Hudba evanjelia

Pred niekoľkými rokmi som počúval v rádiu rozhovor s mladým lekárom, ktorý pracoval v nemocnici na území kmeňa Navahov. Hovoril o zážitku, ktorý mal jednej noci, keď na pohotovosť prišiel starý indián s dlhými zapletenými vlasmi. Tento mladý lekár si vzal pero a papier, pristúpil k mužovi a povedal: „Ako vám môžem pomôcť?“ Starý muž sa díval priamo pred seba a nič nepovedal. Lekár, už trochu netrpezlivý, to skúsil opäť. „Nemôžem vám pomôcť, keď sa so mnou nebudete rozprávať,“ povedal. „Povedzte mi, prečo ste prišli do nemocnice.“

Starý muž sa pozrel na neho a povedal: „Vieš tancovať?“ Keď tento mladý doktor premýšľal nad touto čudnou otázkou, napadlo mu, že jeho pacient je možno medicinmanom kmeňa a ako taký sa radšej, podľa starodávnych kmeňových zvykov, usiluje uzdraviť chorých spevom a tancom než predpísaním liekov.

„Nie,“ povedal doktor, „neviem tancovať. Ty vieš tancovať?“ Starý muž prikývol. Lekár sa potom spýtal: „Naučíš ma tancovať?“

Odpoveď starého muža ma už veľa rokov núti premýšľať. „Môžem ťa naučiť tancovať,“ povedal, „ale musíš počuť hudbu.“

V našich domovoch niekedy úspešne učíme tanečné kroky, ale nemáme úspech v tom, aby sme pomohli členom našej rodiny počuť hudbu. A ako dobre vedel tento starý medicinman, je ťažké tancovať bez hudby. Tanec bez hudby je čudný a nikoho nenapĺňa – je dokonca až trápny. Skúsili ste to niekedy?

V 8. oddiele Náuky a zmlúv Pán učil Josepha Smitha a Olivera Cowderyho: Áno, hľa, budem hovoriť k tebe v mysli tvojej a v srdci tvojom, skrze Ducha Svätého, ktorý zostúpi na teba a ktorý bude prebývať v srdci tvojom (pozri verš 2). Vo svojej mysli sa učíme tanečné kroky, ale hudbu počujeme vo svojom srdci. Tanečné kroky evanjelia sú veci, ktoré robíme; hudba evanjelia je radostný duchovný pocit, ktorý prichádza od Ducha Svätého. Prináša zmenu srdca a je zdrojom všetkých spravodlivých prianí. Tanečné kroky si vyžadujú disciplínu, ale radosť z tanca môžeme zakúsiť len vtedy, keď začneme počuť hudbu.

Sú ľudia, ktorí zosmiešňujú členov Cirkvi za to, čo robíme. To sa dá pochopiť. Tým, ktorí nepočujú hudbu sa tanečníci zdajú čudní alebo trápni, alebo, keby sme použili výraz z písiem, „predivní“ (1. Petra 2:9). Zastavili ste niekedy na križovatke vedľa auta, v ktorom vodič tancoval a spieval z plných pľúc, ale vy ste nič nepočuli, pretože ste mali zatvorené okná? Nevyzeral trochu predivne? Ak sa naše deti učia tanečné kroky bez toho, aby sa učili počúvať a cítiť nádhernú hudbu evanjelia, po čase sa začnú pri tanci cítiť nepríjemne a buď prestanú tancovať, alebo, čo je rovnako zlé, budú tancovať iba preto, lebo budú cítiť tlak od ostatných, ktorí tancujú s nimi.

Pre každého z nás, kto sa usiluje učiť evanjelium, je výzvou zahrnúť do učebných osnov niečo viac než len tanečné kroky. Šťastie našich detí závisí od ich schopnosti počuť a milovať nádhernú hudbu evanjelia. Ako to robíme?

Po prvé, musíme svoj vlastný život naladiť a nechať naladený na správnu duchovnú frekvenciu. V dávnych časoch, ešte pred digitálnym vekom, sme našli našu obľúbenú rozhlasovú stanicu tak, že sme pozorne otáčali gombík na rádiu po stupnici, až kým sme nedosiahli dokonalé spojenie s frekvenciou stanice. Ak sme sa k nej len priblížili, mohli sme počuť len šum. Ale keď sme nakoniec dosiahli presnú polohu, mohli sme jasne počuť našu obľúbenú hudbu. V našich životoch sa musíme pripojiť na správnu frekvenciu, aby sme počuli hudbu Ducha.

Keď po krste obdržíme dar Ducha Svätého, sme naplnení nebeskou hudbou, ktorá sprevádza obrátenie. Naše srdcia sú zmenené a my „už nemáme viac sklon činiť zlo, ale činiť dobro neustále“ (Mosiáš 5:2). Ale Duch nebude prítomný tam, kde je nevľúdnosť, pýcha alebo závisť. Ak vo svojom živote stratíme tento jemný vplyv, nádherné harmónie evanjelia sa môžu rýchlo stať neľúbozvučnými a nakoniec môžu utíchnuť. Alma položil prenikavú otázku: „Ak sa vám chcelo spievať pieseň vykupiteľskej lásky, chcel by som sa opýtať, cítite sa tak teraz?“ (Alma 5:26.)

Rodičia, ak naše životy nie sú naladené na hudbu evanjelia, musíme ich naladiť. Ako nás minulý rok v októbri učil prezident Thomas S. Monson, musíme si urovnať chodník pod nohami (pozri „Urovnaj si chodník pod nohami“, Generálna konferencia október 2014, 111 – 114). Vieme, ako to urobiť. Musíme kráčať po tom istom chodníku, po ktorom sme kráčali, keď sme po prvýkrát počuli nebeskú melódiu hudby evanjelia. Používame vieru v Krista, činíme pokánie a prijímame sviatosť; cítime silnejšie vplyv Ducha Svätého; a hudba evanjelia bude opäť hrať v našom živote.

Po druhé, keď my sami môžeme počuť túto hudbu, musíme sa snažiť zo všetkých síl zahrať ju v našom domove. Nie je to niečo, čo sa dá vnútiť alebo vymôcť. Žiadna moc alebo vplyv nemôžu ani nemajú byť udržiavané pôsobením kňazstva – alebo pôsobením toho, že ste otec alebo mama alebo ten najväčší či najhlasnejší – iba presviedčaním, zhovievavosťou, jemnosťou a miernosťou a nepredstieranou láskou a láskavosťou (pozri NaZ 121:41 – 42).

Prečo by tieto vlastnosti viedli k rastúcej moci a vplyvu v domove? Pretože sú to vlastnosti, ktoré pozývajú Ducha Svätého. Sú to vlastnosti, ktoré naladia naše srdcia na hudbu evanjelia. Keď ich máme, všetci tanečníci v rodine tancujú prirodzene a s radosťou, bez toho, aby mali potrebu vyhrážať sa, zastrašovať či donucovať.

Keď sú naše deti malé, môžeme im spievať uspávanku nepredstieranej lásky a keď sú tvrdohlavé a nechcú ísť v noci spať, možno musíme zaspievať uspávanku zhovievavosti. Keď sa z nich stanú tínedžeri, môžeme vypnúť nesúzvuk hádok a zastrašovania a namiesto toho zahrať krásnu skladbu presviedčania – a možno aj zaspievať druhú slohu uspávanky zhovievavosti. Rodičia môžu zahrať v dokonalej harmónii navzájom sa dopĺňajúce vlastnosti nežnosti a miernosti. Môžeme vyzvať naše deti, aby spievali spolu s nami unisono, keď si precvičujeme láskavosť k blížnemu, ktorý je v núdzi.

Nepôjde to všetko hneď. Ako vie každý vynikajúci hudobník, aby sme mohli hrať nádhernú hudbu, vyžaduje si to usilovné cvičenie. Ak sa počiatočná snaha niečo zahrať zdá disharmonická a neľúbozvučná, pamätajte, že disharmónia sa nedá napraviť kritikou. Disharmónia v domove je ako tma v izbe. Príliš to nepomôže, keď tme vynadáme. Musíme ju rozptýliť zasvietením svetla.

Takže ak sú vo vašom rodinnom speváckom zbore basy príliš hlasné a panovačné, alebo ak sú sláčikové nástroje vo vašom rodinnom orchestri príliš piskľavé alebo kvílivé, alebo ak sú tie nerozvážne pikoly rozladené alebo mimo rytmu, buďte trpezliví. Ak vo vašom domove nepočujete hudbu evanjelia, prosím, pamätajte na tieto dve slová: stále cvičte. S Božou pomocou raz nastane ten deň, keď hudba evanjelia naplní váš domov nevysloviteľnou radosťou.

Dokonca i keď hráte veľmi dobre, hudba nemusí vyriešiť všetky vaše problémy. Stále budú existovať zosilnenia a zoslabenia, hlučné obdobia i časy pokoja. Takáto je povaha života na planéte Zem.

Ale keď k tanečným krokom pridáme hudbu, niekedy má komplikovaný rytmus manželstva a rodinného života tendenciu zmeniť sa na harmonickú rovnováhu. Dokonca i naše najťažšie výzvy dodajú bohaté clivé tóny a dojemné motívy. Náuky kňazstva začnú skrápať naše duše ako rosa z nebies. Duch Svätý bude naším neustálym spoločníkom, a naše žezlo – jasný odkaz na moc a vplyv – bude nemenným žezlom spravodlivosti a pravdy. A naše panstvo bude večným panstvom. A bez donucovacích prostriedkov k nám bude plynúť na veky vekov (pozri NaZ 121:45 – 46).

Kiež je to tak v živote každého z nás a v domove každého z nás, to je mojou modlitbou v mene Ježiša Krista, amen.