, je nám sľúbené, že budeme učení a obdarovaní mocou zhora (pozri NaZ 43:16).

Cirkev, svet a ženy volajú po mužoch, ktorí rozvíjajú svoje schopnosti a talenty, ktorí sa neboja obetí a ktorí sú ochotní pracovať, ktorí pomôžu druhým dosiahnuť šťastie a spásu. Volajú: „Povstaňte, ó muži Boží!“10 Kiež nám Boh pomáha, aby sme to činili. V mene Ježiša Krista, amen.

Mostrar referencias

  1.  

    1. Kay S. Hymowitzová, Manning Up: How the Rise of Women Has Turned Men into Boys (2011), 16.

  2.  

    2. „Keď sa dnes opýtate mladých ľudí, čo z nich urobí dospelých, skoro nikto nepovie nič o manželstve. Oveľa pravdepodobnejšie si ako známky toho, že dospeli, všímajú záležitosti týkajúce sa práce – ukončenia vzdelania, finančnej nezávislosti, zamestnania na plný úväzok. Práca, kariéra, nezávislosť: to sú dnes hlavné zdroje uvedomenia si svojej identity (Hymowitzová, Manning Up, 45). Tlak na ženy prijať za vlastnú túto protimanželskú morálku, je obzvlášť intenzívny. Jedna prispievateľka do londýnskeho časopisu Times napísala: „Nikto z mojej rodiny ani z mojich učiteľov nikdy nepovedal: ,A mimochodom, tiež budeš možno chcieť byť manželkou a matkou.‘ Boli natoľko rozhodnutí, že budeme nasledovať nový, rovnostársky a moderný spôsob života, že túžby celých generácií žien v minulosti – aby sa vydali a vychovali rodinu – boli z ich videnia budúcnosti zámerne vyretušované (Eleanor Millsová, „Learning to Be Left on the Shelf“, Sunday Times, 18. apríla 2010, www.thetimes.co.uk; v Hymowitzová, Manning Up, 72). Iná pisateľka, štyridsiatnička, citovala niekoľko reakcií na svoj článok, v ktorom opisovala svoju ľútosť nad tým, že sa nevydala: „Som úplne zdesená tvojou potrebou mať muža“, „Maj trochu sebaúcty!“ „Doviedla si pocit spoluzávislosti na úplne nové dno“ a „Ak moja dcéra, keď vyrastie, bude chcieť muža len z polovice toľko ako vy, tak budem vedieť, že som pri jej výchove niečo pokazila“ (Lori Gottlieb, Marry Him: The Case for Settling for Mr. Good Enough [2010], 55).Dobrou správou je, že väčšina ľudí, vrátane vzdelaných mladých dospelých, sa nenecháva zlákať týmito protimanželskými a protirodinnými posolstvami. „Podľa štúdie jedného ekonóma z Pennsylvanskej univerzity sa v Spojených štátoch v roku 2008 vydalo 86% vysokoškolsky vzdelaných žien bielej rasy pred dosiahnutím veku 40 rokov v porovnaní s 88% žien, ktoré nedosiahli takého vzdelania. Čísla týkajúce sa vysokoškolsky vzdelaných mužov bielej rasy sú podobné: v roku 2008 sa 84% z nich oženilo do svojich 40 rokov. Podľa všeobecne rozšíreného názoru, ktorý tento výskum, mimochodom, nepotvrdzuje, sa uvádza, že manželstvo nie je pre ženy žiadna výhra. Zdá sa však, že vysokoškolsky vzdelané ženy bielej rasy si to nemyslia. Zo všetkých ostatných skupín je táto skupina pravdepodobne najviac presvedčená o tom, že ,ľudia v manželstve sa všeobecne cítia šťastnejšie ako ľudia, ktorí manželstvo neuzavreli.‘ … Veľká väčšina – 70% – študentov v prvom ročníku vysokých škôl si myslí, že vychovávať rodiny je pre ich budúcnosť ,úplne zásadná‘ alebo ,veľmi dôležitá‘.“(Hymowitzová, Manning Up, 173–74).

  3.  

    3. Philip G. Zimbardo a Nikita Duncan, The Demise of Guys: Why Boys Are Struggling and What We Can Do about It (e-book, 2012); pozri kapitolu „Behind the Headlines“.

  4.  

    4. Barbara Dafoe Whiteheadová, Why There Are No Good Men Left: The Romantic Plight of the New Single Woman (2003), 67.

  5.  

    5. Amanda Dicksonová, „,Hunger Games‘ Main Character a Heroine for Our Day“, Deseret News, 2. apríla 2012, www.deseretnews.com.

  6.  

    6. Gordon B. Hinckley, „Welfare Responsibilities of the Priesthood Quorums“, Ensign, november 1977, 86.

  7.  

    7.  Helping Others to Help Themselves: The Story of the Mormon Church Welfare Program (1945), 4.

  8.  

    8. Richard C. Edgley, „Tento telefónny hovor je pre Teba“, Generálna konferencia apríl 2009, 59.

  9.  

    9.  Teachings of Presidents of the Church: Harold B. Lee (2000), 134.

  10.  

    10. „Rise Up, O Men of God“, Hymns, č. 323.