Chráňte deti

Starší Dallin H. Oaks

Kvórum dvanástich apoštolov


Nikto nemôže vzdorovať prosbe, v ktorej sa zjednocujeme, aby sme zvýšili náš záujem pre blaho a budúcnosť našich detí – nastupujúce pokolenie.

Všetci si pamätáme na to, čo cítime, keď sa rozplače malé dieťa a dožaduje sa našej pomoci. Milujúci Nebeský Otec nám dal tieto pocity, aby nás motivoval pomáhať Jeho deťom. Prosím, pripomeňte si tieto pocity, keď budem hovoriť o našej zodpovednosti chrániť deti a konať v ich prospech.

Hovorím z perspektívy evanjelia Ježiša Krista, zahŕňajúc Jeho plán spásy. Je to moje povolanie. Miestni cirkevní vedúci majú zodpovednosť za jedinú oblasť, ako napríklad zbor alebo kôl, ale apoštol má zodpovednosť svedčiť celému svetu. V každom národe, v každej rase a vyznaní, sú všetky deti deťmi Božími.

Hoci nepoužívam termíny politikov či širokej verejnosti, ani ja, rovnako ako ostatní cirkevní vedúci, nemôžem hovoriť v prospech detí bez toho, aby to ovplyvnilo rozhodnutia, ktoré činia občania, verejní činitelia a pracovníci súkromných organizácií. Všetci sme pod Spasiteľovým príkazom milovať sa navzájom a starať sa jeden o druhého, a najmä o slabých a bezbranných.

Deti sú veľmi zraniteľné. Majú len veľmi malú alebo žiadnu moc ochrániť sa alebo postarať sa samy o seba, a veľmi malý vplyv na väčšinu toho, čo je pre ich blaho nevyhnutné. Deti potrebujú druhých, aby za nich hovorili a potrebujú niekoho, kto za nich učiní rozhodnutia, ktoré nadradia ich vlastné blaho sebeckým záujmom dospelých.

I.

Sme šokovaní tým, ako v celosvetovom meradle miliónom deťom ubližujú zločiny zlovoľných dospelých a ich sebeckosť.

V niektorých krajinách, kde zúri vojna, sú deti nútené slúžiť ako vojaci v zápasiacich armádach.

Správa Spojených národov odhaduje, že viac ako dva milióny detí sú každý rok zneužívané pre potreby prostitúcie a pornografie.1

Z perspektívy plánu spásy je jedným z najvážnejších zneužití detí to, keď im odoprieme narodiť sa. Je to celosvetový trend. Národný priemer pôrodnosti v Spojených štátoch je najnižší za posledných 25 rokov2 a v mnohých krajinách Európy a Ázie je už mnoho rokov pod úrovňou zvyšovania populácie. Toto nie je len problém náboženstva. Keď nastupujúca generácia klesá počtom, kultúry a dokonca národy sú oslabené a napokon prestanú existovať.

Jedným z dôvodov poklesu pôrodnosti je praktizovanie potratov. Odhaduje sa, že na celom svete sa každý rok vykoná viac ako 40 miliónov potratov.3 Mnohé zákony umožňujú či dokonca podporujú potraty, ale pre nás je to obrovské zlo. Medzi ďalšie zneužívanie detí, ktoré sa deje počas tehotenstva, patrí poškodenie plodu ako výsledok nedostatočnej výživy matky alebo užívania drog.

Je tragickou iróniou, že zástupy detí sú ešte pred narodením zlikvidované alebo zranené, kým davy neplodných párov túžia po bábätkách, ktoré si môžu adoptovať, a vyhľadávajú ich.

Zneužívanie detí a ich zanedbávanie, ktoré sa deje po narodení, je očividnejšie. Na celom svete zomrie takmer osem miliónov detí pred dovŕšením piateho roku života, väčšinou v dôsledku chorôb, ktoré sa dali liečiť alebo ktorým sa dalo zabrániť.4 A Svetová zdravotnícka organizácia udáva, že jedno zo štyroch detí má kvôli nedostatočnej výžive spomalený fyzický i duševný vývin.5 My, ako cirkevní vedúci, cestujeme po svete a žijeme v rôznych krajinách, a tak vidíme tieto veci. Generálne predsedníctvo Primáriek udáva, že deti žijú v podmienkach, ktoré „si nevieme vôbec predstaviť“. Matka na Filipínach povedala: „Niekedy nemáme dosť peňazí na jedlo, ale to je v poriadku, pretože mi to poskytuje príležitosť učiť svoje deti o viere. Zhromaždíme sa a modlíme sa o pomoc, a deti vidia, že Pán nám požehná.“6 Pracovníčka Primáriek v Južnej Afrike stretla malé, osamelé a smutné dievčatko. Keď potichu odpovedalo na láskavé otázky, povedalo, že nemá mamu ani otca, a ani starú mamu – len starého otca, ktorý sa oň stará.7 Takéto tragédie sú na tomto kontinente, kde veľa opatrovníkov umiera na AIDS, bežné.

Dokonca i v bohatých spoločnostiach sú malé deti a mladí ľudia zanedbávaní. Deti, ktoré vyrastajú v chudobe majú zhoršené zdravie a nedostatočný prístup k vzdelaniu. Tiež sú vydané napospas nebezpečným okolnostiam vo svojom okolí, ktoré vplýva na ich fyzické a kultúrne potreby, a dokonca sú vystavené zanedbávaniu zo strany rodičov. Starší Jeffrey R. Holland sa nedávno podelil o skúsenosť policajného dôstojníka SND. Pri vyšetrovaní narazil na päť detí, ktoré sa k sebe túlili a pokúšali sa spať na holej špinavej dlážke, kde čakali, zatiaľ čo ich matka a ostatní niekde popíjali a zabávali sa. V byte nebolo žiadne jedlo. Keď dôstojník uložil deti do provizórnej postele, pokľakol a modlil sa za ich ochranu. Keď kráčal k dverám, jedno z detí, asi šesťročné, sa za ním rozbehlo, chytilo ho za ruku a prosilo: „Prosím, adoptuješ si ma?“8

Pamätáme si na učenie nášho Spasiteľa, keď postavil pred Svojich učeníkov malé dieťa a prehlásil:

„Kto by prijal jedno takéto dieťa v mojom mene, mňa prijíma.

Kto by však zviedol na hriech jedného z týchto maličkých, ktorí veria vo mňa, lepšie by bolo, aby mu oslí žarnov zavesili na šiju a potopili ho do morskej hlbiny“ (Matúš 18:5 – 6).

Keď premýšľame nad nebezpečenstvami, pred ktorými by sme mali deti ochrániť, mali by sme do nich zahrnúť aj psychické zneužívanie. Rodičia, opatrovníci, učitelia či vrstovníci, ktorí ponižujú, šikanujú alebo pokorujú deti a mladých ľudí im môžu spôsobiť trvalú ujmu, ktorá je väčšia ako pri fyzickom zranení. Keď sa deti cítia nehodné, nemilované alebo nechcené, môže im to spôsobiť vážnu a dlhodobú ujmu v ich emocionálnom blahu a vývoji.9 Mladí ľudia, ktorí sa boria s akýmikoľvek nezvyčajnými okolnosťami, vrátane príťažlivosti k rovnakému pohlaviu, sú veľmi zraniteľní a potrebujú láskyplné porozumenie – nie šikanovanie či odmietanie.10

S Pánovou pomocou môžeme činiť pokánie a zmeniť sa – viac milovať deti a viac im pomáhať, nielen naše vlastné, ale i tie okolo nás.

II.

Tu sú niektoré príklady fyzického alebo emocionálneho násilia na deťoch, ktoré má svoje korene v ich vzťahu so svojimi rodičmi či opatrovníkmi. Prezident Thomas S. Monson hovoril o niečom, čo on nazval „odporným skutkom“ detského zneužívania, kedy rodič zlomí alebo zmrzačí dieťa, či už fyzicky alebo emocionálne.11 Keď som študoval šokujúce dôkazy týchto prípadov počas svojho pôsobenia na Najvyššom súde v Utahu, bol som veľmi skormútený.

Tým najdôležitejším pre blaho detí je to, či sú ich rodičia zosobášení, aká je povaha a trvanie ich manželstva a, v širšom meradle, kultúra manželstva a jeho očakávania i to, aká je starostlivosť o deti v mieste, kde žijú. Dvaja odborníci na rodinu vysvetľujú: „V dejinách sveta bolo manželstvo prvou a najdôležitejšou inštitúciou pre privádzanie detí na svet a ich výchovu. Poskytuje kultúrne putá, ktoré sa pokúšajú spojiť otca s jeho deťmi tým, že ho spoja s matkou jeho detí. Zatiaľ čo v dnešnej dobe sú deti čoraz viac odsúvané z centra pozornosti.“12

Profesor práva z Harvardu opisuje súčasnú zákonnú normu a jej vzťah k manželstvu a k rozvodu: „Príbeh [súčasného] amerického manželstva, ako je opísaný v zákone a vo väčšine populárnej literatúry, je asi takýto: manželstvo je vzťah, ktorý existuje najmä pre uspokojenie potrieb manžela a manželky. Ak prestane vykonávať túto funkciu, nikto nie je vinný a každý z partnerov ho môže zo svojej vlastnej vôle ukončiť. … V tomto príbehu sa len zriedkavo objavujú deti, maximálne sú akýmisi nejasnými postavami v zákulisí.“13

Na druhej strane, proroci dnešných dní varujú pred takým náhľadom na manželstvo, „ako na obyčajnú zmluvu, ktorá sa dá uzatvoriť v príjemných chvíľach... a ktorá sa dá ukončiť pri prvých problémoch...je to zlo zasluhujúce si prísne odsúdenie, hlavne ak tým trpia deti.“14 A deti sú rozvodmi zasiahnuté. Viac ako polovica rozvodov v minulom roku sa týkala manželských párov s malými deťmi.15

Mnohé deti sú požehnané tým, že sú vychovávané obidvoma rodičmi, ak len ich rodičia nasledujú toto inšpirujúce učenie v prehlásení o rodine: „Manžel i manželka majú posvätnú zodpovednosť milovať a starať sa jeden o druhého a o svoje deti. … Rodičia majú posvätnú povinnosť vychovávať svoje deti v láske a spravodlivosti, starať sa o ich telesné a duchovné potreby [a] učiť ich vzájomne sa milovať a navzájom si slúžiť.“16 Najmocnejším prostriedkom na učenie detí je príklad ich rodičov. Rozvedení rodičia nevyhnutne vyučujú negatívnu lekciu.

Určite existujú prípady, kedy je rozvod nevyhnutný pre dobro detí, ale tieto okolnosti sú výnimočné.17 Pri väčšine manželských problémov by mali súperiaci rodičia viac myslieť na záujmy detí. S Pánovou pomocou tak môžu učiniť. Deti potrebujú emocionálnu a osobnú silu, ktorá prichádza vtedy, ak sú vychovávané obidvoma rodičmi, ktorí sú zjednotení v manželstve a vo svojich cieľoch. Ako ten, ktorého vychovávala ovdovelá matka, viem zo svojej vlastnej skúsenosti, že sa to vždy nedá dosiahnuť, ale je to ideál, o ktorý máme usilovať vždy, keď je to možné.

Deti sú prvými obeťami súčasného zákonodárstva, ktoré nazývame „bezchybný rozvod“. Z pohľadu detí je rozvod veľmi ľahký. Dôkladný vedec, ktorého výskumom bolo sumarizovanie desaťročí sociológie, dospel k záveru, že „vo všeobecnosti, štruktúru rodiny, ktorá je najlepšia pre deti, tvoria dvaja biologickí rodičia, ktorí zostávajú v manželstve“18. Redaktor New York Times si povšimol „do očí bijúcu skutočnosť, že tak ako v Spojených štátoch upadá tradičné manželstvo … sú viditeľné dôkazy toho, ako dôležitá je táto inštitúcia pre blaho detí“19. Táto skutočnosť poskytuje dôležité vedenie pre rodičov a budúcich rodičov pri ich rozhodnutiach týkajúcich sa manželstva a rozvodu. Takisto potrebujeme politikov, politických činiteľov a vládnych úradníkov, aby zvýšili svoj záujem o to, čo je najlepšie pre deti v porovnaní so sebeckými záujmami voličov a hlasných obhajcov záujmov dospelých.

Deti sú tiež zranené manželstvami, ktoré neboli uzatvorené. Niekoľko faktov o blahu našej nastupujúcej generácie je viac znepokojivých, ako nedávna správa, že 41 percent všetkých detí narodených v Spojených štátoch sa narodilo ženám, ktoré neboli vydaté.20 Nevydaté matky čelia obrovským výzvam, a existuje jasný dôkaz, že ich deti sú v porovnaní s deťmi, ktoré vychovávajú zosobášení rodičia v značnej nevýhode.21

Väčšina detí, ktoré sa narodia nevydatým matkám – 58 percent – sa narodilo párom, ktoré spolu žili „bez papiera“.22 Nech už môžeme o týchto nezosobášených pároch povedať čokoľvek, štúdie dokazujú, že ich deti trpia značnými nevýhodami oproti iným deťom.23 Pre deti je relatívna stabilita manželstva dôležitá.

Môžeme predpokladať, že rovnakými nevýhodami trpia aj deti, ktoré vychovávajú páry rovnakého pohlavia. Sociologická literatúra o dlhodobom dopade tejto skutočnosti na deti polemizuje a je politicky neústupná, najmä preto, ako poznamenal redaktor New York Times, že „manželstvo osôb rovnakého pohlavia je sociálnym experimentom, a rovnako ako väčšina experimentov si vyžaduje čas na to, aby sme porozumeli jeho dôsledkom“24.

III.

Hovorím v záujme detí – detí na celom svete. Niektorí ľudia možno neprijmú niektoré tieto príklady, ale nikto z nich nemôže vzdorovať prosbe, v ktorej sa zjednocujeme, aby sme zvýšili náš záujem pre blaho a budúcnosť našich detí – nastupujúce pokolenie.

Hovoríme v mene detí Božích a s Jeho mocnou pomocou môžeme urobiť ešte viac, aby sme im pomohli. Túto prosbu neadresujem len Svätým neskorších dní, ale tiež všetkým ľuďom náboženských vyznaní a ostatným, ktorí zachovávajú systém hodnôt, ktorý ich privádza k tomu, aby podriadili svoje vlastné potreby potrebám druhých, najmä v prospech detí.25

Veriaci ľudia sú si tiež vedomí Spasiteľovho učenia v Novom zákone, že čisté malé deti sú pre nás vzorom pokory a učenlivosti:

„Veru, hovorím vám: Ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nikdy nevojdete do kráľovstva nebeského.

Kto sa teda pokorí ako toto dieťa, je najväčší v kráľovstve nebeskom“ (Matúš 18:3 – 4).

V Knihe Mormonovej čítame o tom, ako vzkriesený Pán učil Nefitov, že musia činiť pokánie a byť pokrstení, aby sa stali ako malé dieťa, inak nemôžu zdediť kráľovstvo Božie (pozri 3. Nefi 11:38; pozri tiež Moroni 8:10).

Modlím sa o to, aby sme sa pokorili ako malé deti a načiahli sa, aby sme ochránili svoje malé deti, lebo ony sú budúcnosť – pre nás, pre našu Cirkev a pre naše národy. V mene Ježiša Krista, amen.

Mostrar referencias

  1.  

    1. Pozri UNICEF, The State of the World’s Children 2005: Childhood Under Threat (2004), 26.

  2.  

    2. Pozri Haya El Nasser, „National Birthrate Lowest in 25 Years“, USA Today, 26. júla 2012, A1.

  3.  

    3. Pozri Gilda Sedghová, a kol., „Induced Abortion: Incidence and Trends Worldwide from 1995 to 2008“, The Lancet, zv. 379, č. 9816 (18. februára 2012), 625 – 632.

  4.  

    4. Pozri UNICEF, „Young Child Survival and Development“, http://www.unicef.org/childsurvival/index.html.

  5.  

    5. Pozri Svetová zdravotnícka organizácia, World Health Statistics 2012 (2012), 109, 118.

  6.  

    6. Správa generálneho predsedníctva Primáriek, 13. septembra 2012.

  7.  

    7. Správa generálneho predsedníctva Primáriek.

  8.  

    8. Pozri Jeffrey R. Holland, „Israel, Israel, God Is Calling“, (fireside Cirkevného vzdelávacieho systému pre mladých slobodných, 9. septembra 2012), lds.org/broadcasts; pozri tiež R. Scott Lloyd, „Zion Not Only Where, but How We Live, hovorí Starší Holland“, Deseret News, 10. septembra 2012, B2.

  9.  

    9. Pozri Kim Painter, „Parents Can Inflict Deep Emotional Harm“, USA Today, 30. júla 2012, B8; Rachel Lowry, „Mental Abuse as Injurious as Other Forms of Child Abuse, Study Shows“, Deseret News, 5. augusta 2012, A3.

  10.  

    10. Pozri „End the Abuses“, Deseret News, 12. júna 2012, A10.

  11.  

    11. Thomas S. Monson, „A Little Child Shall Lead Them“, Liahona, jún 2002, 2; Ensign, máj 1990, 53.

  12.  

    12. W. Bradford Wilcox a Elizabeth Marquardtová, vyd., The State of Our Unions: Marriage in America, 2011, 82.

  13.  

    13. Mary Ann Glendonová, Abortion and Divorce in Western Law: American Failures, European Challenges (1987), 108.

  14.  

    14. David O. McKay, „Structure of the Home Threatened by Irresponsibility and Divorce“, Improvement Era, jún 1969, 5.

  15.  

    15. Pozri Diana B. Elliottová a Tavia Simmonsová, „Marital Events of Americans: 2009“, American Community Survey Reports, august 2011.

  16.  

    16. „Rodina: Prehlásenie svetu“, november1995, 35602 176.

  17.  

    17. Pozri Dallin H. Oaks, „Rozvod“, Generálna konferenciaapríl 2007, 86.

  18.  

    18. Charles Murray, Coming Apart: The State of White America, 1960 – 2010 (2012), 158.

  19.  

    19. Ross Douthat, „Gay Parents and the Marriage Debate“, New York Times, 11. júna 2012, http://douthat.blogs.nytimes.com/2012/06/11/gay-parents-and-the-marriage-debate/.

  20.  

    20. Pozri Joyce A. Martinová, a kol., „Births: Final Data for 2010“, National Vital Statistics Reports, zv. 61, č. 1 (august 2012), 10.

  21.  

    21. Pozri William J. Doherty, a kol., Why Marriage Matters: Twenty-One Conclusions from the Social Sciences (2002); W. Bradford Wilcox, a kol., Why Marriage Matters: Thirty Conclusions from the Social Sciences, 3. vyd., (2011).

  22.  

    22. Pozri Martin, „Births: Final Data for 2010“, 10 – 11.

  23.  

    23. Pozri Wilcox, Why Marriage Matters.

  24.  

    24. Douthat, „Gay Parents and the Marriage Debate“. Najnovšia dôkladná štúdia objavila významné nevýhody, o ktorých informovali mladí dospelí, ktorí mali rodiča, ktorý mal vzťah s partnerom rovnakého pohlavia predtým ako dovŕšili 18 rokov (see Mark Regnerus, „How Different Are the Adult Children of Parents Who Have Same-Sex Relationships? Findings from the New Family Structures Study“, Social Science Research, zv. 41 [2012], 752 – 770).

  25.  

    25. Svätí neskorších dní sú obzvlášť oddaní rodičovstvu ako jednému z najdôležitejších životných cieľov (pozri Pew Research Center’s Forum on Religion and Public Life, Mormons in America: Certain in Their Beliefs, Uncertain of Their Place in Society, 12. januára 2012, 10, 16, 51).