Chrámový štandard

Starší Scott D. Whiting

Sedemdesiatnik


Vysoké štandardy pre postavenie chrámu uplatňované touto Cirkvou sú vzorom, a dokonca symbolom toho, ako by sme mali žiť svoj život.

Keď som si nedávno prezeral nádherný chrám Brigham City v Utahu, spomenul som si na skúsenosť, ktorú som mal, keď som slúžil ako koordinátor dňa otvorených dverí, znovuzasvätenia a kultúrnej slávnosti historického chrámu v Laie na Havaji.

Pár mesiacov pred dokončením rozsiahlej renovácie som bol pozvaný na prehliadku chrámu s výkonným riaditeľom chrámového oddelenia, Starším Williamom R. Walkerom, a s jeho spolupracovníkmi z oddelenia pre chrámy. Okrem toho boli prítomní rôzni členovia firmy, ktorá uzatvorila zmluvu na renováciu chrámu. Zmysel prehliadky bol sčasti v zistení pokroku a kvality doterajšej práce. V čase tejto prehliadky bolo 85 percent práce dokončené.

Keď sme prechádzali chrámom, pozoroval som a počúval Staršieho Walkera a jeho spolupracovníkov, ako kontrolovali prácu a rozprávali sa s mužom, ktorý dozeral na renováciu. Počas prehliadky som pozoroval muža, ktorý sa neustále dotýkal rukou stien, ako sme prechádzali z miestnosti do miestnosti. Párkrát po tom si pretrel prsty, a potom pristúpil k mužovi, ktorý to mal na starosti a povedal: „Na tejto stene je cítiť piesok. Piesok nie je chrámovým štandardom. Budete musieť túto stenu opracovať na hladko.“ Ten muž si svedomito robil poznámky z každej pripomienky.

Keď sme sa priblížili k miestu v chráme, ktoré uvidí len pár ľudí, ten istý muž nás zastavil a upozornil nás na čerstvo umiestnené, nádherné okno z olovnatého skla. Toto okno bolo približne pol metra široké, asi dva metre vysoké a obsahovalo malé geometrické obrazce vyrobené z farebného skla. Ukázal na malý päťcentimetrový farebný sklenený štvorec, ktorý bol súčasťou jednoduchého vzorca a povedal: „Tento štvorec je krivý.“ Pozrel som sa na štvorec a podľa mňa bol na správnom mieste. Avšak, pri bližšom pohľade pomocou meracieho prístroja som videl, že tam bola chyba a že tento malý štvorec bol vlastne o tri milimetre ohnutý. Muž, ktorý na to dohliadal dostal inštrukciu, že toto okno bude musieť byť vymenené, pretože to nebol chrámový štandard.

Priznám sa, že som bol prekvapený, že by celé okno malo byť vymenené kvôli takej malej, ťažko postrehnuteľnej chybe. Pravdaže bolo nepravdepodobné, že by ktokoľvek spoznal alebo dokonca zaregistroval toto okno, ktoré bolo v chráme na takom málo navštevovanom mieste.

Keď som v ten deň cestoval domov z chrámu, uvažoval som nad tým, čo som sa z tejto skúsenosti naučil, alebo skôr čo som si myslel, že som sa naučil. Po niekoľkých týždňoch som bol pozvaný na prehliadku už dokončeného chrámu a vtedy sa objasnilo moje pochopenie skúsenosti z predošlej prehliadky.

Keď som vstúpil do úplne zrenovovaného chrámu v Laie na Havaji, bol som ohromený jeho krásou a kvalitou konečnej prestavby. Môžete chápať moje očakávanie, keď som pristúpil k „pieskovým“ stenám a k „poškodenému“ oknu. Naozaj ten muž opracoval tú stenu nahladko? Bolo to okno naozaj vymenené? Keď som pristúpil k pieskovým stenám, bol som prekvapený, že vidím nádhernú tapetu prilepenú na stenách. Moja prvá myšlienka bola: „Takže takto ten muž vyriešil problém s pieskom – zakryl ho.“ Ale nie, zistil som, že vždy bolo plánom nalepiť tapety na tieto steny. Premýšľal som, prečo malá, ťažko zistiteľná chyba bola problémom, keď to mala zakryť tapeta. Potom som nedočkavo prišiel na miesto, kde bolo umiestnené poškodené okno a bol som prekvapený, že vidím nádhernú rastlinu vysokú až po strop zasadenú v kvetináči položenú presne pred oknom. Opäť som si pomyslel: „Takže takto ten muž vyriešil problém s krivým malým štvorcom – skryl ho.“ Keď som prišiel bližšie, odhrnul som listy rastliny a usmial som sa, keď som uvidel, že okno bolo, samozrejme, vymenené. Predtým krivý malý štvorec bol teraz zasadený poriadne a rovnomerne podľa vzorca. Dozvedel som sa, že mať rastlinu pred týmto oknom bolo vždy súčasťou interiérovej úpravy.

Prečo by si mali steny s malou nezrovnalosťou a okno s malou nesúmernosťou vyžadovať prácu navyše a dokonca vymenenie, keby to ťažko nejaký človek zistil? Prečo sa muž, ktorý to mal na starosť, držal takých vysokých štandardov?

Keď som vyšiel hlboko zamyslený z chrámu, svoju odpoveď som dostal, keď som sa pozrel na dokončený exteriér a uvidel tieto slová: „Svätosť Pánovi, dom Pána.“

Chrámy tejto Cirkvi sú precízne, presne ako sa tvrdí. Tieto posvätné budovy sú postavené pre naše využitie a medzi ich stenami sa vykonávajú posvätné a spásne obrady. Ale nemalo by byť žiadnych pochybností o tom, koho dom to naozaj je. Tým, že vyžadujeme presné štandardy konštrukcie, vrátane najmenších detailov, neukazujeme len lásku a úctu k Pánovi Ježišovi Kristovi, ale tiež ukazujeme všetkým tým, čo nás sledujú, že si ctíme a uctievame Toho, komu ten dom patrí.

V zjavení danom prorokovi Josephovi Smithovi ohľadom postavenia chrámu v Nauvoo, Pán povedal,

že majú prísť so všetkým svojím zlatom a striebrom, a drahými kameňmi, a so všetkými svojimi starožitnosťami, a so všetkými, ktorí majú znalosť o starožitnostiach, a priniesť vzácne stromy zeme,

a postaviť dom Jeho menu, pre Najvyššieho, aby v ňom prebýval.1

Nasleduje to vzor, ktorý ustanovil kráľ Šalamún v Starom zákone, keď postavil chrám Pánovi využijúc iba ten najjemnejší materiál a zručnosti.2 Dnes naďalej nasledujeme tento vzor s primeranou zdržanlivosťou, keď staviame chrámy Cirkvi.

Naučil som sa, že aj keď smrteľné oči a ruky nikdy neuvidia alebo nepocítia chybu, Pán pozná mieru nášho úsilia a či sme urobili to najlepšie, čo sme mohli. Rovnako to platí aj pre naše osobné úsilie žiť život hodný požehnaní chrámu. Pán povedal,

že keď Mu Jeho ľud postaví dom v Jeho mene a nedovolí, aby doňho vstúpila akákoľvek nečístá vec a poškvrnila ho, spočinie na ňom Jeho sláva.

A bude tam Jeho prítomnosť, pretože On tam príde a všetci čistí v srdci, ktorí doňho prídu, uvidia Boha.

Ale ak bude tento dom poškvrnený, On doňho nepríde a Jeho sláva tam nebude, pretože On nebude prichádzať do nesvätých chrámov.3

Keď si, podobne ako zmluvný partner, uvedomíme prvky v našom živote, ktoré sú rozporuplné s učeniami Pána, keď je naše úsilie menšie ako by sme zvládli, mali by sme rýchlo napraviť čokoľvek, čo je nesprávne, uvedomujúc si, že nemôžeme skryť svoje hriechy pred Pánom. Musíme si zapamätať, že keď sa snažíme zakrývať naše hriechy, nebesá sa stiahnu a Duch Pána je zarmútený.4

Tiež som sa naučil, že vysoké štandardy pre postavenie chrámu uplatňované touto Cirkvou sú vzorom, a dokonca symbolom toho, ako by sme mali žiť svoj život. Môžeme, každý osobitne, aplikovať učenia apoštola Pavla dané ranej Cirkvi, keď povedal:

„Či neviete, že ste chrám Boží a Duch Boží prebýva vo vás?

Kto kazí chrám Boží, toho skazí Boh, lebo chrám Boží je svätý, a tým ste vy!“5

My všetci sme vyrobení z toho najjemnejšieho materiálu a sme zázračný výsledok božskej zručnosti. Avšak, keď dozrieme do veku zodpovednosti a vstúpime na bojové pole hriechu a pokušenia, náš vlastný chrám môže potrebovať renováciu a opravné práce. Možno sú v nás steny, ktoré sú drsné a potrebujú opracovať na hladko, alebo okná našej duše, ktoré potrebujú vymeniť, aby sme tak mohli stáť na svätých miestach. Našťastie, chrámový štandard, ktorý máme naplniť, nie je dokonalý, hoci sa máme oň snažiť, ale skôr máme dodržiavať prikázania a snažiť sa čo najviac žiť ako nasledovníci Ježiša Krista. Je mojou modlitbou, aby sme sa my všetci snažili žiť život hodný chrámových požehnaní tým, že sa budeme snažiť najviac ako vieme pri vykonávaní nutných zlepšení a zmenšovaní chýb a nedokonalostí, aby tak mohol Duch Boží prebývať vždy v nás. V mene Ježiša Krista, amen.