Tieto veci viem

V roku 1992, potom čo som slúžil deväť rokov ako asistent Dvanástich a dvadsaťdva rokov ako člen Dvanástich, som sa dožil šesťdesiatich ôsmich rokov. Mal som pocit, že mám začať s niečím čo som nazval „Nedokončená skladba“. Prvá časť tohto diela začína takto:

O desať rokov neskôr som sa rozhodol pridať k básni zopár riadkov:

A minulý rok som pridal tieto riadky:

A ja viem!

Zadné okno nášho domu smeruje k malej kvetinovej záhradke a stromom, ktoré sú ohraničené potôčikom. Jedna stena domu hraničí so záhradou a je nahusto obrastená popínavým brečtanom. Po mnoho rokov bol tento brečtan miestom hniezdenia malých piniek. Hniezda vo viniči sú ochránené pred líškami, medvedíkmi čistotnými a mačkami.

Jedného dňa nastal na brečtane veľký rozruch. Zúfalý nárek ohrozenia, ktoré priviedlo osem až desať piniek z okolitých porastov, aby sa pridali k poplašnému pípaniu. Zakrátko som zbadal zdroj rozruchu. Had kĺžuci sa dole brečtanom a napoly visiaci pred oknom práve tak, aby som sa mohol načiahnuť a stiahnuť ho dole. V strednej časti hadieho tela boli dve vydutiny – jednoznačne ho usvedčujúce z toho, že vzal dve vtáčatá z hniezda. Za tých päťdesiat rokov, počas ktorých sme žili v našom dome, sme nikdy nevideli niečo také. Bola to skúsenosť, ktorú máte raz za život – alebo sme si to mysleli.

O pár dní neskôr nastal ďalší rozruch, tento krát v brečtane, ktorý bol nad výbehom nášho psa. Počuli sme rovnaký nárek a videli sme rovnaké zhromaždenie susedných piniek. Vedeli sme, aký predátor to bol. Vnuk sa vyškriabal na strechu výbehu a vytiahol von ďalšieho hada, ktorý stále pevne držal mamu vtáčikov, ktorú chytil v hniezde a zabil.

Povedal som si: „Čo sa deje? Je to ďalšie prepadnutie v záhrade Éden?“

Potom mi prišlo na myseľ varovanie vyslovené prorokmi. Nie vždy budeme v bezpečí pred vplyvom protivníka, dokonca ani v našich vlastných domovoch. Svoje hniezdo potrebujeme chrániť.

Žijeme vo veľmi nebezpečnom svete, ktorý zastrašuje tie veci, ktoré sú duchovné. Rodina, základná organizácia v čase a na večnosti, je pod paľbou síl, ktoré sú viditeľné aj neviditeľné. Protivník je aktívny. Jeho cieľom je spôsobiť zranenie. Ak môže oslabiť a zničiť rodinu, bude úspešný.

Svätí neskorších dní si uvedomujú transcendentnú dôležitosť rodiny a snažia sa žiť takým spôsobom, aby oný protivník nemohol preniknúť do ich domovov. Bezpečnosť a istotu pre seba a naše deti nachádzame tým, že si ctíme zmluvy, ktoré sme učinili a že podľa nich žijeme v jednoduchých činoch poslušnosti vyžadovanej od nasledovníkov Krista.

Izaiáš povedal: „Pokoj bude dielom spravodlivosti a výsledkom spravodlivosti bude pokoj a bezpečnosť naveky.“²

Oný pokoj je tiež prisľúbený v zjaveniach, v ktorých Pán prehlásil, že ak sme pripravení nemusíme sa báť.³

Absolútna moc kňazstva bola daná, aby ochraňovala domov a jeho obyvateľov. Otec má právomoc a zodpovednosť učiť svoje deti a požehnávať a zabezpečovať pre ne obrady evanjelia a každú ďalšiu nevyhnutnú kňazskú ochranu. Je tam, aby preukazoval lásku, vernosť a úctu matke tak, aby jeho deti mohli tú lásku vidieť.

Prišiel som k poznaniu, že viera je skutočná moc, nie iba vyjadrenie presvedčenia. Existuje iba málo mocnejších vecí ako sú verné modlitby spravodlivej matky.

Učte sa a učte svoje rodiny o dare Ducha Svätého a uzmierení Ježiša Krista. Nebudete konať väčšie večné dielo než to, ktoré je medzi stenami vášho vlastného domova.

Vieme, že sme duchovnými deťmi nebeských rodičov a sme tu na zemi, aby sme obdržali smrteľné telá a boli skúšaní. My, ktorí máme smrteľné telá máme moc nad bytosťami, ktoré ich nemajú.⁴My máme slobodu si vybrať čo si želáme a vybrať si a zvoliť naše činy, ale nemáme slobodu vybrať si dôsledky. Tie prídu také aké prídu.

Sloboda jednania je definovaná v písmach ako „mravná sloboda jednania“, čo znamená že si môžeme vybrať medzi dobrom a zlom. Protivník sa snaží pokúšať nás, aby sme svoju mravnú slobodu jednania zneužili.

Písma nás učia, že každý človek mohol jednať ohľadom náuky a zásady týkajúcej sa budúcnosti, podľa mravnej slobody jednania, ktorú som mu dal, aby každý človek mohol byť v deň súdu zodpovedný za svoje vlastné hriechy.⁵

Alma učil, že „Pán sa nemôže pozerať na hriech ani s najmenšou mierou zhovievavosti.“⁶ Aby sme tomu porozumeli, musíme oddeliť hriech od hriešnika.

Napríklad, keď priviedli pred Spasiteľa ženu cudzoložnicu, očividne vinnú, On zavrhol prípad týmito piatimi slovami: „Choď a odteraz viac nehreš.“⁷ Takýto bol duch Jeho služby.

Tolerancia je cnosť, ale, ako všetky cnosti, keď sa preženie, pretvára sa do neresti. Musíme si dávať pozor na „pascu tolerancie“, aby sme ňou neboli pohltení. Zhovievavosť vytvorená oslabovaním zákonov krajiny, aby tolerovala legalizáciu činov nemorálnosti, nezmenšuje závažnosť duchovných dôsledkov prameniacich z ohrozovania Božieho zákona cudnosti.

Všetci sa rodíme so Svetlom Kristovým, vodiacim vplyvom, ktorý dovoľuje každému človeku rozoznať dobro od zla. Čo robíme s oným svetlom a ako reagujeme na oné nabádania žiť spravodlivo je súčasťou testu smrteľnosti.

„Lebo hľa, Duch Kristov je daný každému človeku, aby mohol rozoznávať dobro od zla, a preto ukazujem vám spôsob, ako súdiť; lebo každá vec, ktorá vyzýva činiť dobro a presvedčuje veriť v Krista, je vyslaná mocou a darom Krista; a preto môžete vedieť s dokonalým poznaním, že je od Boha.“⁸

Každý z nás musí zostať v stave, aby sme reagovali na inšpiráciu a nabádania Ducha Svätého. Pán má spôsob ako vlievať čistú inteligenciu do našich myslí a nabádať nás, viesť nás, vyučovať nás, varovať nás. Každý syn či dcéra Božia vie veci, ktoré potrebuje bezprostredne vedieť. Naučte sa obdržať a konať na základe inšpirácie a zjavenia.

Zo všetkého, čo som čítal, učil a naučil sa, jedna z tých najvzácnejších a posvätných právd, ktorú vám môžem ponúknuť je moje zvláštne svedectvo o Ježišovi Kristovi. On žije. Viem, že On žije. Som Jeho svedkom. A o Ňom môžem svedčiť. On je náš Spasiteľ, náš Vykupiteľ. Som si tým úplne istý. O tom vydávam svedectvo v mene Ježiša Krista, amen.