2010–2019
Erekyɛ Wo Kan
2014


Erekyɛ Wo Kan

Otwar dɛ yegyina pintsinn wɔ hɛn gyedzi mu na yɛma hɛn ndze do dze bɔ nokwar nkyerɛkyerɛ ho dawur.

Anafua yi mebɛpɛ dɛ mususu asodzi ebien a ohia tsitsir a yɛwɔ ho: odzi kan, yɛwɔwdo dze asɛmpa ne kan kã hɛn abrabɔ ho, na otsĩa ebien, yɛnye nkorɔfo rekyɛ dɛm kan no.

Ana hom nyim mbrɛ hɔn ho si hia tsitsir a? Hom mu kor biara—seseiara no—ɔsom bo na ohia tsitisir wɔ Ɔsor Egya Ne nkwagye nhyehyɛɛ no mu. Yɛwɔ edwuma yɛ. Yenyim asɛmpa a wɔdze asan ananmu aba no no nokwar no. Ana yɛayɛ krado dɛ yɛbɔbɔ nokwar no ho ban a? Yehia dɛ yɛdze bɔ bra; yehia dɛ yɛkyɛ. Otwar dɛ yegyina pintsinn wɔ hɛn gyedzi mu na yɛma hɛn ndze do dze bɔ nokwar nkyerɛkyerɛ ho dawur.

Fankwa 2014 Ensign na Liahona, mu no Elder M. Russell Ballard kyerɛw dɛ: Yehia mbaa hɔn nhyɛdo soronko ndze na gyedzi mbordo no. Yehia hɔn ma woesũa nkyerɛkyerɛ no na wɔatse dza yɛgye dzi no ase ama woeetum aagye nokwar a ɔwɔ ndzɛmba nyinara mu ho dase.”1

Nkyerɛbaa, hom hyɛ me gyedzi a ɔwɔ Jesus Christ mu no dzen. Mahwɛ hom fasusu, matse hom dase horow na ofi Brazil dze kɔ Botswana matse hom gyedzi nkã! Beebiara hom kɔ no, hom wɔ nhyɛdo wɔ hɔn a woetwa homho ehyia no do. Nkorɔfo a woetwa homho ehyia no nya ho atsenkã—ofi wo ebusua do dze kɔ edzin a wɔwɔ wo cell phone do na ofi w’anyɛnkofo a wɔwɔ social media do kesi hɔn a wɔtsena wo nkyɛn anafua yi. Menye Akyerɛbaa Harriet Uchtdorf yɛ adwen, ɔno a ɔkyerɛɛw dɛ, “Hom … bɔ hyew na hom yɛ kan fasusu wɔ wiadze a ɔrokɔ do hyɛ-sum ber a kwan a hom nam do bɔ hom bra no hom kyerɛ dɛ asɛmpa no yɛ enyigyesɛm.”2

President Thomas S. Monson kãa dɛ, “Sɛ ipɛ dɛ ema binom kan a, ɔwɔ dɛ ɔwoara ehyerɛn. ”3 Yebesi dɛn botum ama dɛm nokwar kan no ahyerɛn wɔ hɛn mu? Ɔtɔfabi a metse dɛ nna mayɛ dɛ kandzea a ɔnnhyerɛn. Yebesi dɛn akɔ do ahyerɛn?

Kyerɛwsɛm no kyerɛkyerɛ dɛ, “Dza ofi Nyame no yɛ kan; na nyia ɔgye kan no, na ɔkɔ do tsena Nyame mu no, nya kan no bi ka ho.”4 Otwar dɛ yɛkɔ do tsena Nyame mu dɛ mbrɛ kyerɛwsɛm no se. Otwar dɛ yɛkɔ kan ne farbaa no hɔ—yɛkɔ Ɔsor Egya na Jesus Christ hɔ nye kyerɛwsɛm no. Yebotum so akɔ temple a, yenyim dɛ adze nyina a ɔwɔ n’afasu mu hɔ no kyerɛ Christ na No werdam afɔrbɔ kɛse no.

Dwen temple horow no nsunsuando wɔ beebi a wosisi no. Wɔma nkuropɔn no mu yɛ fɛw; wɔhyerɛn fi mpepɔw atsensten do. Ebɛnadze ntsi na wɔma mbea yɛ fɛw na wɔhyerɛn? Osiandɛ, dɛ mbrɛ kyerɛwsɛm no se no “Nokwar hyerɛn,”5 na nokwar na onnyiewiei botae wɔ temple mu; dɛmara na hom so tse.

Afe 1877 mu no, President George Q. Cannon kãa dɛ, “Temple biara … tsew Satan no tum wɔ asaase do.”6 Megye dzi dɛ bea biara a wosi temple wɔ asaase do no, opia sum no ma ɔkɔ ekyir. Temple no botae nye dɛ ɔbɔsom adasa na ɔama Ɔsor Egya Ne mba nyina etum asan na wɔnye No akɛtsena. Ana hɛn botae nnye adan a woetu ahyɛ Nyame nsa, Ewuradze adan yinom dze no nnsɛ? Dɛ yɛbɔsom binom na yɛaboa hɔn ma woepia sum akɔ ekyir na wɔasan akɔ Ɔsor Egya Ne kan mu?

Temple edwuma krɔnkrɔn no bɔto hɛn gyedzi wɔ Christ mu, na nkyii yebotum enya nhyɛdo pa wɔ binom hɔn gyedzi do. Yebotum edua temple no sunsum nyɛnee do esũa Agyenkwa no No Werdambɔ no nokwar, no tum na n’enyidado wɔ hɛn ankasa abrabɔ mu.

Mfe pii a wɔabɛsen kɔ no hɛn ebusua hyiaa tafɛrbanyinmbɔmu kɛse bi. Mokɔr temple na hɔ no mobɔɔ mpaa enyiberdo gyee mboa. Wɔmaa me nokwar bi ho ntseasee. Menyaa me mberɛwyɛ ho mfonyin pefee, na moho boow me. Dɛm sunsum mu nkyerɛkyerɛ ber mu no, muhun dɛ meyɛ ɔbaa ahantanyi a ɔyɛ adze wɔ noara no kwan do a, ɔnntaa nnyɛ Ewuradze N’akwan, na megye dza me-se mayɛ ho enyimnyam kokoamu. Nna minyim dɛ morohwɛ mara moho. Musũi frɛɛ Ɔsor Egya wɔ m’akoma mu, na mesee dɛ, “Memmpɛ dɛ meyɛ dɛm ɔbaa no, naaso mebesi dɛn asesã?

Ɔnam temple mu nyikyerɛ sunsum krɔngyenn do, wɔkyerɛɛ me dɛ mehia Pomfo bi ampara.. Ntsɛmara me danee kɔr Agyenkwa Jesus Christ hɔ wɔ m’adwendwen mu na metsee dɛ me yaw anan kɔ na enyidado kɛse hyɛɛ m’akoma mu mã. Nna Ɔno nko nye m’enyidado, na mo kɔn dɔɔ dɛ metetar Ɔno nko. Ɔdaa edzi pefee kyerɛɛ me dɛ honammunyi ɔbaa a no nko dwen noho “yɛ ɔtamfo ma Nyankopɔn”7 na hɔn a onya nhyɛdo wɔ hɔn do no. Dɛm da no wɔ temple no, musũaa dɛ ɔnam Jesus Christ No Werdambɔ no do nko na m’ahantanyɛ su no botum asesã na wɔama metum mayɛ papa. Metsee No dɔ no dzendzenndzen na muhun dɛ Obodua Sunsum no do akyerɛkyerɛ me, na Ɔasesã me sɛ medze m’akoma bɛma No a, mirenngya biribiara wɔ ekyir a.

Meda ho nye me mbrɛwyɛ dzi aper, naaso mowɔ awerɛhyɛmu wɔ Werdambɔ no mboa krɔnkrɔn no mu. Nkyerɛkyerɛ mapã yi bae osiandɛ mehɛn temple krɔnkrɔn mu a, morohwehwɛ mboa na nyiano. Medze adzesoa hɛɛn temple, na mifii hɔ a minyim dɛ mowɔ Agyenkwa tumfo a Ɔdɔ obiara. Meyɛɛ har na dɛw hyɛɛ me mã osiandɛ menyaa Ne kan na megye Ne nhyehyɛɛ no a Ɔwɔ ma me no.

Temple horow a woesisi abɔ wiadze aprɔw no wɔ hɔnara hɔn hwɛbea na abowano banho edwindze soronko, mbom no mu ne dze hɔn nyina wɔ onnyiewiei kan, botae, na nokwar kor noara. 1 Corinthfo 3:16 yɛ kenkan dɛ, “Ana hom nnyim dɛ hom yɛ Nyankopɔn asɔrfi, na Nyankopɔn Sunsum no tse hom mu? Hɛn so dɛ yɛyɛ Nyankopɔn ne mbabaa no wɔdze hɛn atoto wiadze nyina mu, tse dɛ temple horow, na hɛn mu biara wɔ ɔnoara ne hwɛbea na noho edwindze, tse dɛ temple horow. Yɛsan so wɔ sunsum mu kan wɔ hɛn mu, tse dɛ temple horow. Sunsum mu kan yi yɛ Agyenkwa no Ne kan ne saso. Nhyerɛnee yi bɔtwe binom aba ho.

Yɛwɔ hɛnara hɛn dzibew wɔ asaase do – fi babaa, enã, banodzifo, na kyerɛkyerɛnyi dze kɔ akyerɛbaa, edwumayɛnyi, ɔyer, na dza ɔkã ho. Biara wɔ nhyɛdo. Dzibew biara benya suban ho tum ber a yɛkyerɛ asɛmpa no nokwar na temple ahyɛmudzi wɔ hɛn abrabɔ mu.

Elder D. Todd Christofferson kãa dɛ, “Nkitahodzi horow mu no, dza osisi nyina mu no, enã botum ayer noho enya nhyɛdo tum a ne saso bɔbor obiara dze do.”8

Ber a nna hɛn mbofra susuar no, nna metse dɛ meyɛ captain-ɔboafo a menye mo kun David, kã nsuhɛn, a motwaa hɛn mbofra 11 mfonyin dɛ ahɛmba nkakramba a wɔtsɛw nsu enyi etwa hɛn ho ehyia, wɔ ahɛngyinabea no a, wɔreyɛ ahoboa efir edzi akɔ wiadze no po do. Emi nye David tsee hia no dɛ daa daa yɛngye nkenyan mfi Ewuradze hɔ nnya akwankyerɛ papa nye ahɛn no nkwan nkɔ.

Awerɛfir ndzɛmba tse dɛ ndzɛmba bobɔw, mbofra mbukuu akenkan, na ewimbir edzibanyɛ hyɛɛ me nda mã. Ɔtɔfabi a wɔ hɛn efiefi ahɛngyinabea no, yɛnnhu dɛ ɔnam ndzeyɛɛ nketsenketse a yɛwɔwdo yɛ—a ebusua mpaabɔ, kyerɛwsɛm nsũae, na ebusua ewimbir fie nhyiamu kã ho no—nna ndzɛmba akɛse dua do bɔbɔ adze. Mbom megye dase dɛ ndzeyɛɛ yinom ara wɔ onnyiewiei nsunsuando. Dɛwdzi kɛse ba ber a ahɛnmba nkakramba no – hɛn mbofra no – nyin bɛyɛ nsuhɛn akɛse a asɛmpa kan ahyɛ mu mã na wɔayɛ krado, “rebɛyɛ Nyame n’edwuma.”9 Hɛn gyedzi na ɔsom ndzeyɛɛ nketsenketse nye mbrɛ hɛn mu dodow besi botum atsena wɔ Nyame mu na ewiei no ɔdze onnyiewiei kan na enyimnyam abrɛ hɛn ebusua, hɛn anyɛnkofo, nye hɛn mfɛfo. Nokwar hom wɔ nhyɛdo wɔ hɔn a woetwa homho ehyia no do!

Dwen nhyɛdo a Primary-mfe ababaawa ne gyedzi a botum enya no wɔ n’ebusua do. Hɛn babaa ne gyedzi hyiraa hɛn ebusua no ber a hɛn banyinba kumabaa yewee wɔ enyigye bea do no. Ebusua no dze enyiber ahoɔhar kyinii hwehwɛɛ no. Hɛn mfe 10-babaa twee m’abasa na ɔkãa dɛ, “Maame, yɛmbɔ mpaa ɛ?” Nna n’asɛm yɛ nokwar! Ebusua no boa ano wɔ bɔhwɛadzefo pii hɔn finimfin na yɛbɔɔ mpaa dɛ yebohu hɛn abofra no. Yehun no. Mekã kyerɛ Primary mbabaawa nyina no dɛ, “Mepa hom kyɛw, hom nkɔdo nkaa hom awofo ma wɔmbɔ mpaa!”

Ɔhyewber yi ɔyɛ m’adom ma mokɔr nkatasiamba 900 hɔn asesebea wɔ Alaska. Hɔn nhyɛdo wɔ modo no yɛɛ dzen dodow. Wɔbaa asesebea hɔ a nna woesiesie hɔnho wɔ sunsum mu, a nna wɔakenkan Mormon Nwoma no na wɔase efi hɔn tsir mu “Christ Ɔtseasefo No: Asomafo Duebien no Hɔn Dasegye” . Da a otsĩa ebiasa n’anafua no nkatasiamba 900 nyina bɔɔ mu gyinae na wɔsee nwoma no nyina pɛpɛɛpɛr.

Sunsum no hyɛɛ dan kɛse no mu mã, na me peree dɛ menye hɔn bɛse. Naaso menntum. Mannyɛ dza ohia dɛ meyɛ dze sũa gu me tsir mu.

Afei maahyɛ ase rusũa “Christ Ɔtseasefo No” ne nsɛm dɛ mbrɛ nkyerɛbaa no yɛe no, na osian hɔn nhyɛdo ntsi medze moho ahyɛ sacrament ahyɛmudzi no mu yie dɛ daa mebɛkaa Agyenkwa no, ber a mekã Asomafo no hɔn dasegye wɔ Christ ho mpɛn pii no. Sacrament ahyɛ ase renya nkyerɛase a no mo dɔ.

M’enyidado nye dɛ afe yi mebɛma Agyenkwa no akyɛdze a medze “Christ Ɔtseasefo” no bogu me tsir mu na w’asom mo bo ansaana Mumu 25 edu. Mowɔ enyidado dɛ mubotum ayɛ papa nhyɛdo – dɛ mbrɛ Alaska nkyerɛbaa no yɛɛ maa me no.

Ana ibotum ehu woho wɔ nwoma yi “Christ Ɔtseasefo No” ne nsɛm a odzi do no mu a? “Ɔtotɔe serɛɛ obiara dɛ ondzi Ne fasusu do. Otuu anamɔn kwan wɔ Palestine atsempɔn no do, saa yarba, maa enyifurafo hun adze na Onyaan ewufo no.”10

Hɛn, Asɔr nkyerɛbaa no, yɛnnantsew Palestine atsempɔn no do a yɛsã yarba, mbom yetum bɔ mpaa na yɛdze Werdambɔ no ɔdɔ ayarsa no siesie nkitahodzi a ɔnnkɔ do yie no.

Ibia yɛremma enyifurafo no nhu adze dɛ mbrɛ Agyenkwa no yɛɛ no dze, naaso yebotum agye nkwagye nhyehyɛɛ ho dase akyerɛ sunsum mu onyifuranyi no. Yebotum ebuei hɔn ntseasee enyiwa wɔ asɔfodzi tum no ho hia wɔ onnyiewiei ahyɛmudzi ho.

Yerinnyan ewufu dɛ mbrɛ Angyenkwa no yɛe, naaso yebotum ahwehwɛ ewufo hɔn edzin ama temple edwuma dze ehyira hɔn. Nkyii yebepegya hɔn efi hɔn sunsum efiadze na yɛdze onnyiewiei nkwa kwan no ama hɔn.

Megye dase dɛ yɛwɔ Agyenkwa tseasefo, Jesus Christ, na No tum na kan no bɛma yetum yeepia wiadze sum no akɔ ekyir, yɛabɔ nokwar a yenyim no dawur, na yeenya nhyɛdo wɔ binom do ma wɔaba No hɔ. Wɔ Jesus Christ Ne dzin mu, amen.

Nsɛnsin

  1. M. Russell Ballard, “Men and Women and Priesthood Power,” Ensign, Fankwa 2014, 32; Liahona, Fankwa 2014, 36.

  2. Harriet R. Uchtdorf, The Light We Share (Deseret Book Company, 2014), 41; wɔama hɛn ho kwan.

  3. Thomas S. Monson, “For I Was Blind, but Now I See,” Ensign, Esusow Aketsiaba 1999, 56; Liahona, Ayɛwoho 1999, 69.

  4. Nkyerɛkyerɛ na Ahyɛmudzi 50:24.

  5. Nkyerɛkyerɛ na Ahyɛmudzi 88:7.

  6. George Q. Cannon, wɔ Preparing to Enter the Holy Temple (nwoma kakraba, 2002), 36.

  7. Mosiah 3:19.

  8. D. Todd Christofferson, “The Moral Force of Women,” Ensign anaa Liahona, Ɔberɛfɛw 2013, 30.

  9. Nkyerɛkyerɛ na Ahyɛmudzi 4:2.

  10. “The Living Christ: The Testimony of the Apostles,” Ensign anaa Liahona, Ebɔbira 2000, 2.