Boh buď s vami, než sa zídeme znova

Drahí bratia a sestry, dostali sme sa k záveru ďalšej inšpirujúcej generálnej konferencie. Ja osobne som bol duchovne nasýtený a povznesený a viem, že aj vy ste cítili zvláštneho ducha tejto konferencie.

Vyjadrujeme úprimnú vďačnosť všetkým, ktorí sa na nej akokoľvek podieľali. Boli nám nádherným spôsobom odovzdané a znova zdôraznené mnohé pravdy evanjelia. Keď si posolstvá uplynulých dvoch dní vezmeme k srdcu a budeme ich uplatňovať v živote, budeme požehnaní.

Príhovory z tejto konferencie ako vždy vyjdú v nasledovnom čísle časopisov Ensign a Liahona . Povzbudzujem vás, aby ste si tieto príhovory znova prečítali a aby ste premýšľali o posolstvách, ktoré obsahujú. Z vlastnej skúsenosti viem, že z týchto inšpirovaných kázaní získam ešte viac, keď ich študujem do hĺbky.

Vysielanie tejto konferencie malo nebývalý rozsah naprieč kontinentmi a oceánmi k ľuďom po celej zemi. Napriek tomu, že sme od vás veľmi ďaleko, cítime vášho ducha a vašu oddanosť a posielame vám pozdravy a vyjadrujeme vám vďačnosť.

Dovoľte mi, aby som našim bratom, ktorí boli na tejto konferencii uvoľnení, vyjadril od nás všetkých vrelé poďakovanie za mnoho rokov ich oddanej služby. Tých, ktorí boli vďaka ich prínosu pre dielo Pána požehnaní je nespočítateľne veľa.

Bratia a sestry, nedávno som oslávil svoje 85. narodeniny a som vďačný za každý rok, ktorý mi Pán vyhradil. Keď premýšľam o svojich životných zážitkoch, ďakujem Pánovi za Jeho mnohé požehnania. Ako som už povedal dnes ráno vo svojom posolstve, cítim, ako Jeho ruka riadi moje úsilie, zatiaľ čo sa úprimne snažím slúžiť Jemu a vám všetkým.

Úrad prezidenta Cirkvi je náročný. Som veľmi vďačný za svojich dvoch radcov, ktorí slúžia po mojom boku a sú vždy ochotní a mimoriadne schopní pomáhať v práci, ktorá k Prvému predsedníctvu patrí. Vyjadrujem tiež vďačnosť všetkým šľachetným mužom, ktorí tvoria Kvórum dvanástich apoštolov. Neúnavne pracujú v Majstrovej veci s členmi kvór Sedemdesiatnikov, ktorí im poskytujú inšpirovanú pomoc.

Chcem tiež pochváliť vás, bratia a sestry, nech už ste kdekoľvek, za všetko to, čo robíte vo svojom zbore či pobočke a vo svojom kole alebo okrsku. Tým, že ochotne vykonávate povolania, o ktoré ste požiadaní, pomáhate budovať kráľovstvo Božie na zemi.

Kiež sa o seba navzájom staráme a pomáhame si v dobe potreby. Nekritizujme a nesúďme, ale buďme tolerantní a vždy napodobňujme príklad Spasiteľovej milujúcej láskavosti. Kiež by sme si týmto spôsobom vzájomne ochotne slúžili. Kiež by sme sa modlili o inšpiráciu, aby sme poznali potreby tých, ktorí sú okolo nás, a potom išli vpred a pomáhali.

Buďme na svojej ceste životom dobrej mysle. Aj keď je doba, v ktorej žijeme, stále nebezpečnejšia, Pán nás miluje a stará sa o nás. Stojí vždy pri nás, pokiaľ robíme to, čo je správne. Pomôže nám, keď to budeme potrebovať. Do života nám prichádzajú ťažkosti a problémy, ktoré sme neočakávali a ktoré by sme si sami nikdy nevybrali. Nikto z nás nie je imúnny. Cieľom smrteľnosti je učiť sa a rásť, aby sme boli viac takými ako je Otec a často sa toho naučíme najviac práve v období ťažkostí, aj keď tieto lekcie bývajú bolestivé. Náš život tiež môže byť naplnený radosťou, pokiaľ nasledujeme učenia evanjelia Ježiša Krista.

Pán nás nabáda: „[Buďte dobrej mysle]; ja som premohol svet.“¹ Toto poznanie nám má do života vnášať veľké šťastie. Pán pre nás žil, a tiež pre nás zomrel. Zaplatil za naše hriechy. Kiež vždy napodobňujeme Jeho príklad. Kiež Mu vždy prejavujeme veľkú vďačnosť tým, že prijmeme Jeho obeť a budeme žiť tak, aby sme si zaslúžili vrátiť sa jedného dňa k Nemu a žiť s Ním.

Tak ako som povedal už na predchádzajúcich konferenciách, ďakujem vám za vaše modlitby v môj prospech. Potrebujem ich; cítim ich. My, generálne autority, tiež pamätáme na vás a modlíme sa o to, aby ste získali tie najvyberanejšie požehnania nášho Nebeského Otca.

Teraz, milovaní bratia a sestry, sa na šesť mesiacov rozlúčime. Kiež je Boh s vami, než sa zídeme znova. V mene nášho Spasiteľa a Vykupiteľa, dokonca Ježiša Krista, amen.