2010–2019
Faib Nej Qhov Kaj
October 2014


Faib Nej Qhov Kaj

Peb yuav tsum sawv ruaj khov rau peb txoj kev ntseeg thiab tsa peb cov suab tshaj tawm tej lus qhuab qhia uas muaj tseeb.

Hmo no kuv xav kom peb xav txog ob txoj kev lav ris uas peb muaj: ib, rau siab ntso ntxiv qhov kaj thiab qhov tseeb ntawm txoj moo zoo rau peb lub neej, thiab qho ob, faib qhov kaj thiab qhov tseeb ntawd rau lwm tus.

Nej puas paub tias nej tseem ceeb npaum li cas? Nej txhua tus—tam sim no—yeej muaj nuj nqis heev thiab tseem ceeb rau peb Leej Txiv Saum Ntuj Ceeb Tsheej txoj kev cawm seej. Peb muaj hauj lwm ua. Peb paub qhov tseeb ntawm txoj moo zoo uas raug muab txum tim rov qab los. Peb puas tau npaj tiv thaiv qhov tseeb ntawd? Peb yuav tsum ua peb tej neej rau li ntawd; peb yuav tsum faib qhia rau lwm tus. Peb yuav tsum sawv ruaj khov rau peb txoj kev ntseeg thiab tsa peb cov suab tshaj tawm tej lus qhuab qhia uas muaj tseeb.

Hauv lub Cuaj Hli Ntuj 2014 phau Ensign thiab Liahona, Txwj Laug M. Russell Ballard sau tias: “Peb xav tau cov poj niam uas muaj kev ntseeg thiab suab nrov uas luag yuav mloog. Peb xav kom lawv kawm tej lus qhuab qhia thiab to taub tias peb ntseeg li cas es lawv thiaj li yuav hais tau lus tim khawv txog txhua yam uas tseeb.”1

Cov viv ncaus, nej ua rau kuv txoj kev ntseeg Yexus Khetos muaj zog. Kuv tau pom nej tej tus yam ntxwv, tau hnov nej tej lus tim khawv, thiab paub txog nej tej kev ntseeg puag nram Brazil mus txog Botswana teb! Txawm nej mus qhov twg los nej yeej coj tau nej tej lus zoo es hloov lwm tus siab. Cov neeg uas nyob puab ncig nej yeej paub—nej tsev neeg los mus rau cov neeg ua nej hu hauv xov tooj thiab nej cov phooj ywg hauv tej chaw muab xov xwm los mus rau cov uas zaum ntawm nej ib sab tam sim no. Kuv xav ib yam li Viv Ncaus Harriet Uchtdorf, thaum nws sau tias, “Nej … yog tej teeb uas ci ntsa iab rau ib lub ntiaj teb uas tsaus ntuj nti thaum nej ua nej tej neej kom luag pom tias txoj moo zoo yog ib tsab xov xwm uas zoo heev.”2

Thawj Tswj Hwm Thomas S. Monson hais tias, “Yog yus xav faib qhov kaj rau lwm tus, ces yus yuav tsum ci yus tus kheej.”3 Peb yuav tsum ua li cas es peb lub teeb thiaj li yuav ci? Tej lub sij hawm zoo li kuv lub teeb qaug tsis ci pes tsawg. Peb ua li cas thiaj haj yam ci ntxiv?

Cov vaj lug kub qhia tias, “Yam uas los ntawm Vajtswv los yog qhov kaj; thiab tus uas txais qhov kaj, thiab ua raws li Vajtswv hais ntxiv mus, txais qhov kaj ntxiv.”4 Peb yuav tsum ua raws li Vajtswv hais, yam li cov vaj lug kub hais. Peb yuav tsum mus kiag rau ntawm qho hauv paus uas ci ntawd—mus rau peb Leej Txiv Saum Ntuj Ceeb Tsheej thiab Yexus Khetos. Peb mus tau rau hauv lub tuam tsev, vim peb paub tias txhua yam uas nyob sab hauv yeej yog hais txog Khetos thiab Nws txoj kev txi uas theej peb txhoj.

Xav seb lub tuam tsev ua li cas rau tej uas nyob ntawm ib ncig. Nws ua rau tej zej zog zoo nkauj; ci ntsa iab tim tej roob uas muaj koob muaj npe. Yog vim li cas es tej tuam tsev yuav zoo nkauj thiab ci ntsa iab? Vim, zoo li cov vaj lug kub hais, “Qhov tseeb yeej ci,”5 thiab cov tuam tsev yeej muaj qhov tseeb thiab tej hom phiaj uas nyob mus ib txhis; nej los ib yam li ntawd thiab.

Hauv xyoo 1877, Thawj Tswj Hwm George Q. Cannon hais tias, “Txhua lub Tuam Tsev … ua rau Dab Ntxwg Nyoog lub hwj chim hauv ntiaj teb no qaug zog.”6 Kuv ntseeg tau tias ib lub tuam tsev nyob qho twg ces nws ua rau qhov chaw uas tsaus ntawd kaj dua. Lub hom phiaj rau li lub tuam tsev yog pab noob neej thiab kom tag nrho Leej Txiv Saum Ntuj Ceeb Tsheej cov me nyuam muaj peev xwm rov qab mus nrog Nws nyob. Peb lub hom phiaj puas yog ib yam li tej tsev uas tau muab fij tseg, tus Tswv tej tsev no? Pab txhua tus kom lawv tej kev tsaus yuav kaj thiab rov qab mus txog Leej Txiv Saum Ntuj Ceeb Tsheej qhov kaj?

Tej hauj lwm uas dawb ceev hauv lub tuam tsev yuav ua rau peb tej kev ntseeg muaj zog ces peb thiaj yuav hais tau lus zoo hloov lwm tus siab kom lawv muaj kev ntseeg. Tus ntsuj plig uas peb hnov thaum peb nyob hauv lub tuam tsev ua rau peb kawm tau qhov tseeb, paub lub hwj chim, thiab muaj kev cia siab rau tus Cawm Seej txoj Kev Theej Txhoj hauv peb lub neej.

Ob peb xyoo tas lawm peb tsev neeg muaj ib qho teeb meem loj. Kuv tau mus rau hauv lub tuam tsev thiab mus sib zog thov Vajtswv los pab. Kuv pom qhov tseeb lawm. Kuv pom tej yam uas kuv ua tsis yog, es ua rau kuv xav tsis thoob li. Thaum kuv pom qhov tseeb ntawd ib pliag, kuv pom ib tug poj niam uas muaj siab hlob ua tej yam raws li nws siab nyiam, es tsis ua raws li tus Tswv, thiab nws qhuas nws tus kheej twj ywm rau tej yam uas nws tau ua tiav lawm. Kuv pom tias tus neeg ntawd yog kuv ntag. Kuv sib zog thov Leej Txiv Saum Ntuj Ceeb Tsheej hais tias, “Kuv tsis xav ua tus poj niam ntawd, tiam sis kuv yuav ua li cas thiaj pauv tau?”

Dhau ntawm qhov kev tshwm sim hauv lub tuam tsev, ua rau kuv kawm tias kuv xav tau ib tug Txhiv Dim. Tas sim ntawd kuv tig kuv tej kev xav mus rau tus Cawm Seej Yexus Khetos thiab hnov kuv tej kev ntxhov siab ntawd ploj mus thiab kev cia siab pib loj hlob hauv kuv lub siab. Tus Tswv yog kuv tib qho kev cia siab, thiab kuv xav tuav Nws kom ruaj khov. Ua rau kuv pom tseeb tias ib tug poj niam uas coj li ntawd “yog Vajtswv ib tug yeej ncuab”7 thiab rau txhua tus uas nyob puag ncig nws. Hnub ntawd hauv lub tuam tsev kuv kawm tau tias tsuas yog los ntawd Yexus Khetos txoj Kev Theej Txhoj es kuv thiaj li pauv tau kuv lub siab hlob thiab pab tau kuv ua tej yam uas zoo. Kuv hnov Nws txoj kev hlub tseeb tseeb, thiab paub tias Nws yeej yuav qhia kuv los ntawm tus Ntsuj Plig thiab pauv kuv yog tias kuv cia siab rau Nws tag nrho.

Kuv tseem muaj tej yam uas kuv ua tsis yog, tiam sim kuv ntseeg tau tias txoj Kev Theej Txhoj yeej yuav pab tau kuv. Kuv pom txoj kev qhia dawb huv no vim kuv mus hauv lub tuam tsev dawb ceev, mus nrhiav kev tshem kuv tej nra thiab lus teb. Thaum kuv nkag mus hauv lub tuam tsev kuv lub nra hnyav heev, tiam sim thaum kuv tawm los kuv paub tias kuv muaj ib tug Cawm Seej uas muaj hwj chim thiab hlub kuv heev. Kuv sib me ntsis thiab zoo siab lawm vim tias kuv txais tau Nws qhov kaj thiab Nws txoj kev npaj rau kuv.

Tag nrho cov tuam tsev uas nyob thoob plaws lub ntiaj teb no, sab nraum nyias txawv nyias, tiam sim sab hauv ces lawv muaj tib lub teeb ci mus ib txhis, tib lub hom phiaj, thiab qhov tseeb. Hauv 1 Kauleethaus 3:16 peb nyeem hais tias, “Nej yeej paub hais tias nej yog Vajtswv lub tuam tsev, thiab Vajtswv tus Ntsuj Plig nyob hauv nej?” Peb cov uas yog Vajtswv cov ntxhais nyob thoob plaws ntiaj teb no, thiab peb txhua tus nyias muaj nyias tus yam ntxwv thiab tus cwj pwm, ib yam li cov tuam tsev. Peb los muaj ib lub teeb ntawm sab ntsuj plig nyob rau hauv peb thiab, zoo li cov tuam tsev. Lub teeb ntawm sab ntsuj plig no zoo ib yam li tus Cawm Seej lub teeb thiab. Txhua tus yuav xav los ze qhov ci no.

Peb nyias muaj nyias hauj lwm hauv lub ntiaj teb no—txawm tias peb yog, ntxhais, leej niam, thawj coj, thiab nais khu los sis viv ncaus, ua hauj lwm kom tau nyiaj, ib tug poj niam thiab ntau yam ntxiv. Peb txhua tus yeej hloov tau luag lwm tus siab. Txhua txoj hauj lwm yeej muaj hwj chim zoo yog tias peb ua raws li txoj moo zoo tej kev tseeb thiab tej kev khi lus hauv lub tuam tsev rau hauv peb tej neej.

Txwj Laug D. Todd Christofferson hais tias, “Txhua zaus, ib leej niam muaj hwj huam ntau tshaj txhua leej txhua tus hais txog tib neeg txoj kev sib raug zoo.”8

Thaum wb tseem hluas, kuv zoo li ib tug pab cuam nom tswv nrog kuv tus txiv, David, hauv ib lub nkoj loj, thiab wb 11 tug me nyuam yog ib pawg nkoj me uas ntab ze rau ntawm ib qho chaw nres nkoj, tab tom npaj yuav tsav mus rau hauv dej hiav txwv hauv lub ntiaj teb no. David wb xav tias wb xav tau ib lub cuab yeej kos ua voj voog los sis ntsuas qhov deb ntawm tus Tswv txhua hnub es thiaj li yuav paub coj wb pawg nkoj mus rau qhov chaw yog.

Txhua hnub kuv yeej ua tib yam li qub li zoo li ntxhua ris tsho, nyeem me nyuam yaus tej phau ntawv, thiab npaj hmo noj. Tej lub sij hawm hauv peb qhov chaw nres nkoj ntawm peb tsev kiag, peb tsis pom tias tej yam me me, uas niaj hnub ua no—kev uas ib tse thov Vajtswv ua ke, nyeem vaj lug kub, thiab ua tsev neeg hmo ua ke—yuav ua rau tej yam ua tseem ceeb tiav. Tiam sis kuv hais lus tim khawv tias txhua yam uas peb ua yeej npaj tej hauj lwm uas muaj mus ib txhis. Muaj kev zoo siab loj heev thaum peb cov nkoj uas me me—uas yog peb cov me nyuam—loj hlob es yog tej lub nkoj uas ci ntsa iab ntawm txoj moo zoo muaj zog zis thiab npaj tau es “yuav pab ua hauj lwm rau Vajtswv.”9 Tej yam hauj lwm me me uas peb ua los ntawm peb tej kev ntseeg yog tej yam uas yuav pab Vajtswv thiab muaj yeej koob thiab lub teeb ci mus ib txhis rau peb tsev neeg, peb cov phooj ywg, thiab cov uas paub peb. Nej yeej nqa tau tej yam uas pauv tau lwm tus siab nrog nraim nej!

Xav txog ib tug me nyuam ntxhais uas muaj kev ntseeg uas pauv tau nws tsev neeg. Wb tus ntxhais txoj kev ntseeg foom tau koob hmoov rau peb tsev neeg thaum wb tus tub ploj tom ib qho chaw ua si. Tsev neeg txhawj heev thiab khiav puag ncig nrhiav tus tub. Thaum kawg, wb tus ntxhais uas muaj 10 xyoo rub kuv txhais caj npab thiab hais tias “Niam, peb yuav tsum thov Vajstwv pob?” Nws hais yog lawm! Peb tsev neeg sib sau los ua ib pawg uas luag tej ntsia ntsoov thiab thov Vajtswv kom peb nrhiav tau tus tub. Peb nrhiav tau nws tiag. Kuv hais rau tag nrho cov me nyuam ntxhais hais tias, “Thov rau siab ceeb toom nej niam thiab txiv kom thov Vajtswv!”

Lub caij ntuj so no kuv tau mus nrog 900 tus ntxhais hluas hauv Alaska mus pw tom hav zooj. Lawv tej lus zoo uas hloov tau lwm tus siab loj heev. Lawv tau npaj zoo heev ua ntej lawv tuaj pw tom hav zoov, lawv twb nyeem tag nrho Phau Ntawv Maumoos thiab cim cia “Tus Khetos uas Muaj txoj Sia Nyob: Cov Thwj Tim tej Lus Tim Khawv.” Hmo thib peb uas mus pw tom hav zoov, tag nhro 900 ntxhais hluas sawv thiab hais tag nhro tsab uas lawv tau muab cim cia.

Tus Ntsuj Plig nyob toob plaws thaj tsam chaw ntawd thiab kuv xav koom lawv thiab. Tiam sis kuv ho koom tsis tau. Kuv tsis tau muab cim cia.

Nim no kuv tau pib kawm cov lus ntawm “Tus Khetos uas Muaj txoj Sia Nyob” li cov viv ncaus ntawd tau ua, thiab vim lawv ua li ntawd kuv hnov cov lus cog thaum uas hais thaum noj lub cim nco txog kom nco ntsoov tus Cawm Seej txhua lub sij hawm thaum kuv hais cov Thwj Tim tej lus tim khawv txog Khetos. Lub sij hawm uas noj lub cim nco txog lub ntsiab haj yam tseem ceeb rau kuv lawm.

Kuv cia siab tias kuv yuav muaj tau ib qho khoom plig rau tus Cawm Seej xyoo no vim kuv yuav cim kom tau cov lus hauv “Tus Khetos uas Muaj txoj Sia Nyob” rau hauv kuv lub siab ua ntej lub 12 hli ntuj hnub tim 25. Kuv cia siab tias kuv yuav hais tau lus zoo hloov lwm tus siab—ib yam nkaus li cov viv caus hauv Alaska tau ua rau kuv.

Nej puas pom tau nej tus kheej hauv cov lus uas nyob rau hauv tsab ntawv, “Tus Khetos uas Muaj txoj Sia Nyob” no? “Nws thov kom txhua tus ua raws li Nws tus yam ntxwv. Nws tau taug tej kev hauv lub teb chaws Filitees, kho cov neeg mob, ua rau cov dig muag pom kev, thiab tsa cov neeg uas tuag lawm sawv rov los.”10

Peb cov viv ncaus hauv lub Koom Txoos, tsis taug tej kev hauv Filitees kho cov neeg mob, tiam sis peb muaj cai thov Vajtswv thiab muab tej uas peb kawm tau txog txoj Kev Theej Txhoj rau ib tug uas tsis muaj kev sib raug zoo nrog Vajtswv.

Txawm tias peb kho tsis tau kom cov dig muag pom kev li tus Cawm Seej, los peb hais tau lus tim khawv txog txoj kev cawm seej rau cov uas tsis pom kev ntawm sab ntsuj plig. Peb qhib tau lawv qhov muag kom lawv to taub lub hwj chim pov thawj hwj rau hauv tej kev khi lus uas nyob mus ib txhis.

Peb yuav tsa tsis tau cov uas tuag lawm li tus Cawm Seej, tiam sis peb foom tau koob hmoov rau thaum peb nrhiav kom tau lawv npe thiab ua lawv tej hauj lwm hauv lub tuam tsev kom tiav. Ces peb thiaj li yuav tsa tau lawv ntawm lawv lub nkuaj ntsuj plig thiab pub txoj sia nyob mus ib txhis rau lawv.

Kuv hais lus tim khawv tias peb muaj ib tug Cawm Seej, Yexus Khetos, thiab Nws lub hwj chim thiab qhov kaj yuav pab tau peb tshem tej kev tsaus ntuj nti hauv lub ntiaj teb no, hais tej uas peb paub tias muaj tseeb, thiab hais kom lwm tus pauv siab es los cuag Nws. Los ntawm Yexus Khetos lub npe, amees.

Lus Cim

  1. M. Russell Ballard, “Men and Women and Priesthood Power,” Ensign, Cuaj Hlis Ntuj 2014, 32; Liahona, Cuaj Hlis Ntuj 2014, 36.

  2. Harriet R. Uchtdorf, The Light We Share (2014), 41.

  3. Thomas S. Monson, “For I Was Blind, but Now I See,” Ensign, Tsib Hlis Ntuj 1999, 56; Liahona, Xya Hli Ntuj 1999, 69.

  4. Lus Qhuab Qhia thiab Kev Khi Lus 50:24.

  5. Lus Qhuab Qhia thiab Kev Khi Lus 88:7.

  6. George Q. Cannon, hauv Preparing to Enter the Holy Temple (phau ntawv, 2002), 36.

  7. Mauxiyas 3:19.

  8. D. Todd Christofferson, “Cov Poj Niam lub Hwj Chim Coj Ncaj Ncees,” Ensign los sis Liahona, Kaum Ib Hlis Ntuj 2013, 30.

  9. Lus Qhuab Qhia thiab Kev Khi Lus 4:2.

  10. “Tus Khetos uas Muaj txoj Sia Nyob: Cov Thwj Tim tej Lus Tim Khawv,” Ensign los sis Liahona, Plaub Hlis Ntuj