Nasledovníci Krista

Jedna z našich najobľúbenejších náboženských piesní, ktorú dnes ráno spieval spevácky zbor Tabernacle Choir, začína slovami:

Tieto slová inšpirované prvou výzvou, ktorú Spasiteľ dal Svojim učeníkom (pozri Matúš 4:19), napísal John Nicholson, obrátený zo Škótska. Tak ako veľa ďalších prvých vedúcich, ani on nemal skoro žiadne vzdelanie, ale zato veľmi miloval Spasiteľa a plán spásy.²

Všetky posolstvá z tejto konferencie nám pomáhajú kráčať v stopách nášho Spasiteľa, ktorého príklad a učenia vymedzujú cestu pre každého nasledovníka Ježiša Krista.

Rovnako ako všetci ostatní kresťania, aj členovia Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní študujú záznamy o živote Spasiteľa uvedené v Novom zákone, v knihách Matúša, Marka, Lukáša a Jána. Niektoré príbehy a učenia z týchto štyroch kníh Biblie dnes zopakujem a každého z nás a aj všetkých ostatných kresťanov vyzvem, aby sme zvážili, či sme spôsobilí byť nasledovníkmi Krista a či je k tomu spôsobilá aj táto znovuzriadená Cirkev.

Ježiš učil, že krst je nevyhnutný pre vstup do kráľovstva Božieho (pozri Ján 3:5). Svoju službu začal tým, že sa sám dal pokrstiť (pozri Marek 1:9), a spolu so Svojimi nasledovníkmi krstil druhých (pozri Ján 3:22 -- 26). My tak činíme tiež.

Ježiš začal Svoje kázanie tým, že Svojich poslucháčov vyzval k pokániu (pozri Matúš 4:17). Jeho služobníci hlásajú to isté posolstvo svetu aj dnes.

Ježiš počas Svojej služby dával ľuďom prikázania. A učil: „Ak ma milujete, zachovávajte moje prikázanie“ (Ján 14:15; pozri tiež verše 21, 23). Prehlásil, že dodržiavanie Jeho prikázaní bude vyžadovať, aby Jeho nasledovníci zanechali to „čo je vysoké ľuďom“ (Lukáš 16:15), a opustili „podania ľudské“ (Marek 7:8; pozri tiež verš 13). Tiež varoval: „Keby ste boli zo sveta, svet by miloval, čo je jeho; ale že nie ste zo sveta, lež ja som si vás vyvolil zo sveta, preto vás svet nenávidí“ (Ján 15:19). Ako neskôr prehlásil apoštol Peter, nasledovníci Ježiša majú byť „ľudom [zvláštnym]“ (1. Petra 2:9).

Svätí neskorších dní rozumejú tomu, že nemáme byť „zo sveta“ alebo sa riadiť „podaniami ľudskými“, ale tak ako pre ďalších nasledovníkov Krista, aj pre nás je niekedy ťažké sa oddeliť od sveta a jeho tradícií. Niektorí ľudia si berú za príklad spôsoby sveta, lebo ako povedal Ježiš niektorým z tých, ktorých učil, „ľudskú slávu milovali totiž väčšmi ako slávu Božiu“ (Ján 12:43). Takých neúspechov v nasledovaní Krista je príliš veľa a sú príliš osobné na to, aby sme ich tu vymenovávali. Siahajú od svetských praktík, akými sú politická korektnosť a výstrelky v obliekaní a vzhľade, až po odklonenie sa od základných hodnôt, ako je napríklad večná podstata a funkcia rodiny.

Ježišove učenie nemalo byť iba teóriou. Vždy mali podľa neho ľudia konať. Ježiš učil: „Každý, kto počúva tieto moje slová a plní ich, podobný bude múdremu mužovi“ (Matúš 7:24; pozri tiež Lukáš 11:28) a „Blahoslavený sluha, ktorého pán pri svojom príchode nájde tak robiť!“ (Matúš 24:46). V ďalšej obľúbenej náboženskej piesni spievame:

Tak ako Ježiš učil, tí, ktorí Ho milujú, dodržiavajú Jeho prikázania. Sú poslušní, ako nás dnes ráno učil prezident Thomas S. Monson. Nasledovanie Krista nie je obyčajným či občasným zvykom, ale stálym záväzkom a spôsobom života, ktorý je platný v každej dobe a na všetkých miestach. Spasiteľ učil túto zásadu a to, ako si ju máme pripomínať a posilňovať sa v jej nasledovaní, keď ustanovil obrad sviatosti (svätého prijímania, ako ho niektorí nazývajú). Z novodobého zjavenia vieme, že Svojim nasledovníkom prikázal, aby na Jeho pamiatku prijímali určité symboly (pozri Preklad Josepha Smitha, Matúš 26:22, 24 ; Preklad Josepha Smitha, Marek 14:21 -- 24). Členovia Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní toto prikázanie dodržiavajú tým, že každý týždeň navštevujú bohoslužbu, pri ktorej prijímame chlieb a vodu a zaväzujeme sa, že na Neho budeme vždy pamätať a dodržiavať Jeho prikázania.

Ježiš učil, že ľudia sa majú „vždy modliť“ (Lukáš 18:1). Tiež nám v tom bol sám príkladom, keď napríklad „na modlitbách k Bohu strávil noc“ (Lukáš 6:12) predtým, než povolal dvanásť apoštolov. Aj my sa ako ostatní kresťania na všetkých svojich bohoslužbách modlíme. Tiež sa modlíme o vedenie a učíme sa, že máme často prednášať svoje osobné modlitby a denne pokľaknúť k modlitbe aj s rodinou. Aj my sa podľa vzoru Ježiša modlíme k Otcovi v nebi a činíme tak v posvätnom mene Ježiša Krista.

Spasiteľ povolal dvanásť apoštolov, aby v Jeho Cirkvi pomáhali a dal im kľúče a právomoc na to, aby pokračovali aj po Jeho smrti (pozri Matúš 16:18 -- 19; Marek 3:14 -- 15; 6:7; Lukáš 6:13). Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní, ako znovuzriadená Cirkev Ježiša Krista, nasleduje tento príklad vo svojom usporiadaní aj v odovzdávaní kľúčov a právomoci apoštolom.

Niektorí z tých, ktorých Ježiš povolal, aby Ho nasledovali, neposlúchli okamžite a žiadali o odklad, aby urovnali záväzky v rodine. Ježiš odpovedal: „Kto položí ruku na pluh a obzerá sa späť, nehodí sa pre kráľovstvo Božie“ (Lukáš 9:62). Mnohí Svätí neskorších dní túto prioritu, ktorú Ježiš učil, uplatňujú. Patrí k nim aj nádherný príklad tisícov starších manželských párov a ďalších, ktorí opúšťajú deti a vnúčatá, aby mohli plniť misionárske povinnosti, ku ktorým boli povolaní.

Ježiš učil, že Boh stvoril muža a ženu a že muž má opustiť svojich rodičov a má priľnúť k svojej manželke (pozri Marek 10:6 -- 8). Naša oddanosť tomuto učeniu je dobre známa.

V známom podobenstve o stratenej ovci Ježiš učil, že máme vynakladať zvýšené úsilie pri vyhľadávaní tých, ktorí zišli z cesty (pozri Matúš 18:11 -- 14; Lukáš 15:3 -- 7). Ako vieme, prezident Thomas S. Monson kladie na tento pokyn veľký dôraz skrze pozoruhodný príklad a svoje učenie o zachraňovaní našich blížnych mužov a žien.⁴

Zatiaľ čo sa snažíme zachraňovať a slúžiť, nasledujeme jedinečný príklad nášho Spasiteľa a Jeho pôsobivé učenie o láske: „Milovať budeš blížneho ako seba samého“ (Matúš 22:39). Dokonca nám prikázal, aby sme milovali svojich nepriateľov (pozri Lukáš 6:27 -- 28). A na konci Svojho pôsobenia v smrteľnosti vo Svojom mocnom učení povedal:

„Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa vzájomne milovali; ako som vás ja miloval, aby ste sa aj vy vzájomne milovali.

Podľa toho poznajú všetci, že ste moji učeníci, keď sa budete vzájomne milovať“ (Ján 13:34 – 35).

Ježiš učil, že súčasťou našej lásky jedného k druhému je to, že keď nám niekto ublíži, my mu odpustíme (pozri Matúš 18:21 -- 35; Marek 11:25 -- 26; Lukáš 6:37). Aj keď mnohým toto ťažké prikázanie robí problémy, my poznáme inšpirujúce príklady Svätých neskorších dní, ktorí láskyplne odpustili aj tie najťažšie previnenia. Napríklad Chris Williams čerpal zo svojej viery v Ježiša Krista, aby odpustil opitému vodičovi, ktorý zavinil smrť jeho manželky a dvoch detí. Len dva dni po tejto tragédii, kedy bol tento muž prejavujúci odpustenie, ktorý vtedy slúžil ako biskup, ešte veľmi rozrušený, povedal: „Ako učeník Krista som nemal inú možnosť.“⁵

Väčšina kresťanov dáva chudobným a núdznym, ako tomu učil Ježiš (pozri Matúš 25:31 -- 46; Marek 14:7). Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní a jej členovia v nasledovaní tohto učenia nášho Spasiteľa vynikajú. Naši členovia dávajú štedré príspevky charitatívnym organizáciám a osobne poskytujú službu a ďalšie dary chudobným a núdznym. Okrem toho sa členovia každý mesiac postia po dobu dvoch jedál a čiastku predstavujúcu minimálne hodnotu týchto dvoch jedál darujú ako pôstnu obeť, ktorú biskupi a prezidenti pobočiek používajú k tomu, aby pomohli členom v núdzi. Náš pôst na pomoc hladným je skutkom pravej lásky a keď to činíme s čistými úmyslami, je to duchovná hostina.

Menej známa je celosvetová humanitárna služba našej Cirkvi. Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní používa prostriedky venované štedrými členmi a posiela potraviny, oblečenie a ďalšie nevyhnutné veci, aby uľavili trpiacim dospelým a deťom po celom svete. Tieto humanitárne dary, ktoré v posledných desiatich rokoch dosiali hodnotu stoviek miliónov dolárov, sú poskytované bez ohľadu na náboženstvo, rasový pôvod alebo národnosť.

Naša rozsiahla pomoc Japonsku, zasiahnutému v roku 2011 zemetrasením a vlnou cunami, mala hodnotu 13 miliónov dolárov v hotovosti a vo forme ďalšej humanitárnej pomoci. Okrem toho poskytlo viac ako 31 000 dobrovoľníkov sponzorovaných Cirkvou viac než 600 000 hodín služby. Naša humanitárna pomoc obetiam hurikánu Sandy na východe Spojených štátov zahŕňala veľké dary rôznych prostriedkov a skoro 300 000 hodín služby, ktorú poskytlo približne 28 000 členov Cirkvi pri čistiacich prácach. Medzi ďalšie z mnohých príkladov z minulého roka patria poskytnutie 136 000 kilogramov oblečenia a obuvi utečencom v africkom Čade. Za posledné štvrťstoročie sme pomohli takmer 30 miliónom ľuďom v 179 krajinách.⁶ Skutočne, ľudia nazývaní „mormoni“ vedia, ako dávať chudobným a núdznym.

Vo Svojom poslednom učení v Biblii Spasiteľ prikázal Svojim nasledovníkom, aby Jeho učenie zaniesli každému národu a každému stvoreniu. Už od počiatku znovuzriadenia sa Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní snaží toto učenie nasledovať. Aj v dobe, keď sme boli chudobnou a rozrastajúcou sa novou cirkvou s len niekoľkými tisíckami členov, naši prví vedúci posielali misionárov za oceán, na východ aj západ. Ako ľud pokračujeme vo výučbe kresťanského posolstva až do súčasnosti, kedy má náš jedinečný misionársky program viac ako 60 000 misionárov na plný úväzok a tisícky ďalších, ktorí slúžia na čiastočný úväzok. Máme misionárov vo viac ako 150 krajinách a teritóriách po celom svete.

V závere Svojho mocného kázania na vrchu Ježiš učil: „Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš Otec nebeský“ (Matúš 5:48). Účelom tohto určenia a účelom nasledovania Spasiteľa je prísť k Otcovi, ktorého Spasiteľ nazval Svojím Otcom a naším Otcom (pozri Ján 20:17).

Z novodobých zjavení, ktoré sú pre znovuzriadené evanjelium typické, vieme, že prikázanie, aby sme sa snažili o dokonalosť, je súčasťou plánu spásy, ktorý pripravil Boh Otec pre spásu Svojich detí. V tomto pláne sme všetci dedičmi našich nebeských rodičov. „Sme Božie deti,“ učil apoštol Pavol, „ale ak sme deti, sme aj dedičia Boží a spoludedičia Kristovi“(Rímskym 8:16 -- 17). To znamená, ako nám hovorí Nový zákon, že sme „dedičmi … večného života“ (Títovi 3:7) a že pokiaľ prídeme k Otcovi, potom obdržíme dedične všetko (pozri Zjavenie 21:7) -- všetko čo má On -- to je myšlienka, ktorú myseľ smrteľníka dokáže len ťažko pochopiť. Môžeme však porozumieť aspoň tomu, že dosiahnutie najvyššieho určenia vo večnosti je možné len vtedy, ak nasledujeme nášho Spasiteľa, Ježiša Krista, ktorý učil, že „nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa“ (Ján 14:6). Snažíme sa Ho nasledovať a stať sa takými, ako je On, tu aj vo svete, ktorý príde. Preto v poslednom verši náboženskej piesne „Come, Follow Me“ (Poď, nasleduj Ma) spievame:

Vydávam svedectvo o našom Spasiteľovi, Ježišovi Kristovi, ktorého učenie a príklad sa snažíme nasledovať. On pozýva nás všetkých, ktorí nesieme bremeno, aby sme k Nemu prišli, učili sa od Neho a nasledovali Ho, a tak našli odpočinutie pre naše duše (pozri Matúš 4:19; 11:28). Svedčím o pravdivosti Jeho posolstva a o božskom poslaní, a právomoci Jeho znovuzriadenej Cirkvi, v mene Ježiša Krista, amen.