2010–2019
Temple no ho nhyira
April 2015


Temple no ho nhyira

Ber a yɛkɔ temple no, sunsum mu gyinabew a ɔkrɔn na asomdwee ho atsenkã bi ba hɛn do.

M’enuanom na nkyerɛbaa adɔfo, mbrɛ ɔyɛ me enyisɔ dɛ Easter anapa fɛɛfɛw ber yi a hɛn adwen dan kɔ wiadze Agyenkwa no do no, menye hom wɔ ha. Metserɛw mo dɔ na nkyia mu ma hom mu kor biara na mobɔ mpaa dɛ hɛn Ɔsor Egya bekenyan me nsɛm.

Ehyiadzi yi na ɔhyɛ mfe esuon a wɔmaa me tsipia dɛ Asɔr no ne President. Wɔayɛ mber a adagyer nnyi a, nnyɛ ɔhaw kakra ara na ɔhyɛɛ mu, mbom nhyira a wonntum nnkan so a. Nhyira yinom mu dza ɔyɛ krɔnkrɔn na enyigye kɛse nye kwan a menya dze tu temple horow hyɛ Nyame nsa.

Ndaansa yi, Ɔberɛfɛw yi a ɔabɛsen yi, ɔyɛɛ me adom dɛ mutuu Phoenix Arizona Temple fofor no hyɛ Nyame nsa. President Dieter F. Uchtdorf, Elder Dallin H. Oaks, Elder Richard J. Maynes, Elder Lynn G. Robbins, na Elder Kent F. Richards bɛkãa mo ho. Ewimbir no a n’adzekyee yɛbɛyɛ som no, hɛn mbabun bɔbor 4,000 a wofi temple mansin mu no yɛɛ hɔn kusum amambra ho ahokekã nwanwa bi ahomkã mu ara. Adzekyee no yetuu temple no hyɛɛ Nyame nsa wɔ nhyiamu krɔnkrɔn ebiasa a ɔyɛɛ nkenyan mu.

Temple ne nsii no da Asɔr no ne nyinii no edzi pefee. Sesei yɛwɔ temple horow 144 a wodzi mu dwuma wɔ wiadze nyina mu a, worisiesie 5 mu, na worisi 13 so afofor akã ho. Ɔno ekyir no, temple 13 a wɔabɔ ho amandzɛɛ no, wogu do reyɛ ho nsiesie ansaana wɔahyɛ ne nsii no ase. Yɛwɔ enyidado dɛ yɛbɛsan etu temple 2 ahyɛ Nyame nsa nye temple afofor 5 no a wɔahyehyɛ dɛ wobowie si afe yi mu no.

Mfe ebien a wɔabɛsen yi, yɛabɔ mbɔdzen dɛ yebowie temple horow a yeedzi kan bɔɔ ho dawur no sisi, yeekwetsir dɛ yɛbɛyɛ temple biara ho nhyehyɛɛ akã ho. Anapa yi dze, ɔyɛ me enyigye dɛ mobɔbɔ temple afofor ebiasa a wobesisi no wɔ mbea a odzi do yi ho dawur: Abidjan, Ivory Coast; Port-au-Prince, Haiti; na Bangkok, Thailand. Nhyira nwanwa bɛn na ɔwɔ hɔ ma hɛn asɔrmba anokwafo a wɔwɔ apaamu yinom na nokwar ara, wiadze nyina mu bea biara a temple wɔ no.

Kwan a yɛfa do dze hu ehiadze na mbea wobesi temple binom akã ho yɛ dza ɔkɔ do, osiandɛ yɛpɛ dɛ asɔrmba mu dodowara tum nya kwan kɔ temple a wɔnnhwer mber anaa ahodze beberee. Dɛ mbrɛ yɛayɛ no dadaw no, yɛbɛma hom atse adwenpɔw a yɛabɔ a ɔfa iyi ho.

Modwen temple ho a, m’adwendwen dan kɔ nhyira dodow a yɛnya no wɔ mu no ho. Sɛ yɛhɛn temple abobow mu a, yegyaa wiadze mu dza ɔdan enyi nye bagyabagyayɛ wɔ ekyir. Krɔnkrɔn-bea mu no, yehu dza ɔyɛ fɛw a, ɔyɛ esiado esiado. Yenya ahomgye ma hɛn akra na ahotɔ fi hɛn abrabɔ mu akɔdadwen ho.

Ber a yɛkɔ temple no, sunsum mu gyinabew a ɔkrɔn na asomdwee ho atsenkã bi ba hɛn do a ɔtra nkã-tse biara obotum ahɛn nyimpa akoma mu. Yebosuo Agyenkwa no Ne nsɛm no nokwar asekyerɛ no yie, ber no a Ɔsee dɛ: “Asomdwee na medze gya hom; mara m’asomdwee na medze mema hom. “ … Mma hom akoma nntutu, eso mma ɔmmbɔ hu.”1

Asomdwee a ɔtse dɛm botum ahyɛ akoma biara mu mã—akoma a wɔahaw, akoma a wɔsoa awerɛhow adzesoa, akoma wɔtse dɛ wɔayɛ basaa, akoma a wɔtotɔserɛ mboa.

Ndaansa yi marankasa metsee aberantsɛ bi a ɔdze ntotɔserɛ akoma kɔɔr temple. Nna abosoom pii mu a ɔabɛsen no oenya ne frɛ dɛ ɔnkɔsom asɛmpakã edwuma wɔ South America. Naaso ne visa ne nyae no kyeree ara ma wɔsanee nye no too asɛmpakã edwuma wɔ United States. Nna ɔyɛ no abagura dɛ oenntum annsom wɔ bea a ahyɛse no wɔfrɛɛ no no, naaso ɔyɛɛ edwuma dzen wɔ n’edwuma fofor no mu a, osii nketse dɛ ɔbɔsom yie dɛ mbrɛ no mbɔdzembɔ botum. Naaso, obenyaa abawgura, osian dza ohunii a ɔnnsɛ wɔ asɛmpasomafo binom ho a, ɔhwɛ a, hɔn ahwehwɛdze nye dɛ wɔbegye hɔn enyi akyɛn wɔbɛkyɛ asɛmpa no.

Abosoom kakra ara ekyir no aberantsɛ yi bɛyar dzendzendzen a ɔmaa n’afã bubui, na dɛm ntsi wɔmaa no kwan ma ɔkɔr fie dɛ ɔnkesã noho yarba.

Abosoom kakra ekyir no aberantsɛ yi benyaa ayarsã emudzi mu a, no mbubui no gyae koraa. Wɔbɔɔ no amandzɛɛ dɛ obotum akɔ akɔsom bio dɛ asɛmpasomafo, nhyira a nna daa daa ɔbɔ ho mpaa. Nna dza ɔyɛ yaw wɔ amandzɛɛbɔ no ho nye dɛ ɔbɛsan akɔ asɛmpakã edwuma bea hɔnara ofirii edzi no, bea ɔyɛɛ no dɛ asɛmpasomafo binom hɔn su nnsɛ mfata no.

Nna ɔaba temple dɛ ɔrobɔhwehwɛ awerɛkyekye na pisi dɛ obotum enya suahu pa dɛ asɛmpasomafo. Nna n’awofo so abɔ mpaa dɛ temple nsera yi mma hɔn babanyin no mboa a ohia no.

Ber a wowie nhyiamu no a aberantse no hɛɛn celestial dan mu no, ɔtsenaa egua bi mu na ɔhyɛɛ ase dɛ ɔrobɔ mpaa ahwehwɛ akwankyerɛ efi no Ɔsor Egya hɔ.

N’ekyir no, nyimpa kor so a annkyɛr a ɔhɛɛn celestial dan no mu yɛ aberantsɛ bi a wɔfrɛ no Landon. Ber a ɔnantsewee kɔr dan no mu no, ntsɛmara n’enyiwa kɔtɔɔ aberantsɛ bi a ɔtsena egua mu a, oemua n’enyiwa na mbrɛ ɔbɛdan biara ɔrobɔ mpaa no. Landon nyaa nkenyan pefee dɛ ɔwɔ dɛ ɔnye aberantsɛ no kasa. Otsintsimii dɛ ɔbehaw no, mbom ɔyɛɛ n’adwen dɛ ɔbɔtweɔn. Sima kakra abasen nna aberantsɛ no da ho robɔ mpaa. Landon hun dɛ afei onnkotum etu nkenyan no ahyɛ mber fofor. Ɔbɛɛn aberantsɛ no na ɔdze ne nsa kãa n’abatsir brɛww. Aberantsɛ no buei n’enyiwa a, nna ɔyɛ no ahobow dɛ ɔahaw no. Landon kãa no dzinn dɛ, “Menya nkenyan dɛ ohia dɛ menye wo kasa, naaso minnyim siantsir no.”

Ber a wɔhyɛɛ ase ridzi nkɔmbɔ no, aberantsɛ no huei n’akoma mu nsɛm maa Landon, kyerɛkyerɛɛ ne gyinabew na owiei dɛ ɔpɛ dɛ onya awerɛkyekye na nkuranhyɛ a ɔfa n’asɛmpakã edwuma no ho. Landon a, nna ɔakɔsom asɛmpakã edwuma konyimdzi mu ma ɔasan bɛyɛ afe kor ara mu no, kãa faa nankasa n’asɛmpakã edwuma mu sũahu, ɔhaw nye nsɛnhia a ohyiae, na mbrɛ ɔdanee hwɛɛ Ewuradze hɔ mboa, na nhyira a onyae. Nna n’asɛm no yɛ awerɛkyekye na dzenhyɛ a, na n’enyigye a ɔwɔ n’asɛmpakã dwuma ho no yɛ nsan. Ewiei no, ber a aberantsɛ no suro kɔɔr famu no, asomdwee atsenkã baa no do. Onyaa enyisɔ a ɔkɔ bun mu ber a ohun dɛ oenya ne mpaabɔ ho mbuae.

Mberantsɛ beenu no bɔɔmu bɔɔ mpaa, na nkyii Landon yɛɛ ahoboa dɛ ɔbɔkɔ, a oenya ahomka dɛ oetsie nkenyan no a ɔbaa no do no. Ber a ɔsoɛree dɛ ɔrokɔ no, aberantsɛ no bisaa Landon dɛ, “Henfa na esoom w’asɛmpakã edwuma no?” Besi dɛm ber yi, nna hɔn mu biara nnkãa nnkyerɛɛ ne nyɛnko bea a ɔkɔsoom asɛmpakã no ne dzin. Landon buae no na ɔbɔɔ n’asɛmpakã edwuma ne dzin no, enyisuwa hyehyɛɛ wɔ aberantsɛ n’enyiwa mu. Nna Landon asom wɔ asɛmpakã bea noara a aberantsɛ no resan akɔ no!

Krataa a ɔnnkyeree ɔdze brɛɛ me no, Landon nye me kyɛɛ aberantsɛ no ne nsɛm a ɔkãe ma wɔdze paapaa mu: “Nna mowɔ gyedzi wɔ Ɔsor Egya mu dɛ obehyira me, mbom mennsusu dabiara dɛ, Ɔbɔsoma obi a ɔnoara ɔasom wɔ mankasa m’asɛmpakã edwuma bea no, ma ɔaboa me. Sesei minyim dɛ ne nyina bɛyɛ yie.”2 Ɔatse na Oebua nokwar akoma n’ahobrɛadze mpaabɔ no.

M’enuanom na nkyerɛbaa, hɛn abrabɔ yi mu no yebenya nsɔhwɛ; yebenya nkõdzen na ɔhaw. Ber a yɛkɔ temple no, ber a yɛkaa ahyɛmudzi a yɛyɛ no hɔ no, yebotum egyina yie edzi dɛm nsɔhwɛ no do konyim na yɛasoa hɛn adzesoa yie. Temple mu no yebotum enya asomdwee.

Temple nhyira horow no, wonntwa ho bo. No mu kor a m’abrabɔ mu dabiara no menya ho ndaase nye ma mo dɔfo yer, Frances, na emi yenyae ber a yebuu nkotodwe wɔ afɔrbukyia krɔnkrɔn enyim na yedzii ahyɛmu a ɔkyekyer hɛn bɔmu afebɔɔ no. Nhyira biara nnyi hɔ a ɔsombo ma me kyɛn asomdwee na awerɛkyekye a menya no wɔ nyimdzee a mowɔ dɛ emi na ɔno yɛbɛsan abɔmu bio.

Ɔsor Egya nhyira hɛn dɛ yebenya temple som ho sunsum, dɛ yɛbɛyɛ setsie ama Ne mbrasɛm, na yɛbɛnantsew hɛn Ewuradze na Agyenkwa, Jesus Christ N’ananmɔn no do ahwɛyie mu ara. Megye dase dɛ Ɔyɛ hɛn Pomfo. Ɔyɛ Nyame ne Ba. Ɔno na Easter anapa a odzi kan no Ofiir edzi fii owumaa mu no, na Ɔdze onnyiewiei nkwa akyɛdze brɛɛ Nyankopɔn Ne mba nyina no. Da fɛɛfɛw yi, ber a yeridzi dza osii a ɔyɛ nwanwa n’afe yi, hom ma yɛmfa ndaase mpaabɔ mma No wɔ akyɛdze kɛse a ɔyɛ nwanwa Ɔdze ama hɛn yi. Mobɔ mpaa ahobrɛadze mu dɛ, ɔnyɛ hɔ dɛm wɔ Ne dzin krɔnkrɔn no mu, amen.

Nsɛnsin

  1. John 14:27.

  2. Nkrataa a woedzi ho akyerɛw a ɔwɔ Thomas S. Monson hɔ.