Veríme, že máme byť cudní

Večnej dôležitosti cudnosti môžeme porozumieť iba v širšom kontexte plánu šťastia nášho Nebeského Otca pre Jeho deti. „Všetky ľudské bytosti – muži i ženy – sú stvorené podľa Božieho obrazu. Každý je milovaným duchovným synom alebo dcérou nebeských rodičov a … má božské vlastnosti a určenie“ („Rodina: Prehlásenie svetu“,35602 Slovak). Všetci muži a všetky ženy žili s Bohom ako Jeho duchovné deti predtým, ako prišli na zem ako smrteľné bytosti. Otcov plán umožňuje Jeho duchovným synom a dcéram, aby získali fyzické telá, zakúsili smrteľnosť a postupovali smerom k povýšeniu.

Naše fyzické telá nám umožňujú prežiť šírku, hĺbku a intenzitu skúsenosti, ktoré by jednoducho nebolo možné získať v predsmrteľnej existencii. Takto sú naše vzťahy s ostatnými ľuďmi, naša schopnosť rozpoznať pravdu a konať podľa nej a naša schopnosť poslúchať zásady a obrady evanjelia Ježiša Krista posilnené vďaka nášmu fyzickému telu. V tejto škole smrteľnosti zakúšame nežnosť, lásku, láskavosť, šťastie, smútok, sklamanie, bolesť, a dokonca výzvy fyzických obmedzení spôsobom, ktorý nás pripravuje na večnosť. Jednoducho povedané, sú to lekcie, ktoré sa musíme naučiť a zážitky, ktoré musíme mať, ako opisujú písma, „podľa tela“ (1. Nefi 19:6; Alma 7:12 – 13).

Potom, ako bola stvorená zem, bol Adam umiestnený do záhrady Éden. Avšak, je dôležité, že Boh povedal, že nie je dobré pre človeka, aby zostal sám (pozri Mojžiš 3:18; pozri tiež Genesis 2:18) a Eva sa stala Adamovou manželkou a vhodnou pomocníčkou. Aby sa mohol uskutočniť plán šťastia, bola na to potrebná jedinečná kombinácia duchovných, fyzických, duševných a emociálnych schopností mužov i žien. „V Pánovi ani žena nie je bez muža, ani muž nie je bez ženy“ (1. Korintským 11:11). Muž a žena sú stvorení s úmyslom, aby sa od seba navzájom učili, aby sa posilňovali, aby jeden druhému žehnali a dopĺňali sa.

Spôsob, ktorým je tvorený smrteľný život je božsky určený. „Prvé prikázanie, ktoré Boh dal Adamovi a Eve, sa týkalo ich možnosti byť rodičmi ako manžel a manželka“ (Rodina: Prehlásenie svetu,35602 Slovak). Prikázanie, aby sme sa rozmnožovali a naplnili zem je stále v platnosti. Takto je manželstvo medzi mužom a ženou autorizovaným kanálom, skrze ktorý vstupujú predsmrteľné duše do smrteľnosti. Úplná sexuálna zdržanlivosť pred manželstvom a úplná vernosť v manželstve ochraňujú posvätnosť tohto posvätného kanála.

Moc plodenia je duchovne dôležitá. Zneužitie tejto moci podkopáva úmysly Otcovho plánu a našej smrteľnej existencie. Náš Nebeský Otec a Jeho Milovaný Syn sú stvoriteľmi a zverili každému z nás časť Ich moci stvorenia. Špeciálne inštrukcie, ktoré vymedzujú správne použitie schopnosti stvoriť život sú nevyhnutnými prvkami Otcovho plánu. Naše šťastie v smrteľnosti a naše určenie vo večnosti vo veľkej miere určuje to, aké máme pocity ohľadom tejto nadpozemskej moci a ako ju používame.

Starší Dallin H. Oaks vysvetlil:

„Sila umožňujúca stvorenie smrteľného života je tou najvznešenejšou mocou, ktorú Boh dal Svojim deťom. Jej použitie bolo požadované prvým prikázaním, ale bolo dané ďalšie dôležité prikázanie, ktoré zakazovalo jej zneužitie. Dôraz, ktorý kladieme na zákon cudnosti je vysvetlený naším porozumením účelu našich síl plodenia ako súčasť splnenia Božieho plánu. …

Mimo zväzku manželstva je použitie síl plodenia akýmkoľvek spôsobom hriešnou degradáciou a zvráteným prekrútením tej najbožskejšej vlastnosti muža a ženy“ („The Great Plan of Happiness“, Ensign, november 1993, 74).

Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní má jedinú, nemennú normu sexuálnej morálky: intímne vzťahy sú správne len medzi mužom a ženou v manželskom zväzku, ako je nariadené v Božom pláne. Takéto vzťahy nie sú len nejaká zvláštnosť, ktorú máme objaviť, apetít, ktorý máme ukojiť alebo druh odpočinku či zábavy, ktoré máme sebecky vykonávať. Nie sú víťazstvom, ktoré treba dosiahnuť alebo len nejakým skutkom, ktorý treba vykonať. Skôr sú jedným z najdôležitejších vyjadrení našej božskej povahy a potenciálu v smrteľnosti a spôsobom, ktorým posilňujeme emocionálne a duchovné putá medzi manželom a manželkou. My sme tí, ktorí jednajú, sme požehnaní slobodnou vôľou a definovaní naším božským dedičstvom ako deti Božie – a nie sexuálnym správaním, súčasnými názormi alebo svetskými filozofiami.

Prirodzený človek, ktorého opísal kráľ Benjamín, je v určitom stupni živý a životaschopný v každom z nás (pozri Mosiáš 3:19). Prirodzený muž alebo žena nečinia pokánie, sú telesní a zmyselní (pozri Mosiáš 16:5; Alma 42:10; Mojžiš 5:13), sú benevolentní a správajú sa neúnosne, sú plní pýchy a sebeckí. Ako učil prezident Spencer W. Kimball: „,Prirodzený človek‘ je, pozemský človek‘, ktorý dovolí, aby primitívne zvieracie pudy zatlačili do úzadia jeho duchovné sklony“ („Ocean Currents and Family Influences“, Ensign, november 1974, 112).

V protiklade k tomu, muž alebo žena Kristova (pozri Helaman 3:29) sú duchovní a majú na uzde všetky vášne (pozri Alma 38:12), sú mierni a zdržanliví, a sú zhovievaví a nezištní. Muži a ženy Kristove sú založení na slove Božom, popierajú samých seba a berú na seba Jeho kríž (pozri Matúš 16:24; Marek 8:34; Lukáš 9:23; NaZ 56:2), a tlačia sa vpred úzkym a tesným smerom vernosti, poslušnosti a zasvätenia Spasiteľovi a Jeho evanjeliu.

Ako synovia a dcéry Božie sme po Ňom zdedili božské vlastnosti. Ale v súčasnosti žijeme v padlom svete. Základné prvky, z ktorých boli stvorené naše telá sú prirodzene padlé a stále zažívajú vplyv hriechu, porušiteľnosti a smrti. Následkom toho na nás pád Adamov a jeho duchovné a časné dôsledky vplývajú najviac skrze naše fyzické telo. Ale stále sme bytosti stvorené z dvoch častí, lebo náš duch, ktorý je našou večnou súčasťou je vložený do fyzického tela, ktoré sa podrobuje pádu. Ako prízvukoval Ježiš apoštolovi Petrovi, „duch je síce hotový, ale telo slabé“ (Matúš 26:41).

Precízna povaha skúšky smrteľnosti môže byť potom zhrnutá v nasledovnej otázke: Budem reagovať na sklony prirodzeného človeka alebo sa poddám nabádaniam Ducha Svätého a odložím prirodzeného človeka, a stanem sa svätým skrze uzmierenie Krista Pána (pozri Mosiáš 3:19)? To je tá skúška. Každý apetít, každé prianie, každý sklon a nutkanie prirodzeného človeka môžu byť prekonané uzmierením Ježiša Krista. Sme tu na zemi, aby sme rozvíjali božské vlastnosti a držali na uzde všetky telesné vášne.

Otcov plán je navrhnutý tak, aby poskytol vedenie pre Jeho deti, aby im pomohol byť šťastnými a priviedol ich bezpečne domov k Nemu so vzkriesenými, povýšenými telami. Nebeský Otec si želá, aby sme boli spolu vo svetle a naplnení nádejou. V protiklade k tomu, Lucifer pracuje na tom, aby boli synovia a dcéry Božie zmätení a nešťastní a aby zabránil ich duchovnému pokroku. Hlavným cieľom otca lží je, aby sme sa všetci stali „biedni ako je on sám“ (2. Nefi 2:27). Lucifer chce, aby sme v konečnom dôsledku ostali osamotení v temnote a bez nádeje.

Satan neúnavne pracuje na tom, aby prekrútil najdôležitejšie prvky Otcovho plánu. Nemá telo a jeho večný pokrok je zastavený. Ako je prúd vody v riečnom koryte zastavený priehradou, takisto je zmarený večný pokrok protivníka, pretože nemá fyzické telo. Lucifer sa vďaka svojej vzbure zriekol všetkých požehnaní a skúseností smrteľnosti, ktoré sú možné len skrze telo z mäsa a kostí. Nemôže sa naučiť lekcie, ktoré sa môže naučiť len duch v spojení s telom. Neznáša skutočnosť doslovného a univerzálneho vzkriesenia celého ľudstva. Jeden z pádnych biblických významov slova prekliaty je objasnený v jeho neschopnosti pokračovať vo vývoji a stať sa takým ako náš Nebeský Otec.

Pretože je fyzické telo ústrednou časťou Otcovho plánu šťastia a nášho duchovného vývoja, Lucifer sa usiluje zhatiť náš pokrok tým, že nás pokúša, aby sme naše telo používali nesprávnym spôsobom. Jednou z rozhodujúcich irónií večnosti je to, že protivník, ktorý je zaslúžene biedny, pretože nemá fyzické telo, nás vábi, aby sme zdieľali jeho biedu tým, že budeme používať naše telo nesprávnym spôsobom. Tento základný nástroj, ktorý on nemá, je takto primárnym cieľom jeho úsilia zlákať nás na cestu duchovnej skazy.

Prestúpenie zákona cudnosti je poľutovaniahodným hriechom a zneužitím stánku nášho tela. Pre tých, ktorí poznajú plán spásy a rozumejú mu je poškvrnenie tela skutkom vzbury (pozri Mosiáš 2:36 – 37; NaZ 64:34 – 35) a popretím našej pravej identity ako synov a dcér Božích. Keď hľadíme nad rámec smrteľnosti a smerom do večnosti, je veľmi ľahké rozpoznať, že falošný vzťah obhajovaný protivníkom je len dočasný a prázdny.

Alma radil svojmu synovi Šiblonovi, aby „držal na uzde všetky [jeho] vášne, aby [mohol] byť naplnený láskou“ (Alma 38:12). Kontrolovanie prirodzeného človeka v každom z nás významným spôsobom ovplyvní to, že nám umožní bohatšie, hlbšie a vytrvalejšie preciťovanie Božej lásky a lásky Jeho detí. Láska rastie spravodlivým obmedzovaním a klesá impulzívnym holdovaním.

Prezident Marion G. Romney vyhlásil:

„Myslím si, že neexistujú žiadne požehnania, ktoré by sme si tak vrúcne priali ako tie, ktoré sú prisľúbené čistým a cudným. Ježiš hovoril o zvláštnych odmenách za rozličné cnosti, ale, aspoň tak sa mi to zdá, odložil tú najväčšiu pre čistých v srdci,, lebo oni‘, povedal,, Boha uvidia‘ (Matúš 5:8). A nielenže uvidia Pána, ale budú sa v Jeho prítomnosti cítiť ako doma.

Toto je Spasiteľov prísľub: Nech cnosť zdobí neustále tvoje myšlienky; potom bude tvoja sebadôvera rásť v prítomnosti Božej (pozri NaZ 121:45)“ („Trust in the Lord“, Ensign, máj 1979, 42).

Tiež nám je prisľúbené, že ak ideme po ceste cnosti, Duch Svätý bude naším neustálym spoločníkom (pozri NaZ 121:46). Takto, keď žijeme podľa zákona cudnosti, privolávame na seba niektoré z najväčších požehnaní, ktoré môžu muži a ženy obdržať v smrteľnosti: náležitú duchovnú sebaistotu v prítomnosti rodiny, priateľov, spoločníkov v Cirkvi a v neposlednom rade v prítomnosti Spasiteľa. Naša prirodzená túžba patriť niekam je vyplnená v spravodlivosti, keď kráčame s nádejou vo svetle.

Niektorí z vás, ktorí počujú toto posolstvo musia činiť pokánie zo sexuálnych alebo iných hriechov. Spasiteľ o Sebe často hovoril ako o Veľkom Lekárovi, a tento titul má ako symbolický, tak aj doslovný význam. Každý z nás zakúsil bolesť spojenú s fyzickým zranením alebo poranením. Keď cítime bolesť, spravidla vyhľadávame pomoc a sme vďační za lieky a liečbu, ktoré nám pomáhajú zmierniť naše utrpenie. Premýšľajte o hriechu ako o duchovnom zranení, ktoré spôsobuje vinu alebo, ako to opísal Alma svojmu synovi Koriantonovi, „výčitky svedomia“ (Alma 42:18). Vina je pre nášho ducha to isté ako bolesť pre naše telo – varovanie pred nebezpečenstvom a ochrana pred ďalším poškodením. Zo Spasiteľovho uzmierenia prúdi upokojujúci balzam, ktorý môže uzdraviť naše duchovné poranenia a odstrániť vinu. Avšak, tento balzam môže byť použitý iba skrze zásady viery v Pána Ježiša Krista, pokánie a neustálu poslušnosť. Výsledkom úprimného pokánia je čisté svedomie, pokoj a duchovné uzdravenie a obnova.

Váš biskup alebo prezident pobočky sú pomocníkmi duchovného lekára, ktorí sú oprávnení pomôcť vám činiť pokánie a uzdraviť sa. Avšak pamätajte si, prosím, že rozsah a intenzita vášho pokánia musí zodpovedať povahe a závažnosti vašich hriechov – najmä čo sa týka Svätých neskorších dní, ktorí sú pod posvätnými zmluvami. Vážne duchovné zranenia si vyžadujú dlhodobé liečenie a čas, aby boli úplne a plne uzdravené.

Náuka, ktorú som opísal, sa mnohým ľuďom na svete, ktorí sa stále viac vysmievajú posvätnosti plodenia a znižujú hodnotu ľudského života, zdá byť zastaraná a nemoderná. Ale Pánova pravda sa neupravuje podľa módy, popularity alebo výskumov verejnej mienky. Sľubujem vám, že poslušnosť zákona cudnosti zvýši naše šťastie v smrteľnosti a umožní nám pokrok vo večnosti. Cudnosť a cnosť sú teraz, vždy boli a vždy budú „nadovšetko drahé a cenné“ (Moroni 9:9). O tom svedčím v posvätnom mene Pána Ježiša Krista, amen.