Skúška vašej viery

Pred desiatimi rokmi, keď sme s manželkou Kathy žili v São Paulo, v Brazílii, Brazílskej misii São Paulo Interlagos predsedal prezident David Marriott. Spolu so svojou manželkou Neill a ich synmi Willom, Wesleym a Traceom bývali blízko nás. Opustili svoj domov, podnikanie a svoju rodinu a odpovedali na povolanie od proroka, aby slúžili na misii.

Jedno poobedie mi zatelefonoval prezident Marriott. Ich vzácnu, spravodlivú dvadsaťjeden ročnú dcéru Georgiu, ktorá bola v poslednom ročníku hry na husliach na Univerzite Indiana, zrazil nákladiak, keď išla na bicykli domov po cirkevnom stretnutí. Prvá správa hovorila, že Georgii sa darí dobre. O pár hodín neskôr sa situácia dramaticky zhoršila.

Rodina a priatelia sa začali postiť a modliť za zázrak pre Georgiu. Jej mama v noci odletela z Brazílie. Keď na druhý deň dorazila do Indiany, čakali ju tam staršie deti a s plačom vysvetľovali, že boli pri Georgii, keď zomrela.

Sledoval som rodinu Marriottovcov v čase tejto skúšky a mesiace a roky, ktoré nasledovali. Plakali, modlili sa, hovorili o Georgii, pociťovali neskutočnú bolesť a smútok, ale ich viera neochabla. Na dnešnom rannom zasadaní sme počuli príbehy Bowenových a Wilbergerrových, ktorí preukázali podobnú vieru.¹

Dar viery je nesmierne cenné duchovné obdarovanie. „A to je večný život,“ modlil sa Ježiš, „aby poznali Teba, jediného pravého Boha, a ktorého si poslal, Ježiša Krista.“²

Naša viera je sústredená na Boha nášho Otca a Jeho Syna, Ježiša Krista, nášho Spasiteľa a Vykupiteľa. Je posilnená naším poznaním toho, že evanjelium bolo znovuzriadené na zemi; že Kniha Mormonova je slovo Božie; a že proroci a apoštoli dnes držia kľúče kňazstva. Ceníme si svoju vieru, pracujeme na jej posilňovaní, modlíme sa za jej prehĺbenie a robíme všetko, čo je v našich silách, aby sme ju ochránili a obránili.

Apoštol Peter takéto niečo nazval „skúškou našej viery“.³ Sám to zakúsil. Pamätáte sa na Ježišove slová:

„ Šimon … satan si vás vyžiadal, aby vás preosial ako pšenicu;

ale ja som prosil za teba, aby tvoja viera nezanikla.“⁴

Peter povzbudzoval druhých. Povedal: „Nedivte sa ohňu, ktorý vás prišiel skúšať, akoby sa vám prihodilo niečo nezvyčajné.“⁵

Tieto skúšky ohňom sú vytvorené tak, aby vás urobili silnejším, ale majú schopnosť oslabiť či dokonca zničiť vašu dôveru v Syna Božieho a oslabiť vaše odhodlanie dodržiavať to, čo ste Mu sľúbili. Tieto skúšky sú často zamaskované, a preto je ťažké ich rozpoznať. Zakorenia sa v našich slabostiach, v našej zraniteľnosti, v našej citlivosti či v tom, na čom nám najviac záleží. Skutočná, ale schodná skúška pre jedného môže byť skúškou ohňom pre druhého.

Ako môžeme zostať stáli a neochvejní⁶, počas skúšky viery? Ponorte samých seba do tých vecí, ktoré pomáhajú budovať jadro vašej viery – skúšajte svoju vieru v Krista, modlite sa, premýšľajte o písmach, čiňte pokánie, dodržiavajte prikázania a slúžte druhým.

Keď čelíte skúške viery – nech už robíte čokoľvek, neodchádzajte z Cirkvi! Keď sa vzďaľujete z kráľovstva Božieho počas skúšok viery, je to ako keď opustíte bezpečný podzemný kryt práve vtedy, keď sa objaví tornádo.

Apoštol Pavol povedal: „A tak teda nie ste už cudzinci ani prišelci; ale ste spoluobčania svätých a domáci Boží.“⁷V útočisku Cirkvi, domácnosti Božej, ochraňujeme našu vieru. Stretávame sa s druhými veriacimi, modlíme sa, nachádzame odpovede na svoje modlitby, uctievame skrze piesne a zdieľame svedectvo o Spasiteľovi, slúžime si navzájom, cítime Ducha Pánovho. Prijímame sviatosť, dostane sa nám požehnaní kňazstva a navštevujeme chrám. Pán prehlásil: V obradoch … sa prejavuje moc božskosti.⁸Keď čelíme skúške viery – zotrvajme v bezpečí a v istote domácnosti Božej. Tam je vždy pre vás miesto. Žiadna skúška nie je tak veľká, aby sme ju nemohli prekonať spoločne.⁹

Prezident Thomas S. Monson povedal: „Morálny kompas spoločnosti [sa pretáča neskutočným tempom]. Správanie sa … ktoré bolo kedysi považované za nevhodné a nemorálne je dnes … pokladané … za viac ako prijateľné.“¹⁰

V Cirkvi je mnoho slobodných dospelých, ktorí už dávnejšie minuli dobu, kedy mali dvadsať. Ich súčasný život je trochu odlišný od toho, čo očakávali, ale dodržiavajú zákon cudnosti1¹¹. Môže to byť skúška ich viery. Vyjadrujem našu hlbokú úctu a obdiv k týmto nasledovníkom Krista.

„Boh prikázal, aby boli posvätné sily plodenia používané len medzi mužom a ženou, ktorí sú zákonne zosobášení ako manžel a manželka.“¹² V Novom zákone Spasiteľ pozdvihol morálne normy pre Svojich nasledovníkov, keď povedal: „Každý, kto žiadostivo pozerá na ženu, už scudzoložil s ňou v srdci.“¹³ Učil nás neodsudzovať druhých, ale aby sme bez strachu hovorili priamo: „Choď,“ povedal, „a odteraz viac nehreš.“¹⁴

Máme rodinnú priateľku. Celkom určite poznáte niekoho ako ona alebo ste priamo ako ona. Vždy verná, vzorne slúži v Cirkvi, profesionálne uznávaná, milovaná svojou rodinou a aj keď očakávala manželstvo a deti, je slobodná. „Učinila som rozhodnutie,“ povedala, „že vložím svoju dôveru v Ježiša Krista. Časté chodenie do chrámu mi pomáha udržať zameranie sa na večnosť. Pripomína mi to, že nikdy nie som sama. Mám vieru, …že žiadne … požehnanie mi nebude odopreté, … ak …zostanem verná svojim zmluvám, vrátane zákona cudnosti.“¹⁵

Iný priateľ slúžil na úžasnej misii, nasledovalo rigorózne akademické vzdelávanie. Dúfal, že bude mať rodinu. Jeho skúškou viery bola náklonnosť k rovnakému pohlaviu. Len nedávno mi napísal: „V mojom patriarchálnom požehnaní mi bolo prisľúbené, že jedného dňa budem mať svoju vlastnú rodinu. Či už sa to stane v tomto živote alebo v tom nasledujúcom, to neviem. Ale, čo viem je, že nechcem urobiť nič, čo by ohrozilo požehnania, ktoré mne a môjmu budúcemu potomstvu Boh prisľúbil. … Život podľa [zákona cudnosti] je výzva, ale neprišli sme na svet práve preto, aby sme čelili výzvam a ukázali Bohu našu lásku a rešpekt tým, že budeme dodržiavať Jeho prikázania? Som požehnaný dobrým zdravím, evanjeliom, milujúcou rodinou a oddanými priateľmi. Som vďačný za to, koľko veľa požehnaní mám.“¹⁶

Svet protestuje, ako môžeš žiadať tak veľa? Pánova odpoveď:

„Lebo moje myšlienky nie sú vaše myšlienky a moje cesty nie sú moje cesty. …

Ale ako nebesá prevyšujú zem, tak moje cesty prevyšujú vaše cesty a moje myšlienky vaše myšlienky.“¹⁷

Títo dvaja Kristovi nasledovníci a desiatky tisíc im podobných pocítili Spasiteľov prísľub: „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam, nie ako svet dáva, vám ja dávam. Nech sa vám nermúti srdce a nestrachuje!“¹⁸

Tu je ďalšia skúška. Vždy tu bolo zopár takých, ktorí sa snažili zdiskreditovať Cirkev a zničiť vieru. Dnes využívajú internet.

Niektoré informácie o Cirkvi, nezáležiac aké presvedčivé, jednoducho nie sú pravdivé. Pamätám si ako v roku 1985 vošiel kolega do mojej kancelárie na Floride. Mal článok z časopisu Time s nadpisom: „Pochybnosti o koreňoch mormonizmu“ [Challenging Mormonism’s Roots]. Hovorilo sa tam o nedávnom nájdení listu, ktorý údajne napísal Martin Harris, ktorý bol v rozpore s tým, ako opísal nájdenie dosiek Knihy Mormonovej Joseph Smith.¹⁹

Môj kolega sa opýtal, či táto nová informácia zničí mormonskú Cirkev. Článok citoval muža, ktorý povedal, že kvôli tomuto dokumentu odchádza z Cirkvi. Neskôr údajne odišli z Cirkvi viacerí.²⁰ Som si istý, že toto bola ich skúška viery.

O niekoľko mesiacov neskôr, experti zistili (a zabudli ohlásiť), že ten list bol úplný podvrh. Pamätám si, ako som naozaj dúfal, že tí, ktorí z Cirkvi odišli kvôli tomuto klamstvu, nájdu cestu späť.

Zopár z nich spochybnilo svoju vieru, keď zistili, že vyhlásenie cirkevného vedúceho spred mnohých rokov sa zdalo byť v rozpore s našou náukou. Je tu dôležitá zásada, ktorá spravuje náuku Cirkvi. Náuka je vyučovaná všetkými pätnástimi členmi Prvého predsedníctva a Kvóra Dvanástich. Nie je skrytá v nezrozumiteľnom odseku nejakého príhovoru. Skutočné zásady sú vyučované často a mnohými. Nie je zložité nájsť našu náuku.

Vedúci Cirkvi sú čestní, ale nie dokonalí muži. Pamätajte na slová Moroniho: Neodsudzujte ma za nedostatky moje, ani otca môjho … ani tých, ktorí písali pred ním; ale vzdajte radšej vďaky Bohu, že vám ukázal nedostatky naše, aby ste sa mohli učiť byť ešte múdrejšími, než sme boli my.²¹

Joseph Smith povedal: „Nikdy som vám nepovedal, že som dokonalý – ale v zjaveniach, ktoré som vás učil nie je žiadna chyba.“²² Zázrak Božej ruky v histórii a v určení Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní sa môže chápať skrze objektív duchovných otázok. Prezident Ezra Taft Benson povedal: „V konečnom dôsledku je každý [človek] podopieraný hradbou viery, a preto …musí zaujať svoj postoj.“²³ Nebuďte prekvapení keď sa to stane aj vám!

Samozrejme, že skúšky budú nepríjemné. Môžu sa vyskytnúť skľúčenosť, zmätok, bezsenné noci a vankúše premočené slzami. Ale naše skúšky nemusia byť duchovne fatálne. Nie je nutné, aby nám vzali naše zmluvy či odviedli nás z domácnosti Božej.

Pamätajte, … že na skale Vykupiteľa nášho, ktorý je Kristus, Syn Boží, musíte postaviť základ svoj; aby, keď diabol vyšle mocné vetry svoje, áno, šípy svoje vo víchrici, … až vás bude tĺcť všetko krupobitie jeho a mocná búrka jeho, to nebude mať nad vami žiadnu moc na to, aby vás stiahlo do priepasti … pre onú skalu, na ktorej ste postavení, … základom, na ktorom ak ľudia stavajú, nemôžu padnúť.²⁴

Tak ako intenzívny oheň, ktorý mení železo na oceľ, ak my zotrváme verní počas skúšok ohňom našej viery, objaví sa duchovné zdokonalenie a naša duchovná sila narastá.

Starší D. Todd Christofferson vysvetlil, čo sa on naučil zo svojej osobnej skúšky: „Aj keď som vtedy trpel, keď sa teraz pozriem späť, som vďačný za to, že neexistovalo rýchle riešenie môjho problému. Skutočnosť, že som bol skoro každý deň počas niekoľkých rokov nútený žiadať Boha o pomoc, ma skutočne naučila, ako sa modliť a ako získavať odpovede na modlitby a úplne praktickým spôsobom ma naučila mať vieru v Boha. Spoznal som svojho Spasiteľa a Nebeského Otca takým spôsobom a do takej miery, ako by som ich asi inak spoznať nemohol, alebo by mi to trvalo možno oveľa dlhšie. … Naučil som sa dôverovať Pánovi celým svojím srdcom. Naučil som sa kráčať s Ním deň za dňom.“²⁵

Peter opísal tieto skúsenosti ako „omnoho drahšie ako … zlato“²⁶. Prorok Moroni dodal, že po skúške našej viery prichádza svedectvo.²⁷

Začal som príbehom o rodine Marriottovcov. Minulý týždeň sme sa spolu s Kathy s nimi stretli pri Georgiinom hrobe. Prešlo desať rokov. Rodina a priatelia hovorili o láske a spomienkach, ktoré na Georgiu majú. Boli tam biele balóny naplnené héliom na oslavu jej života. Georgiina matka so slzami v očiach ticho hovorila o tom, aký nárast viery a porozumenia obdržala a Georgiin otec mi ticho hovoril o prisľúbenom „svedectve“, ktorého sa mu dostalo.

S vierou prichádzajú skúšky viery, prinášajúce nárast viery. Pánov upokojujúci prísľub prorokovi Josephovi, je ten istý, ktorý dáva aj vám pri vašej skúške viery: Drž sa … neboj sa … lebo Boh bude s tebou na veky vekov.²⁸ O tomto vydávam posvätné svedectvo v mene Ježiša Krista, amen.