Poslušnosť zákona znamená slobodu

Na Vianoce som dostal zvláštny darček, ktorý vo mne vyvolal vlnu spomienok. Dala mi ho moja neter. Bol medzi vecami, ktoré som zanechal v starom dome svojej rodiny po tom, čo som sa oženil a odsťahoval. Tým darčekom je táto hnedá knižka, ktorú držím v ruke. Túto knižku dostávali vojaci Svätých neskorších dní, ktorí vstupovali do armády počas Druhej svetovej vojny. Ja osobne som v tej knižke videl dar od prezidenta Hebera J. Granta a jeho radcov J. Reubena Clarka ml. a Davida O. McKaya.

Na začiatku knižky títo traja proroci Boží napísali: „Okolnosti služby v ozbrojených silách nám nedovoľujú, aby sme s vami boli v neustálom osobnom kontakte, či už priamo, alebo v osobnom zastúpení. Druhým najlepším krokom je vložiť do vašich rúk výber z novodobých zjavení a vysvetlení zásad evanjelia, ktorý vám prinesie ako obnovenú nádej a vieru, tak útechu a pokoj v duši, nech už ste kdekoľvek.“¹

Dnes sa nachádzame uprostred inej vojny. Tentoraz sa vedie bez zbraní. Je to vojna myšlienok, slov a skutkov. Je to vojna s hriechom a dnes je viac než kedykoľvek predtým nutné, aby sme si pripomenuli prikázania. Sekularizmus sa stáva normou a mnohé z jeho zásad a praktík sú v priamom rozpore s tými, ktoré boli ustanovené samotným Pánom pre úžitok Jeho detí.

V tej malej hnedej knižke, hneď po liste Prvého predsedníctva, nasleduje „Úvodné posolstvo pre muža vo vojenskej službe“ nazvané „Poslušnosť zákona znamená slobodu“. Toto posolstvo ukazuje paralely medzi vojenským zákonom, ktorý je „pre dobro všetkých, ktorí sú v službe“ a zákonom Božím.

Píše sa tu: „Aj vo vesmíre, ktorému vládne Boh, existuje zákon – všeobecný, večný … zákon – s určitými požehnaniami a nemennými trestami.“

Záverečné slová posolstva sa zameriavajú na poslušnosť Božieho zákona: „Ak sa chcete vrátiť k svojim blízkym so vztýčenou hlavou, … ak chcete byť mužom a žiť šťastne -- potom dodržiavajte Boží zákon. Ak tak budete činiť, môžete k týmto neoceniteľným slobodám, za ktorých zachovanie bojujete, pridať ešte jednu, o ktorú sa ostatní môžu opierať, a to slobodu od hriechu; lebo skutočne, poslušnosť zákona znamená slobodu‘.“²

Prečo tieto slová „poslušnosť zákona znamená slobodu“ vtedy zneli tak pravdivo? Prečo nám všetkým znejú tak pravdivo aj dnes?

Možno preto, že nám bolo zjavené, čo sa odohralo v našej predsmrteľnej histórii. Vieme, že keď nám Boh, Večný Otec, na počiatku času predstavil Svoj plán, Satan chcel tento plán pozmeniť. Povedal, že vykúpi celé ľudstvo. Ani jedna duša by nebola stratená, a Satan si bol istý, že svoj plán dokáže splniť. Cena za to však bola neprijateľná – zničenie ľudskej slobody jednania, ktorá bola darom od Boha (pozri Mojžiš 4:1 – 3). Harold B. Lee o tomto dare hovoril: „Vedľa života samotného je sloboda jednania najväčším darom Boha človeku.“³ Satanovo nerešpektovanie ľudskej slobody jednania teda nebolo nič zanedbateľné. V skutočnosti to bola tá zásadná vec, o ktorú sa viedla Vojna v nebi. Víťazstvo v tejto vojne bolo víťazstvo pre ľudskú slobodu jednania.

Satan tým však neskončil. Jeho záložným plánom – tým, ktorý vykonáva už od časov Adama a Evy – bolo pokúšať mužov a ženy, aby tým v podstate dokázal, že si Boží dar slobody jednania nezaslúžime. Satan má pre to, čo robí, mnoho dôvodov. Snáď najsilnejším dôvodom je pomsta, ale zároveň chce, aby muži a ženy boli tak biedni, ako je on sám. Nikto z nás by nemal nikdy podceňovať to, ako veľmi chce Satan uspieť. Jeho úloha v Božom večnom pláne tvorí „protiklad vo všetkých veciach“(2. Nefi 2:11) a skúša našu slobodu jednania. Každá voľba, ktorú vy aj ja činíme, je skúškou našej slobody jednania – tým, že sa rozhodujeme, či budeme alebo nebudeme poslúchať prikázania Božie sa v podstate rozhodujeme medzi „slobodou a životom“ a „zajatím a smrťou“.

Táto základná náuka je jasne vysvetlená v 2. Nefi, v druhej kapitole: „A preto, ľudia sú slobodní podľa tela; a sú im dané všetky veci, ktoré sú pre človeka nevyhnutné. A sú slobodní, aby si zvolili slobodu a večný život skrze veľkého Prostredníka všetkých ľudí, alebo si zvolili zajatie a smrť podľa zajatia a moci diablovej; lebo on sa snaží, aby všetci ľudia boli biedni ako je on sám“ (2. Nefi 2:27).

Tento svet bol v mnohých ohľadoch vždy vo vojne. Myslím si, že keď mi členovia Prvého predsedníctva posielali onú hnedú knižku, boli znepokojení omnoho väčšou vojnou než Druhou svetovou. Tiež si myslím, že dúfali, že táto kniha bude v tejto väčšej vojne – vojne proti hriechu – štítom viery proti Satanovi a jeho armádam a že mi bude slúžiť ako pripomienka toho, že mám žiť podľa prikázaní Božích.

Jedným zo spôsobov, ako sa môžeme merať a porovnávať s predchádzajúcimi generáciami, je použitie jednej z najstarších noriem známych človeku – Desať prikázaní. Pre veľkú časť civilizovaného sveta, obzvlášť židovsko-kresťanského sveta, je Desať prikázaní najuznávanejším a najtrvalejším vytýčením hranice medzi dobrom a zlom.

Podľa môjho úsudku sa štyri z týchto desiatich prikázaní berú dnes rovnako vážne ako kedykoľvek predtým. Naša kultúra opovrhuje vraždou, krádežou a klamstvom a zavrhuje ich; a stále veríme, že deti majú určité zodpovednosti voči rodičom.

Avšak širšia spoločnosť bežne zabúda na tých zostávajúcich 6 prikázaní:

• Pokiaľ majú svetské priority nejakú výpovednú hodnotu, potom máme bez pochybností „iných bohov“, ktorých staviame pred pravého Boha.

• Robíme si modly z celebrít, životného štýlu, bohatstva a áno, občas aj z rytín a či vecí.

• Používame meno Božie rôznymi neúctivými spôsobmi, napríklad keď zvýšime hlas alebo keď preklíname.

• V deň sabatu sa konajú najväčšie hry, naplno sa venujeme zábave, robíme obrovské nákupy a venujeme sa prakticky čomukoľvek inému, len nie uctievaniu Boha.

• Sexuálne vzťahy mimo manželstva považujeme za odpočinok a zábavu.

• A žiadostivosť sa stala úplne bežnou súčasťou života. (Pozri Exodus 20:3 -- 17.)

Proroci všetkých dispenzácií neustále varovali pred porušovaním dvoch z najzávažnejších prikázaní – tých, ktoré sa týkajú vraždy a cudzoložstva. V týchto dvoch kľúčových prikázaniach vidím spoločný základ – vieru v to, že samotný život je výsadou od Boha a že fyzické telá, chrámy smrteľného života, majú byť tvorené v rámci hraníc, ktoré ustanovil Boh. Keď človek nahrádza zákony Božie svojimi vlastnými pravidlami na ktoromkoľvek konci života, to je vrchol trúfalosti a najzávažnejší hriech.

Hlavným dôsledkom tohto znevažovania posvätnosti manželského zväzku je dopad na rodiny – rodiny sú hrozivým tempom oslabované. A toto oslabovanie všeobecne poškodzuje celú spoločnosť. Vidím v tom priamu príčinu a následok. Keď porušujeme záväzky a vernosť voči svojmu manželskému partnerovi, odstraňujeme lepidlo, ktoré drží našu spoločnosť pohromade.

Na prikázania je dobré myslieť ako na láskavé rady od nášho múdreho a vševediaceho Nebeského Otca. Jeho cieľom je naše večné šťastie a Jeho prikázania sú mapou, ktorú nám poskytol, aby sme sa k Nemu mohli vrátiť, čo je jediný spôsob, ako budeme môcť byť naveky šťastní. Aké dôležité sú pre naše večné šťastie, domov a rodinu? Na strane 141 mojej hnedej knižky sa píše: „Nebo je v skutočnosti o málo viac než to, keď naše domovy premietneme do večnosti.“⁴

Náuka o rodine a domove bola nedávno veľmi jasne a pôsobivo zopakovaná v dokumente „Rodina: Prehlásenie svetu“. Bola v ňom potvrdená večná podstata rodiny, a tiež vysvetlená spojitosť s uctievaním v chráme. V prehlásení sa tiež hovorí o zákone, ktorým je podmienené večné šťastie rodiny, menovite: „Aby sa posvätné sily plodenia uplatňovali len medzi mužom a ženou, ktorí sú právne oddaní za manželov.“⁵

Boh zjavuje Svojim prorokom, že existujú absolútne platné morálne zásady. Hriech bude vždy hriechom. Neposlušnosť Božích prikázaní nás bude vždy pripravovať o Jeho požehnania. Svet sa neustále a dramaticky mení, ale Boh, Jeho prikázania a zasľúbené požehnania sa nemenia. Sú pevné a nemenné. Muži a ženy dostávajú od Boha dar slobody jednania, ale ich sloboda a v súvislosti s tým aj ich večné šťastie sa dostavia poslušnosťou Jeho zákonov. Ako Alma učil svojho nepodareného syna Koriantona: „Zlovoľnosť nikdy nebola šťastím“(Alma 41:10).

V tejto dobe, kedy bolo evanjelium znovuzriadené vo svojej plnosti, Boh znova zjavil požehnania, ktoré sú nám prisľúbené, ak budeme poslúchať Jeho prikázania.

V Náuke a zmluvách 130 čítame:

Je zákon, neodvolateľne ustanovený v nebi pred založením tohto sveta, na ktorom sú všetky požehnania založené –

A keď získame akékoľvek požehnanie od Boha, tak je to skrze poslušnosť oného zákona, na ktorom je založené (pozri NaZ 130:20 -- 21).

V písmach určite neexistuje náuka, ktorá by bola viac zdôrazňovaná než tá o nemenných prikázaniach Pána a o ich spojení s naším blahom a šťastím ako jednotlivcov, rodín a celej spoločnosti. Existujú absolútne morálne zásady. Neposlušnosť Božích prikázaní nás bude vždy pripravovať o Jeho požehnania. Tieto veci sa nemenia.

Vo svete, kde morálny kompas spoločnosti zlyháva, znovuzriadené evanjelium Ježiša Krista nikdy nezakolíše a kolísať nemôžu ani koly a zbory, ani rodiny a ani jednotliví členovia. Nesmieme si vyberať prikázania, o ktorých si myslíme, že je dôležité ich dodržiavať, ale musíme brať na vedomie všetky Božie prikázania. Musíme stáť pevne a neochvejne, byť úplne presvedčení o Božej stálosti a mať úplnú dôveru v Jeho zasľúbenia.

Kiež sme stále svetlom na hore, príkladom v dodržiavaní prikázaní, ktoré sa nikdy nezmenili a nikdy sa nezmenia. Tak ako táto knižka povzbudzovala vojakov Svätých neskorších dní, aby zostali morálne silní v dobe vojny, kiež sme aj my v tejto vojne neskorších dní majákom pre celú zem a hlavne pre Božie deti, ktoré sa snažia o Pánove požehnania. O tom svedčím v mene Ježiša Krista, amen.