Najskôr si všímaj, potom slúž

Jedným z najväčších dôkazov o tom, že náš milovaný prorok prezident Thomas S. Monson je vyvoleným Pánovým služobníkom je to, že sa naučil riadiť sa Spasiteľovým príkladom – slúžiť jednotlivým ľuďom. Tí z nás, ktorí vstúpili do vôd krstu sľúbili, že budú robiť to isté. Sľúbili sme, že na Spasiteľa budeme vždy pamätať a zachovávať Jeho prikázania¹ a on povedal: „To je moje prikázanie, aby ste sa vzájomne milovali, ako som vás ja miloval.“²

Tieto slová prezidenta Monsona obsahujú rovnakú výzvu: „Sme obklopení tými, ktorí vyžadujú našu pozornosť, naše povzbudenie, našu podporu, našu útechu, našu láskavosť. … Sme Pánovými rukami na zemi, s poverením slúžiť Jeho deťom a pozdvihovať ich. On spolieha na každého z nás.“³

Počuli ste tú výzvu o vzájomnej láske? Služba jednotlivým ľuďom podľa Spasiteľovho príkladu nie je pre niekoho ľahká. Praxou sa ale každý z nás môže v službe deťom Božím stať podobnejší Spasiteľovi. Naučme sa päť slov, ktoré nám pomôžu mať sa vzájomne viac radi: „Najskôr si všímaj, potom slúž.“

Asi pred 40 rokmi sme išli s manželom na piatkové rande do chrámu. Bola som nervózna, pretože v chráme som bola iba po druhýkrát od našej nedávnej svadby. Jedna sestra vedľa mňa si to musela všimnúť. Naklonila sa ku mne a zašepkala: „Nebojte sa. Ja vám pomôžem.“ Upokojila som sa a zvyšok chrámového zasadania som si užila. Najskôr si všimla, a potom slúžila.

Všetci obdržali výzvu nasledovať Ježišove učenia a slúžiť druhým. Nie je to výzva len pre anjelské sestry. Na niekoľkých každodenných príkladoch všímavosti a služby členov, o ktoré sa podelím, si všimnite, ktoré Ježišove učenia znázorňujú.

Šesťročné dieťa z Primárok povedalo: „Keď ma požiadali, aby som pomáhal spolužiakom, mohol som si k sebe niekoho vybrať. Vybral som si [chlapca, ktorý bol ku mne zlý], pretože si ho nikto nikdy nevybral. Chcel som, aby sa cítil dobre.“⁴

Čo si toto dieťa všimlo? Že chlapčeka, ktorý ostatným ubližoval, si nikto ešte nevybral. Ako mu poslúžil? Len ho jednoducho vybral, aby bol jeho kamarát, keď budú pomáhať triede. Ježiš učil: „Milujte svojich nepriateľov, [dobrorečte tým, ktorí vás preklínajú, čiňte dobre tým, ktorí vás nenávidia].“⁵

Držitelia Áronovho kňazstva v jednom zbore si najskôr všímali, a teraz zmysluplne slúžia. Každý týždeň prídu títo mladí muži o niečo skôr a pred zborovým domom, v daždi, snehu alebo v horúčave, čakajú na príjazd starších členov zboru. Vyberajú z áut vozíky a chodítka a ponúkajú silu svojich pevných ramien, a trpezlivo sprevádzajú striebrovlasých seniorov do budovy. Skutočne plnia svoju povinnosť voči Bohu. Všímavosťou, a potom službou sú živým príkladom Spasiteľovho učenia: „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“⁶ Pri zavádzaní nových študijných osnov pre mládež si títo mladí muži všimnú mnohé ďalšie príležitosti ku kresťanskej službe.

Všímať si a slúžiť si niekedy žiada veľké úsilie. Jedna inšpirovaná mladá žena menom Alexandria si všimla, že jej sesternica Madison kvôli ťažkému autizmu nemôže plniť program Osobný pokrok. Alexandria sa zišla s mladými ženami vo svojom zbore, poradila sa s vedúcimi a rozhodla sa, že pre Maddy urobia niečo, čo sama nedokáže. Každá mladá žena splnila za Maddy časť jej činností a projektov z Osobného pokroku, aby tak aj ona mohla dostať svoj medailón.⁷

Tieto mladé ženy celkom isto dobre napredujú k úlohám matiek a sestier zo Združenia pomoci, pretože sa učia všímať si a láskyplne slúžia.

Prezident Monson pripomína, že čistá láska Kristova⁸ – inými slovami vnímavosť a služba – „je evidentná, keď je pamätané na staršiu vdovu a je prizvaná zapojiť sa v zbore“ a „keď sestra sediaca samotná v Združení pomoci obdrží pozvanie, poď – sadni si s nami‘“.⁹ Platí tu zlaté pravidlo: Všetky veci, ktoré by ste chceli, aby ľudia činili vám, práve tak im čiňte.¹⁰

Jeden všímavý manžel slúžil dvoma spôsobmi. Povedal:

„Raz som manželke pomáhal v nedeľu v Primárkach s triedou plnou neposedných sedemročných detí. Pri spoločnom zamestnaní som si všimol, že jedno dievčatko sa chúli na stoličke a necíti sa tam dobre. Duch mi našepkal, že potrebuje povzbudiť, a tak som si k nej sadol a ticho som sa opýtal, čo jej je. Nepovedala nič … a tak som jej začal ticho spievať.

Deti v Primárkach sa práve učili novú pieseň a pri slovách, Keď počúvam srdcom, tak viem, že hovorí Spasiteľ‘, som pocítil neuveriteľné svetlo a teplo, ktoré naplnili moju dušu. … Bolo to osobné svedectvo o Spasiteľovej láske k nej … a ku mne. … Pri službe jednotlivcovi nahrádzame [Spasiteľove] ruky.“¹¹

Tento láskavý brat si všimol, že manželka potrebuje pomoc s neposednými deťmi, ale tiež jednotlivo poslúžil dieťaťu v núdzi. Nasledoval učenie Spasiteľa, ktorý učil: Skutky, ktoré ste ma videli činiť, tiež máte činiť.¹²

Nedávne záplavy poskytli nasledovníkom Ježiša Krista mnoho príležitostí k všímavosti a službe. Muži, ženy, tínedžeri a deti, keď videli poškodené obchody a domy, hneď všetko zanechali a začali pomáhať s upratovaním a opravou poškodených budov. Niektorí pomáhali s praním neskutočného množstva bielizne. Iní dôkladne utierali fotografie, doklady, listy a ďalšie dôležité dokumenty a snažili sa ich vysušiť vonku a zachrániť tak všetko, čo sa dalo. Všimnúť si, a potom slúžiť nie je vždy pohodlné a možno nám nezapadá do plánu.

Najlepšie si môžeme všímať a potom slúžiť doma. Ukazuje to príklad zo života staršieho Richarda G. Scotta:

„Raz v noci sa náš malý syn Richard, ktorý mal problém so srdiečkom, prebudil s plačom. … Zvyčajne vždy vstala moja manželka a o plačúce dieťa sa postarala, ale tentoraz som povedal:, Ja sa o neho postarám.‘

Keď začal plakať, srdiečko mu začalo kvôli jeho problémom biť veľmi rýchlo. Povracal sa a zašpinil plachtu. Onej noci som ho držal pevne v náručí, aby som upokojil jeho splašené srdiečko a aby prestal plakať, pri tom ako som ho prezliekal a vymieňal mu plachtu. Držal som ho dovtedy pokiaľ nezaspal. Vtedy som netušil, že len za pár mesiacov zomrie. Vždy si budem pamätať, ako som ho vtedy uprostred noci držal v náručí.“¹³

Ježiš povedal: „Kto by sa medzi vami chcel stať veľkým, bude vaším služobníkom.“¹⁴

Niekedy máme pokušenie slúžiť podľa svojich predstáv a nie tak, ako je to práve potrebné v tom danom čase. Starší Robert D. Hales sa raz v príhovore o prezieravom spôsobe života zmienil o tom, ako raz kupoval manželke darček. Opýtala sa: „To kupuješ pre mňa alebo pre seba?“¹⁵ Keď si prispôsobíme otázku pre seba, keď slúžime a opýtame sa: „Robím to pre Spasiteľa alebo to robím pre seba?“ naša služba sa viac priblíži k tomu, ako by slúžil Spasiteľ. Máme sa pýtať tak ako sa pýtal Spasiteľ: „Čo chcete, aby som vám urobil?“¹⁶

Pred pár týždňami som mala príliš veľa práce a cítila som únavu z toľkých úloh. Chcela som ísť do chrámu a myslela som si, že to nemôžem stihnúť. Myšlienka, že mám kvantum práce a tak nestihnem ísť do chrámu ma primäla uvedomiť si, čo je najdôležitejšie. Odišla som z kancelárie a cestou do chrámu Salt Lake som premýšľala ako nahradím čas, ktorý strácam. Pán má so mnou ale trpezlivosť a súcit, a tak mi toho dňa dal krásne poučenie.

Ako som si sadla v miestnosti na zasadanie, naklonila sa ku mne mladá sestra a ticho zašepkala: „Som skutočne nervózna. Toto je iba po druhýkrát, čo som v chráme. Pomôžete mi, prosím?“ Ako mohla tušiť, že presne tieto slová sú tie, ktoré potrebujem počuť? Ona to nevedela, ale Nebeský Otec vedel. Všimol si moju najväčšiu potrebu. Potrebu slúžiť. On nabádal túto pokornú mladú sestru, aby mi poslúžila prosbou o službu. Uisťujem vás, že najviac to prospelo mne.

Som hlboko vďačná mnohým milým ľuďom, ktorí našej rodine slúžili v priebehu rokov. Úprimne ďakujem svojmu manželovi a ostatným z rodiny, ktorí slúžia nesebecky a s veľkou láskou.

Kiež si všetci najprv všímame, a potom slúžime. Budeme tak dodržiavať svoje zmluvy a naša služba, tak ako u prezidenta Monsona, bude obrazom nášho učeníctva. Viem, že Spasiteľ žije. Jeho uzmierenie nám umožňuje žiť podľa Jeho učení. Viem, že prezident Monson je náš prorok v dnešnej dobe. V mene Ježiša Krista, amen.