Štyri tituly

Jedným z titulov, ktorý platí na nás všetkých najzákladnejším spôsobom je syn Nebeského Otca. Nezáleží na tom kto sme alebo čo robíme v živote, nesmieme nikdy zabudnúť na to, že sme doslovné duchovné deti Božie. Boli sme Jeho deťmi predtým ako sme prišli na tento svet a budeme Jeho deťmi navždy. Táto základná pravda mení spôsob, ktorým sa pozeráme na seba samých, na našich bratov a sestry a na život samotný.

Nanešťastie nikto z nás nežije celkom tak, aby sme spĺňali všetko, čo tento titul znamená, lebo „všetci totiž zhrešili a nemajú slávy Božej“¹.

Občas nás to môže oberať o elán, keď vieme, čo to znamená byť synom Božím, a napriek tomu zlyhávame. Protivník sa snaží využiť tieto pocity. Satan by radšej chcel, aby ste sa definovali skrze svoje hriechy namiesto svojho božského potenciálu. Bratia, nepočúvajte ho.

Všetci sme videli batoľa ako sa učí chodiť. Ide malými krôčikmi a potkýna sa. A padá. Pokarháme ho za takýto pokus? Samozrejme, že nie. Aký otec by potrestal batoľa za to, že sa potkne? Povzbudzujeme, tlieskame a chválime ho, pretože s každým malým krokom sa dieťa stáva viac podobným svojim rodičom.

Teraz, bratia, v porovnaní s dokonalosťou Boha, my smrteľníci sme oveľa nemotornejší ako nemotorné, neisté batoľatá. Ale milujúci Nebeský Otec chce, aby sme sa Mu stali podobnejšími a, drahí bratia, to je to, čo by malo byť naším večným cieľom. Boh rozumie tomu, že tam neprídeme okamžite, ale tým, že budeme robiť jeden odvážny krôčik za druhým.

Neverím v takého Boha, ktorý by dal pravidlá a prikázania iba preto, aby čakal na to, kedy zlyháme, aby nás potom mohol potrestať. Ja verím v Nebeského Otca, ktorý je milujúci a starostlivý a ktorý sa raduje z každej našej snahy stáť vzpriamene a kráčať smerom k Nemu. A dokonca aj keď zakopneme, aj vtedy nás nabáda, aby sme neboli odradení – nevzdávali sa či neutiekli z nám pridelenej služby – ale aby sme nabrali guráž, našli svoju vieru a ďalej skúšali.

Náš Otec v Nebi vedie Svoje deti a často posiela neviditeľnú nebeskú pomoc tým, ktorí vo viere túžia nasledovať Spasiteľa.

A to nás vedie k ďalšiemu titulu, ktorý máme všetci spoločný: Všetci, ktorí sa úprimne snažia nasledovať Krista sa nazývajú Jeho učeníkmi. Napriek tomu, že si uvedomujeme, že nikto z nás nie je dokonalý, nemôžeme tento fakt používať ako ospravedlnenie pre zníženie nášho očakávania, žiť hlboko pod našimi výsadami, odďaľovať deň nášho pokánia či odmietnuť rásť v lepších, dokonalejších, prečistenejších učeníkov Majstra a Kráľa.

Pamätajte, že Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní nie je vybudovaná pre mužov a ženy, ktorí sú dokonalí, nezasiahnutí morálnymi pokušeniami, ale skôr je vybudovaná pre práve takých ľudí akí sme vy a ja. A je vybudovaná na skale nášho Vykupiteľa, Pána Ježiša Krista,² skrze ktorého uzmierenie môžeme byť očistení a stať sa „spoluobčanmi ... domácimi Božími“³.

Bez uzmierenia Ježiša Krista by bol život bez zmyslu a nádeje či bez budúcnosti. S uzmierením je život povznášajúca, inšpiratívna cesta rastu a rozvoja, ktorá vedie k večnému životu v prítomnosti nášho Nebeského Otca.

Ale zatiaľ čo uzmierenie je dané na to, aby nám pomohlo stať sa podobnejšími Kristovi, nebolo dané na to, aby nás všetkých učinilo rovnakými. Občas nadobúdame dojem, že osobnostné rozdiely sú známkou toho, že niekto hreší. Niekedy dokonca môžeme urobiť chybu, keď si myslíme, že pretože je niekto iný ako sme my, musí to znamenať, že neteší Boha. Takýto spôsob myslenia vedie niektorých k viere, že Cirkev chce vytvoriť každého člena z jednej formy – tak aby každý jeden vyzeral, cítil a choval sa tak ako každý ďalší člen. Toto by bolo v rozpore s múdrosťou Boha, ktorý stvoril každého muža odlišného od jeho brata, každého syna odlišného od jeho otca. Dokonca ani jednovaječné dvojičky nie sú rovnaké vo svojich povahách a duchovnej identite.

Tiež je to v rozpore so zámerom a cieľom Cirkvi Ježiša Krista, ktorá uznáva a ochraňuje mravnú slobodu jednania – so všetkými jej ďalekosiahlymi následkami – každého jedného Božieho dieťaťa. Ako učeníci Ježiša Krista sme zjednotení v našom svedectve o znovuzriadenom evanjeliu a našom záväzku dodržiavať Božie prikázania. Ale sme rozdielni vo svojich kultúrnych, sociálnych a politických preferenciách.

Cirkvi prospieva, keď ťažíme z takejto odlišnosti a povzbudzujeme každého v rozvíjaní a používaní svojich talentov v pozdvihovaní a posilňovaní našich spoluučeníkov.

Bratia, učeníctvo je celoživotná cesta nasledovania nášho Spasiteľa. Na našom metaforickom putovaní z Betlehema na Golgotu máme mnoho príležitostí opustiť našu cestu. Často sa zdá, že táto cesta si žiada oveľa viac ako sme si priali. Ale my ako muži kňazstva musíme mať odvahu nasledovať nášho Vykupiteľa, dokonca aj keď sa náš kríž zdá byť príliš ťažký, aby sme ho niesli.

S každým krokom, ktorý urobíme v nasledovaní Syna Božieho, nám môže byť pripomínané, že ešte stále nie sme dokonalí. Ale buďme neochvejnými a stálymi učeníkmi. Nevzdávajme sa. Buďme pravdiví v našich zmluvách. Nestraťme zo svojho dohľadu nášho Obhajcu a Vykupiteľa, keď kráčame vpred k Nemu, jeden nedokonalý krok za druhým.

Bratia, ak skutočne nasledujeme nášho Pána Ježiša Krista, musíme prijať tretí titul: liečiteľ duší. My, ktorí sme boli vysvätení do kňazstva Božieho, sme povolaní uplatňovať „umenie uzdravovania“⁴.

Je našou prácou budovať, opravovať, posilňovať, pozdvihovať a činiť úplným. Naším pridelením je nasledovať Spasiteľov príklad a dosiahnuť k tým, ktorí trpia. „[Žialime] s tými, ktorí žialia … a [utešujeme] tých, ktorí útechu potrebujú.“⁵ Obväzujeme rany tých, ktorí sú ranení. Pomáhame slabým, pozdvihujeme ruky, ktoré sú skleslé a posilňujeme mdlé kolená.⁶

Ako domáci učitelia sme liečiteľmi. Ako kňazskí vedúci sme liečiteľmi. Ako otcovia, synovia, bratia a manželia máme byť zaviazanými a oddanými liečiteľmi. V jednej ruke nesieme nádobku s posväteným olejom na požehnanie chorých; v tej druhej nesieme bochník chleba, aby sme nakŕmili hladných; a v našich srdciach nesieme mierumilovné slovo Božie, „ktoré hojí zranenú dušu“⁷.

Toto je našou prvou a najdôležitejšou zodpovednosťou, ktorú máme ako držitelia kňazstva – a vzťahuje sa to aj na Áronove a Melchisedekove kňazstvo. Znovuzriadené evanjelium Ježiša Krista požehnáva životy nielen vtedy, ak v neho veríme – ale oveľa viac, keď podľa neho žijeme. Jednotlivci sú pozdvihnutí a rodiny sú posilnené, keď žijú podľa zásad evanjelia. Je naším privilégiom a zodpovednosťou nielen hovoriť a hovoriť, ale aj niečo robiť.

Spasiteľ je strojcom zázrakov. On je veľkým Liečiteľom. Je naším príkladom, naším svetlom dokonca aj v najtemnejších chvíľach a ukazuje nám správnu cestu.

Nasledujme Ho. Pozdvihnime sa do svojej úlohy a staňme sa služobníkmi tým, že budeme slúžiť Bohu a našim blížnym.

Štvrtým titulom, ktorí všetci zdieľame sa vraciame k prvému titulu na zozname. Ako synovia Nebeského Otca sme dedičmi všetkého čo má.

„A ten istý Duch spolu s naším duchom osvedčuje, že sme Božie deti.

Ale ak sme deti, sme aj dedičia, a to dedičia Boží a spoludedičia Kristovi, ak s Ním trpíme, aby sme s Ním boli aj oslávení.“⁸

Premýšľajte o tomto, moji drahí bratia. My sme spoludedičmi Krista!

Dáva to nejaký zmysel, že tak mnohí z nás vynakladáme tak veľa hodnotného času, myšlienok, peňazí a energie, aby sme dosiahli prestíž či bohatstvo, či aby sme sa zabavili s najnovšími a najúžasnejšími elektronickými mašinkami?

Pán nám predostrel božský sľub, že ktokoľvek je verný, aby získal tieto dve kňazstvá … aby zveleboval povolanie svoje, … [prijímal] mňa, hovorí Pán … a ten, kto prijíma mňa, prijíma Otca môjho; … takže všetko, čo Otec môj má, mu bude dané.⁹

Neviem si ani len predstaviť všetko, čo tento sľub prináša so sebou. Ale viem, že je to impozantné, že je to božské, že je to večné a hodné všetkej našej snahy v živote.

Vediac toto, ako len môžeme byť neochotní a zapojení bez radosti do služby Pánovi a blížnemu a nežiť podľa našich zodpovedností v kňazstve Božom?

Toto je tá najušľachtilejšia práca, ktorá bude našou výzvou v každom ohľade a posilní nás vo všetkých schopnostiach. Želáme si vidieť nebesia otvorené a byť svedkami nabádaní Ducha Svätého ukazujúceho nám cestu? Tak potom vezmime svoj kosák a zapojme sa to tohto veľkého diela – táto vec je väčšia než my samotní!

Služba Bohu a nášmu blížnemu je pre nás výzvou a pretvára nás do niečoho väčšieho na čo by sme kedy boli schopní pomyslieť.

Možno si myslíte, že vy nie ste potrebný, že ste prehliadaný či nechcený, že ste nikto.

Je mi úprimne ľúto, ak sa nejaký držiteľ kňazstva takto cíti. Celkom určite nie ste prehliadaný či nechcený naším Nebeským Otcom. Má vás rád. A s určitosťou vám hovorím, že vás vaša Cirkev potrebuje.

Neviete snáď, že „čo je svetu bláznivé, vyvolil si Boh, aby múdrych zahanbil; čo je svetu slabé, vyvolil si Boh, aby mocných zahanbil“?¹⁰

Možnože je pravda, že sme slabí. Možnože je pravda, že nie sme múdri či silní. Ale keď Boh pracuje skrze nás, nikto a nič nemôže stáť proti nám.¹¹

Toto je to, prečo ste potrební. Máte svoj vlastný príspevok, ktorý musíte urobiť a Boh môže povýšiť tento príspevok mocným spôsobom. Vaša schopnosť prispieť nie je závislá na vašom povolaní v Cirkvi. Vaše príležitosti k službe sú nekonečné. Ak čakáte niekde za postrannou čiarou, povzbudzujem vás, aby ste vstúpili do hry.

Nečakajte na konkrétne povolanie predtým ako sa naplno zapojíte do budovania kráľovstva Božieho. Ako držiteľ kňazstva ste už povolaní k dielu. Študujte slovo Božie denne, modlite sa každý deň k Nebeskému Otcovi, prijmite za vlastné zásady znovuzriadeného evanjelia, vzdajte vďaky Bohu a požiadajte o vedenie. Potom žite podľa toho, čo ste sa naučili, najskôr vo vašej rodine, ale tiež vo všetkých situáciách vo vašom živote.

V úžasnej symfónii Skladateľa máte vy svoju vlastnú časť, ktorú máte hrať – vaše vlastné noty, podľa ktorých máte spievať. Ak zlyháte pri svojom vystúpení, symfónia pôjde ďalej. Ale keď sa postavíte a začleníte sa do chóru a dovolíte moci Božej pracovať skrze vás, budete vidieť „okná nebies“ otvorené, a On vyleje „na vás až nadbytok požehnania“¹². Povstaňte k svojmu skutočnému potenciálu syna Božieho a môžete byť silou pre dobro vo vašej rodine, vašom domove, vašej komunite, vašom národe a vskutku vo svete.

A v tomto procese, keď „[stratíte svoj] život“ v službe druhým,¹³ budete rásť a rozviniete sa, dokiaľ nedospejete „v muža dospelého, k miere veku plnosti Kristovej“¹⁴. Potom budete pripravení zdediť s Kristom všetko čo má váš Otec.

Moji draní bratia, drahí priatelia, ste dôležití. Ste milovaní. Ste potrební. Toto dielo je pravdivé. Kňazstvo, ktoré máte tú výsadu niesť, je skutočne Božie.

Modlím sa, aby ste, keď budete premýšľať nad mnohými titulmi hodného držiteľa kňazstva, objavili božský vietor vo vašich plachtách, pozdvihovali sa vždy smerom hore, k veľkému dedičstvu, ktoré Nebeský Otec rezervoval pre vás. Zanechávam vám toto požehnanie a svoje svedectvo v posvätnom mene Ježiša Krista, amen.