Vykúpenie

V koloniálnej dobe bol v Amerike veľký dopyt po pracovnej sile. V 18. storočí a na začiatku 19. storočia boli vo Veľkej Británii, Nemecku a ďalších európskych krajinách najímaní potenciálni prisťahovalci ako robotníci, ale mnohí z tých, ktorí boli ochotní odísť si nemohli dovoliť zaplatiť náklady na cestu. Bolo bežné, že títo ľudia cestovali so záväzkom alebo zmluvou pracovať po svojom príchode určitú dobu bez mzdy, aby si cestovné odpracovali. Iní odišli s prísľubom, že po ich príchode cestovné zaplatia rodinní príslušníci, ktorí už v Amerike boli, ale pokiaľ sa tak nestalo, mnohí museli splatiť svoje náklady na cestu dohovorenou prácou. Prisťahovalcom s takouto zmluvou sa hovorilo „vykupiteľníci“. Museli splatiť náklady na svoju cestu a, v určitom zmysle, si prácou vykúpiť slobodu.¹

Medzi najvýznamnejšie tituly Ježiša Krista patrí označenie Vykupiteľ. Ako som už naznačil vo svojom krátkom úvode o prisťahovalcoch „vykupiteľníkoch“, slovo vykúpiť znamená splatiť záväzok či dlh. Vykúpiť tiež môže znamenať zachrániť alebo oslobodiť niekoho zaplatením výkupného. Ak sa niekto dopustí chyby, a potom ju napraví alebo odškodní, hovoríme, že sa vykúpil. Všetky tieto významy opisujú rôzne hľadiská oného veľkého Vykúpenia, ktoré uskutočnil Ježiš Kristus Svojím uzmierením, medzi ktoré patrí podľa slovníka aj schopnosť „oslobodiť od hriechu a jeho trestu skrze obeť prinesenú za hriešnika“.²

Spasiteľovo Vykúpenie má dve časti. Po prvé, zmieruje Adamov priestupok a následný pád človeka prekonaním toho, čo nazývame priame dôsledky pádu -- fyzickej a duchovnej smrti. Fyzickej smrti rozumie každý; duchovná smrť je odlúčenie človeka od Boha. Slovami Pavla: „Ako totiž všetci umierajú v Adamovi, tak všetci aj ožijú v Kristovi“ (1. Korintským 15:22). Toto vykúpenie z fyzickej a duchovnej smrti je univerzálne a bez podmienok.³

Druhým hľadiskom Spasiteľovho uzmierenia je vykúpenie z nepriamych dôsledkov pádu, z našich hriechov, na rozdiel od Adamovho priestupku. V dôsledku pádu sme sa narodili do smrteľného sveta, kde prevláda hriech, alebo neposlušnosť božsky ustanoveným zákonom. Pán o nás všetkých hovorí:

Keď začínajú dorastať, hriech je počatý v ich srdciach, a oni ochutnávajú horké, aby mohli vedieť ako oceniť dobré.

A je im dané, aby rozoznávali dobro od zla; a preto konajú sami za seba (pozri Mojžiš 6:55 -- 56).

Vzhľadom na to, že máme zodpovednosť a rozhodujeme sa, vykúpenie z našich hriechov je podmienečné -- je podmienené vyznaním hriechov a obrátením sa k zbožnému životu, alebo inými slovami, je podmienené pokáním (pozri NaZ 58:43). A preto, prikazuje Pán, učte tomu deti svoje, že všetci ľudia, všade, musia činiť pokánie, inak nemôžu nijako zdediť kráľovstvo Božie, lebo žiadna nečistá vec tam nemôže prebývať, alebo prebývať v prítomnosti jeho (pozri Mojžiš 6:57).

Spasiteľovo utrpenie v Getsemanoch a Jeho muky na kríži nás vykupujú z hriechu tým, že uspokojujú nároky, ktoré si na nás robí spravodlivosť. Tým, ktorí činia pokánie, ponúka milosrdenstvo a odpustenie. Uzmierenie tiež spláca dlh, ktorý máme voči spravodlivosti, tým že nás uzdravuje a vynahradzuje nám každé utrpenie, ktoré nevinne znášame. „Lebo hľa, on vytrpí bolesti všetkých ľudí, áno, bolesti každého živého stvorenia, ako mužov, tak aj žien a detí, ktorí patria do rodiny Adamovej“ (2. Nefi 9:21; pozri tiež Alma 7:11 -- 12).⁴

Pokiaľ nasledujeme Krista, snažíme sa podieľať na Jeho vykupiteľskom diele a šíriť ho ďalej. Tou najväčšou službou, ktorú môžeme v tomto živote preukázať druhým, počnúc členmi vlastnej rodiny, je priviesť ich skrze vieru a pokánie ku Kristovi, aby mohli zakúsiť Jeho vykúpenie -- pokoj a radosť teraz a nesmrteľnosť a večný život vo svete, ktorý príde. Veľkolepým vyjadrením Pánovej vykupiteľskej lásky je práca našich misionárov. Ako Jeho oprávnení poslovia ponúkajú jedinečné požehnania plynúce z viery v Ježiša Krista, pokánia, krstu a daru Ducha Svätého a otvárajú cestu k duchovnému znovuzrodeniu a vykúpeniu.

Tiež môžeme pomáhať Pánovi pri vykúpení tých, ktorí sú už po smrti. Verní starší tejto dispenzácie, keď opustia smrteľný život, pokračujú vo svojej práci kázania evanjelia pokánia a vykúpenia skrze obeť Jednorodeného Syna Božieho medzi tými, ktorí sú v temnote a pod porobou hriechu vo veľkom svete duchov mŕtvych (pozri NaZ 138:57). Vďaka obradom, ktoré im ponúkame v chrámoch Božích, môžu byť dokonca aj tí, ktorí zomreli v putách hriechu oslobodení.⁵

Zatiaľ čo tie najdôležitejšie aspekty vykúpenia súvisia s pokáním a odpustením, skrýva sa tu aj jeden veľmi dôležitý častý aspekt. O Ježišovi sa hovorí, že chodil činiac dobro (pozri Skutky 10:38), čo zahŕňalo uzdravovanie chorých a nemohúcich, nasýtenie hladných zástupov a výučbu druhých o vyššej ceste. „Ako ani Syn človeka neprišiel, aby Jemu slúžili, ale aby On slúžil a dal dušu ako výkupné za mnohých“ (Matúš 20:28). Aj my môžeme skrze vplyv Ducha Svätého chodiť činiac dobro podľa Majstrovho vykupiteľského vzoru.

Táto vykupiteľská práca znamená pomáhať druhým s ich problémami. Znamená to priateliť sa s chudobnými a slabými, uľavovať trpiacim, naprávať neprávosti, obhajovať pravdu, posilňovať nastupujúce pokolenie a zaisťovať bezpečie a šťastie v rodine. Väčšina našej vykupiteľskej práce na zemi spočíva v tom, že pomáhame druhým rásť a dosiahnuť ich spravodlivé nádeje a túžby.

Vždy ma dojímal a inšpiroval jeden príbeh z románu Victora Huga Bedári, aj keď je vymyslený. Na začiatku tohto príbehu biskup Bienvenu poskytuje jedlo a miesto na nocľah bezdomovcovi Jeanovi Valjeanovi, ktorý bol po devätnástich rokoch prepustený z galejí za to, že ukradol bochník chleba, aby nasýtil hladujúce deti svojej sestry. Zatvrdnutý a zahorknutý Valjean sa za láskavosť biskupa Bienvenua odvďačí tým, že mu ukradne jeho striebro. Keď Valjeana neskôr zadržia podozrievaví žandári, Valjean klamlivo tvrdí, že striebro dostal darom. Keď ho potom strážnici privádzajú späť k biskupovi, biskup Bienvenu na veľké Valjeanovo prekvapenie potvrdzuje jeho slová a kvôli väčšej presvedčivosti dodáva: „,Ale veď som ti dal ešte svietniky, ktoré sú tiež strieborné a vyniesli by ti dvesto frankov. Prečo si si ich nevzal s tými podnosmi?‘ …

Biskup k nemu pristúpil a tlmeným hlasom povedal:

,Nezabudni, nikdy nezabudni, že si mi sľúbil, že toto striebro použiješ na to, aby si sa stal čestným človekom.‘

Jean Valjean, ktorý si na takýto sľub vôbec nepamätal, tam stál zmätený. Biskup … vážnym hlasom dodal:

,Jean Valjean, brat môj -- teraz už nepatríš zlu, ale dobru. Kupujem od teba tvoju dušu. Odoberám ju od temných myšlienok a od ducha zatratenia a odovzdávam ju Bohu!‘“

Jean Valjean sa skutočne stal novým človekom, čestným mužom a dobrodincom pre mnohých. Celý život mal pri sebe oné dva svietniky, ktoré mu pripomínali, že jeho duša bola vykúpená a venovaná Bohu.⁶

Niektoré podoby časného vykúpenia sa uskutočňujú spoločným úsilím. Práve toto je jeden z dôvodov, prečo Spasiteľ vytvoril cirkev. Keď sme organizovaní v kvórach a pomocných organizáciách, a v koloch, zboroch a pobočkách, nielen že sa môžeme navzájom učiť a povzbudzovať v evanjeliu, ale tiež využívať ľudí a zdroje pre zabezpečovanie životných potrieb. Ľudia, ktorí konajú sami za seba alebo v improvizovaných skupinkách, nedokážu vždy zaistiť prostriedky v miere potrebnej pre riešenie veľkých problémov. Ako nasledovníci Ježiša Krista sme spoločenstvom Svätých, ktoré je zorganizované pre to, aby pomáhalo napĺňať potreby ostatných Svätých aj mnohých ďalších po celom svete.

Vďaka nášmu humanitárnemu úsiliu, o ktorom podrobnejšie hovoril Starší Dallin H. Oaks, konkrétne v minulom roku, má 890 000 ľudí v 36 krajinách čistú vodu, 70 000 ľudí v 57 krajinách má invalidný vozík, 75 000 ľuďom v 25 krajinách sa zlepšil zrak a ľudia v 52 krajinách získali pomoc po zasiahnutí prírodnými katastrofami. Cirkev v spolupráci s ďalšími organizáciami pomohla zaočkovať približne 8 miliónov detí a pomáha zaisťovať životné potreby Sýrčanov v utečeneckých táboroch v Turecku, Libanone a v Jordánsku. Zároveň v priebehu roka 2012 obdržali členovia Cirkvi, ktorí sú v núdzi milióny dolárov z pôstnych obetí a z ďalších foriem sociálnej pomoci. Ďakujeme vám za vašu štedrosť.

Toto všetko ale ešte nezahŕňa osobné skutky láskavosti a podpory -- dary v podobe potravín, oblečenia, peňazí a tisícok ďalších foriem útechy a súcitu -- ktorými sa môžeme zapojiť do Kristovho diela vykúpenia. Ako chlapec som zažil ako konanie mojej matky prinieslo vykúpenie jednej núdznej žene. Pred mnohými rokmi, keď boli jej deti ešte malé, podstúpila mama náročnú operáciu, ktorá ju takmer pripravila o život a musela skoro rok tráviť väčšinu času na lôžku. Počas tejto doby mame a našej rodine pomáhali príbuzní a členovia zboru. Prezidentka Združenia pomoci zboru, sestra Abrahamová, navyše odporučila mojim rodičom, aby si najali jednu ženu zo zboru, ktorá zúfalo potrebovala prácu. Pri rozprávaní tohto príbehu použijem pre túto ženu a jej dcéru vymyslené mená, budem im hovoriť Sara a Annie. Toto je rozprávanie mojej matky:

„Vidím ju tak jasne akoby to bolo včera. Ležala som v posteli a sestra Abrahamová priviedla Saru k dverám do spálne. Pocítila som úzkosť. Stála tam tá najmenej príťažlivá osoba, ktorú som kedy videla -- chudá; neudržiavané, rozcuchané vlasy; nahrbená; so sklonenou hlavou sa dívala na zem. Na sebe mala o štyri čísla väčšiu zásteru. Ani nezdvihla hlavu a hovorila tak ticho, že som jej nerozumela. Za ňou sa schovávalo asi trojročné dievčatko. Čo som pre všetko na svete mala s touto osobou robiť? Keď z miestnosti odišli, začala som plakať. Potrebovala som pomoc, nie ďalšie problémy. Sestra Abrahamová s ňou u nás na chvíľu zostala a za chvíľu mali uprataný dom a uvarili niečo dobré na jedenie. Sestra Abrahamová ma potom požiadala, aby som to na pár dní skúsila, [povedala mi,] že toto dievča malo skutočne ťažký život a potrebovalo pomoc.

Na druhý deň ráno, keď Sara prišla, som ju konečne prinútila, aby prišla k mojej posteli, aby som ju vôbec počula. Opýtala sa ma, čo si želám, aby urobila. Povedala som jej to, a potom som dodala: ‚Ale moji synovia sú najdôležitejší; trávte s nimi čas, čítajte im -- sú dôležitejší ako dom.‘ Bola dobrá kuchárka a dom udržiavala uprataný, bielizeň mala opratú a k chlapcom sa správala pekne.

Počas niekoľkých týždňov som spoznala Sarin príbeh. [Pretože zle počula, nedarilo sa jej v škole a nakoniec z nej odišla. Ako mladá sa vydala za muža, ktorý pil. Narodila sa jej Annie, ktorá sa pre ňu stala jedinou radosťou v živote. Raz v zime prišiel manžel domov opitý, prinútil Saru a Annie, aby v pyžame nasadli do auta, a potom ich vysadil pri ceste. Od tej doby ho nevideli. Bosé a v mraze išli Sara a Annie niekoľko kilometrov k jej matke.] Sarina matka im dovolila zostať výmenou za to, že sa postará o domáce práce a varenie a že sa bude starať o svoju sestru a brata, ktorí boli na strednej škole.

Zobrali sme Saru k ušnému lekárovi a dostala načúvací prístroj. … Zaistili sme pre ňu vzdelávanie pre dospelých a spravila si maturitu. Chodila do večernej školy a neskôr promovala na vysokej škole a učila špeciálnu pedagogiku. Kúpila si malý dom. Annie sa vydala v chráme a mala dve deti. Sara nakoniec podstúpila niekoľko operácií uší a konečne dobre počula. O mnoho rokov neskôr odišla do dôchodku a slúžila na misii. … Sara nám často ďakovala a hovorila, že sa toho odo mňa veľa naučila, obzvlášť keď som jej povedala, že moji synovia sú dôležitejší než dom. Povedala, že ju to naučilo správať sa rovnako aj k Annie. … Sara je veľmi výnimočná žena.“

Ako učeníci Ježiša Krista by sme mali urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme druhých vykúpili z ich utrpenia a bremien. A predsa naša najväčšia vykupiteľská služba bude spočívať v tom, že ich privedieme ku Kristovi. Bez Jeho vykúpenia zo smrti a hriechu nám zostáva už len evanjelium sociálnej spravodlivosti. To síce môže v súčasnosti poskytnúť určitú pomoc a zmierenie, ale nemá moc privolať z neba dokonalú spravodlivosť a nekonečné milosrdenstvo. Skutočné vykúpenie spočíva v Ježišovi Kristovi a jedine v Ňom. Pokorne a s vďačnosťou Ho uznávam ako Vykupiteľa, v mene Ježiša Krista, amen.