Požehnania chrámu

Milovaní bratia a sestry, som veľmi vďačný, že tu s vami môžem byť v toto nádherné veľkonočné ráno, kedy sa v myšlienkach obraciame k Spasiteľovi sveta. Posielam každému z vás svoju lásku a pozdravy a modlím sa, aby Nebeský Otec inšpiroval moje slová.

Počas tejto konferencie je to sedem rokov od chvíle, kedy mi bola vyjadrená podpora ako prezidentovi Cirkvi. Boli to náročné roky, naplnené nielen mnohými výzvami, ale tiež nespočetnými požehnaniami. K mojim najobľúbenejším a najposvätnejším z týchto požehnaní patrí príležitosť zasväcovať a opätovne zasväcovať chrámy.

Nedávno som mal túto výsadu minulý rok v novembri, kedy som zasvätil krásny nový chrám vo Phoenixe v Arizone. Pripojili sa ku mne prezident Dieter F. Uchtdorf a Starší Dallin H. Oaks, Richard J. Maynes, Lynn G. Robbins a Kent F. Richards. Večer pred zasvätením sa konalo nádherné kultúrne podujatie, v ktorom úžasne účinkovalo viac než 4 000 mladých členov z chrámového okrsku. Na druhý deň bol chrám zasvätený na troch posvätných a inšpirujúcich zasadaniach.

Budovanie chrámov je jasným ukazovateľom rastu Cirkvi. V súčasnej dobe máme po celom svete v prevádzke 144 chrámov, 5 chrámov je v renovácii a 13 chrámov sa stavia. Okrem toho sa 13 chrámov, ktoré boli oznámené už skôr, nachádza v rôznych štádiách prípravy pred začiatkom výstavby. Toho roku očakávame opätovné zasvätenie 2 chrámov a zasvätenie 5 nových chrámov, ktoré majú byť podľa plánu dokončené.

Posledné dva roky, keď sme sa snažili zamerať naše úsilie na dokončenie už oznámených chrámov, sme trochu pozastavili plány na budovanie ďalších chrámov. Avšak dnes ráno som rád, že môžem oznámiť tri nové chrámy, ktoré budú vybudované na nasledovných miestach: Abidžan, Pobrežie Slonoviny, Port-au-Prince, Haiti a Bangkok, Thajsko. Aké pozoruhodné požehnania sú pripravené pre našich verných členov na týchto územiach a vskutku aj všade po celom svete, kde sa chrámy nachádzajú.

Proces hodnotenia a vyhľadávania miest pre ďalšie chrámy pokračuje, lebo by sme radi dali čo najväčšiemu počtu členov príležitosť navštevovať chrám bez toho, aby museli obetovať veľa času a prostriedkov. Tak ako v minulosti vás aj naďalej budeme informovať, keď sa o týchto záležitostiach rozhodne.

Keď premýšľam o chrámoch, moje myšlienky sa obracajú k mnohým požehnaniam, ktoré v nich získavame. Keď prejdeme dverami chrámu, zanechávame za sebou rozptýlenie a zmätok sveta. Vo vnútri tohto posvätného útočiska nachádzame krásu a rád. Nachádzame odpočinok pre dušu a úľavu od životných starostí.

Keď navštívime chrám, môžeme tam získať rozmer duchovnosti a pocit pokoja, ktorý presahuje všetky ďalšie pocity, ktoré môžu vstúpiť do ľudského srdca. Pochopíme pravý význam Spasiteľových slov, keď povedal: „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam, … Nech sa vám nermúti srdce a nestrachuje!“¹

Taký pokoj môže preniknúť každé srdce – srdcia ustarané, srdcia zaťažené zármutkom, srdcia cítiace zmätok, srdcia prosiace o pomoc.

Prednedávnom som sa z prvej ruky dozvedel o mladom mužovi, ktorý navštívil chrám so srdcom prosiacim o pomoc. Pred mnohými mesiacmi obdržal svoje povolanie, aby slúžil na misii v Južnej Amerike. Jeho víza sa však tak dlho zdržali, že bol nanovo pridelený do misie v Spojených štátoch. Napriek tomu, že bol sklamaný, že nemohol slúžiť v oblasti, do ktorej bol pôvodne povolaný, predsa len pracoval vo svojom povolaní usilovne a bol rozhodnutý slúžiť najlepšie, ako mohol. Začal však byť znechutený, kvôli zlým skúsenostiam s misionármi, ktorí sa, ako sa mu zdalo, viac zaujímali o to, aby sa zabavili, než o to, aby sa delili o evanjelium.

O niekoľko krátkych mesiacov tento mladý muž pretrpel vážne zdravotné problémy, ktoré mu navodili čiastočné ochrnutie, a tak bol zo zdravotných dôvodov poslaný domov.

Po niekoľkých mesiacoch sa tento mladý muž úplne uzdravil a ochrnutie zmizlo. Bol informovaný o tom, že bude znova môcť slúžiť ako misionár, čo bolo požehnanie, za ktoré sa modlil každý deň. Jediným sklamaním pre neho bolo, že sa mal vrátiť do rovnakej misie, z ktorej odišiel a kde mal pocit, že správanie a postoje niektorých misionárov nezodpovedali tomu, aké by mali byť.

Prišiel ráno do chrámu hľadať útechu a potvrdenie, že byť misionárom môže byť pre neho dobrou skúsenosťou. Jeho rodičia sa tiež modlili za to, aby táto návšteva chrámu priniesla ich synovi pomoc, ktorú potreboval.

Keď tento mladý muž vstúpil po zasadaní do celestiálnej miestnosti, sadol si na stoličku a začal sa modliť o vedenie Nebeským Otcom.

Ďalší, kto do celestiálnej miestnosti vstúpil krátko po ňom, bol mladý muž, ktorý sa volal Landon. Ako vchádzal do miestnosti, zrak mu okamžite padol na mladého muža, ktorý sedel na stoličke, mal zatvorené oči a bolo zrejmé že sa modlí. Landon obdržal jasné nabádanie, aby sa onému mladému mužovi prihovoril. Nechcel ho však rušiť, tak sa rozhodol počkať. Prešlo niekoľko minút a mladý muž sa stále modlil. Landon vedel, že už nemôže viac odkladať nabádanie. Pristúpil k mladému mužovi a jemne sa dotkol jeho pleca. Mladý muž otvoril oči a bol prekvapený, že bol vyrušený. Landon potichu povedal: „Pocítil som nabádanie, že mám s tebou hovoriť, ale neviem prečo.“

Keď sa spolu začali rozprávať, mladý muž si pred Landonom vylial srdce, vysvetlil mu svoju situáciu a na záver vyjadril túžbu obdržať útechu a povzbudenie ohľadom svojej misie. Landon, ktorý sa pred rokom vrátil z úspešnej misie, mu rozprával o svojich vlastných skúsenostiach z misie, o výzvach a starostiach, ktorým čelil, o tom ako sa obrátil k Pánovi o pomoc a o požehnaniach, ktoré obdržal. Jeho slová prinášali útechu a povzbudenie a jeho nadšenie bolo nákazlivé. Nakoniec obavy mladého muža ustúpili a on pocítil pokoj. Pocítil hlbokú vďačnosť, keď si uvedomil, že jeho modlitba bola zodpovedaná.

Títo dvaja muži sa spolu pomodlili a potom sa Landon chystal odísť s pocitom radosti, že počúvol inšpiráciu, ktorá k nemu prišla. Keď sa postavil, aby odišiel, mladý muž sa Landona opýtal: „Kde si slúžil na misii?“ Do tejto chvíle ani jeden nespomenul meno misie v ktorej slúžili. Keď Landon vyslovil meno svojej misie, mladému mužovi z očí vyhŕkli slzy. Landon slúžil v rovnakej misii, do ktorej sa vracal tento mladý muž!

V liste, ktorý mi Landon nedávno poslal, sa so mnou podelil o slová, ktoré mu mladý muž povedal na rozlúčku: „Veril som, že mi Nebeský Otec požehná, ale nikdy by mi nenapadlo, že mi na pomoc pošle niekoho, kto slúžil v mojej vlastnej misii. Teraz viem, že všetko dobre dopadne.“² Pokorná modlitba prednesená s úprimným srdcom bola vypočutá a zodpovedaná.

Bratia a sestry v živote budeme mať pokušenia; budeme mať skúšky a výzvy. Ak budeme chodiť do chrámu a pamätať na zmluvy, ktoré v ňom uzatvárame, dokážeme prekonať tieto pokušenia a lepšie znášať svoje skúšky. V chráme môžeme nájsť pokoj.

Požehnania chrámu sú neoceniteľné. Jedno z nich, za ktoré som vďačný každý deň svojho života, sme s mojou milovanou manželkou Frances obdržali, keď sme pokľakli pri posvätnom oltári a uzatvorili zmluvy, ktoré nás spojili na celú večnosť. Žiadne požehnanie pre mňa nie je drahocennejšie než pokoj a útecha, ktorú získavam z toho, že viem, že znova budeme spolu.

Kiež nám Nebeský Otec žehná, aby sme mali ducha chrámového uctievania, dodržiavali Jeho prikázania a pozorne nasledovali kroky nášho Pána a Spasiteľa, Ježiša Krista. Svedčím, že On je naším Vykupiteľom. On je Syn Boží. On je tým, kto oného veľkonočného rána vyšiel z hrobu a priniesol so sebou dar večného života pre všetky deti Božie. Kiež sa v tento krásny deň, kedy oslavujeme túto významnú udalosť, modlíme z vďaky za veľký a podivuhodný dar, ktorý nám dal. Aby tomu mohlo tak byť, za to sa pokorne modlím v Jeho svätom mene, amen.