2010–2019
Bea a Pɛrpɛr, Ɔdɔ, na Ehumbɔbɔr Hyia
April 2015


Bea a Pɛrpɛr, Ɔdɔ, na Ehumbɔbɔr Hyia

Jesus Christ hun amandze, Owui, na Ɔsoɛree fii owu mu ama Oeetum epegya hɛn akɔ onnyiewiei nkwa mu.

Nuabanyin beenu—Jimmy, mfe 14, na John, mfe 19 (mbom nnyɛ hɔn edzin ankasa) a nna wɔnndze ntampee ahoma, akodze, anaa mbepɔw mfowee ahodze biara no—bɔɔ mbɔdzen dɛ wɔbɔfow bɔnsa kuronkuron a ɔwɔ Snow Canyon State Park a, ɔwɔ mo kurow mu, Utah anaafo no. Aka kakra ma woedu hɔn mfowee dzendzen no sor no, wohun dɛ ɔbo bi otuaa hɔ no esiw hɔn kwan a aka hɔn anamɔn kakra ara ma wɔafow no. Nna wonnkotum atra, nna eso sesei wonnkotum asan ekyir. Nna wɔaka. John dze ahwɛyie duadua no, onyaa anan yie dze piaa no nua kakraba no ma ɔkɔr ɔbo no sor dwudwoodwo. Naaso nna kwan biara nnyi hɔ a obotum ama noho do. Ber a ɔreper dɛ obenya beebi dze ne nsa esuo anaa ne nan esi no, nna mbrɛana ne ntsin rotwetwe no a. Akomatu hyɛɛ no do, na ɔhyɛɛ ase suroi dɛ obotum ewu.

Onntum nnsuo mu bio no, John yɛɛ n’adwen dɛ dza aka no dɛ ɔyɛ ara nye ɔbɔ mbɔdze huruw kɔ sor dze suo ɔbo no a otua hɔ no mu. Sɛ otum yɛ a, ebia obotum dɛ, ɔdze n’abasa mu ahoɔdzen kɛse no twe noho kɔ ahotɔ mu.

Ɔnoara ne nkasafua mu no, ɔkãa dɛ:

Ansaana murubohuruw no, mekãa kyerɛɛ Jimmy dɛ ɔnkɔhwehwɛ nkorbata a ɔyɛ dzen yie na ɔtsen no mbra modo wɔ ase, naaso nna minyim dɛ biribiara nnyi hɔ dɛm wɔ abo bepɔw etsifi no. Nna ɔyɛ ndaadaa enyiber mu ara. Sɛ mennhuruw yie a, annyɛ yie koraa no minyim dɛ mo nua kumaa nnkohu dɛ morohwe famu ewu.

“Memaa no mber ara yie ma ofii m’enyi do no, mobɔɔ me mpaabɔ a odzi ewie—dɛ mepɛ dɛ m’ebusua hu dɛ modɔ hɔn na dɛ Jimmy noara etum edu fie dwudwoodwo—nkyii muhuruwii. Menyaa mbɔgya hyew ara yie dze huruwii ma m’abasa traa ɔbo no a otua hɔ no ma aka kakra ma oedu m’abatwɛr. Naaso ber a me nsa hwee do no, manntse biribiara dɛ anhwea mporoporoba wɔ boba tɛtɛɛtɛr no do. Meda ho mekae anhwea mporoporoba no a mesensɛn hɔ a, biribiara nnyi a mubosuo mu—hwee, hwee nnyi hɔ a mobosuo mu anaa mebekitsa. Metsee dɛ me nsatseaba ahyɛ ase retserew nyaa wɔ anhwea no do. Nna minyim dɛ mo nkwa aba ewiei.

“Mbom, nkyii mpofir mu, tse dɛ ɔhyewber ehum mu enyinam a ɔpae no, nsa ebien bi puei fii afowee n’ano hɔ beebi, na ɔdze enyimpi na ahoɔdzen suoo m’abakɔn mu a ɔbor ne kɛse do. Mo nuabanyin kakraba no annkɔ annkɔhwehwɛ dua nkorbata biara a onnyi hɔ. Ɔbɔɔ ne tsir mu hun dza mepɛ dɛ meyɛ no pɛpɛɛpɛ no, ɔannkekã noho annkɔ beebiara. Ɔtweɔnee ara—dzinn, tsinkomm—a onyim pefee dɛ mubohuruw a morodwen ho yie. Meyɛɛ no, osuoo mo mu, okitsaa me, na oenngyaa me ma mannhwe famu. Dɛm onuadɔ abasa a ahoɔdzen wɔ mu no, ɔgyee mo nkwa dɛm da no, ber a nna me sensɛn sor a enyidado biara nnyi a nna nkyɛ owu ara mobowu no.”1

M’enuanom na nkyerɛbaa adɔfo, ndɛ yɛ Easter Kwesida. Ɔwɔ mu dɛ (yɛbɔ anohoba adapɛn biara wɔ hɛn sacrament mpaabɔ dɛ yɛbɛyɛ) dɛ daa yɛkaa, naaso ndɛ nye afe ne da krɔnkrɔn tsitsir a yɛdze kaa soronko, onuadɔ nsa na abasa a wɔatsen mu enyimpi mu akɔ owu bɔnsa no bun mu dɛ ɔbɛgye hɛn efi hɛn asehwe na hɛn nkogu mu, efi awerɛhow na hɛn bɔn horow mu. Medze asɛm yi a John na Jimmy ebusua bɔɔ ho amandzɛɛ yi yɛ me ngyinado, dze akyerɛ m’enyisɔ ma Ewuradze Jesus Christ No Werdambɔ na Owusoɛr na megye dza osisii wɔ Nyankopɔn Ne nhyehyɛɛ krɔnkrɔn no a ɔdze nkyerɛase yie ama “ɔdɔ a Jesus dze ma [hɛn] ho.”2

Ndɛ mber yi a nyimpa reyi nyamesom akwa yi, ɔnntɔ kã anaa nnyɛ dza wɔkã ho asɛm nye Adam na Eve anaa Eden Ture no anaa “tsir a ɔyɛɛ sar” ma wɔbaa ɔnnkyebo asetsena mu no. Naaso, nokwar no ara nye dɛ yennkotum atse Christ No Werdambɔ na Wusoɛr no ase emudzi mu, na hɛn enyi runntum nnsɔ N’awoe anaa No wu no botae soronko no yie—anaa so dɛ, kwan biara nnyi hɔ a yebotum edzi Borɔnya anaa Easter afe no nokwar mu a—yɛnntse ase dɛ nna Adam na Eve ankasa bi wɔ hɔ a, wɔhwee ase fii Eden ankasa a, asehwe no nsunsuando no nyina kã ho.

Minnyim dza osii wɔ asaase tɔw yi do ansaana dɛm reba, naaso minyim dɛ Nyankopɔn na Ɔdze Ne nsa krɔnkrɔn no bɔɔ beenu yinom, na ber bi mu no nna hɔn nko na wɔtsena paradise tsebew a, nna nyimpa no wu anaa aba woo nnyi hɔ, dɛ ɔnam nsanmuyi wɔyɛe do, wɔfoom Nyankopɔn mbrasɛm a okehia dɛ wofi hɔn ture tsebew no mu, na mbom ɔmaa hɔn kwan ma wonyaa mba ansaana honandua mu owu reba.3Dza wɔdze kãa hɔn gyinabew awerɛhow huanyann no, nye dɛ wotwaa hɔn fii Nyankopɔn enyim afebɔɔ. Osiandɛ nkyii wɔawo hɛn ato wiadze a ɔahwe ase mu ntsi na osiandɛ hɛn so yɛbɔfom Nyankopɔn mbra no ntsi, hɛn so wɔmaa hɛn afɔbu asotwe noara a Adam na Eve nyae no.

Ebɛn ahomtsewsɛm a! Adasa nyina atsew rohwe famu—banyin, ɔbaa na abofra biara a ɔwɔ mu, no rumunum-munum honanduamu akɔ afebɔɔ owu mu, sunsum mu no yɛrokɔhwe onnyiewiei ahohiahia mu. Ana dɛm na wɔhyehyɛɛ dɛ abrabɔ bɛyɛ? Ana iyi nye adasa no sũahu n’ewiei korakora a? Ana hɛn nyina yɛsensɛn bɔnsa nwinwin bi wɔ beebi wiadze a hɛn asɛm mmfa noho, hɛn mu biara rohwehwɛ anansoaba egyina do, hɛn mu kor biara rohwehwɛ biribi esuo mu—yennya hwee na mbom yɛtse nkã dɛ hɛn nsatseaba retserew wɔ anhwea do a, biribiara nnyi hɔ a ɔbɛgye hɛn, yebosuo mu, anaa mpo biribi a obosuo hɛn mu? Ana hɛn botae ara ɔwɔ abrabɔ mu nye asetsena dwumadzi hun a—ara dɛ yebohuruw tsentsen dɛ mbrɛ yebotum, yɛbɛsensɛn hɔ hɛn mfe eduosuon ber a wɔahyehyɛ ama hɛn no, nkyii yɛagogow na yɛahwe ase, afebɔɔ nyina mu a?

Nsɛmbisa yi ne nyiano yɛ onnyiewiei oho pefee! Menye tsetse na ndɛ nkɔnhyɛfo no, gye dase dɛ, “wɔayɛ adze nyina wɔ nyia onyim adze nyina no ne nyansaa do.”4Dɛm ntsi, ber noara dɛm awofo a wodzi kan fii Eden Ture no mu no, hɛn nyina Egya na Nyankopɔn, Onyim Adam na Eve hɔn adwenpɔw no, somaa ɔsor abɔfo ma wɔpaa mu kãa kyerɛɛ hɔn—nye hɛn nyina—dɛ wɔhyehyɛɛ iyinom nyina maa hɛn onnyiewiei enyigye. Nna ɔkã Ne nhyehyɛɛ krɔnkrɔn no ho, a ɔma hɛn Agyenkwa, Nyankopɔn ne Ba Noara ankasa—“Adam” kor so a, Ɔsomafo Paul bɛfrɛ No5—Ɔno a Ɔbɛba wɔ mber nkyekyɛmu ntamu abɔbɔ werdam dze ama Adam a odzi kan no mfomdo no. Dɛm Werdambɔ no bedzi konyim koraa wɔ honandua owu do, ɔdze owusoɛr a biribiara mbata ho bɛma nyimpa biara a wɔawoo no aba wiadze yi mu pɛn anaa mbrɛana wɔrobɔwo no aba a. Ehumbɔbɔr mu ara ɔbɛma yeenya bɔnfakyɛ efi hɛn ankorankor bɔn ho so, ofi Adam do dze kesi wiadze n’ewiei, a ogyina nnuhu na setsie ma mbrasɛm krɔnkrɔn no do.

Dɛ meyɛ N’adasefo anokwafo mu kor no, mepaa mu kã no Easter anapa yi dɛ Jesus Nazarethnyi a nna ɔyɛ na Ɔno nye wiadze n’Agyenkwa no, dɛm “Adam a odzi ekyir no,”6hɛn gyedzi ne Dzikamfo na no Wiefo, onnyiewiei nkwa ne Alpha na Omega no. Paul paa mu kãe dɛ, “Na dɛ mbrɛ hɔn nyina wu wɔ Adam mu no, dɛmara so na hɔn nyina benya nkwa wɔ Christ mu,”7. Na fi nkɔnhyɛnyi-patriarch Lehi hɔ no: … Na mber pa ne n’amãhyɛ no, Messiah no bɛba abɔpon adasamba efi asehwe no mu.”8Ne nyina no korakoraa, Mormon Nwoma nkɔnhyɛnyi Jacob dze nda ebien kyerɛkyerɛɛ Jesus Christ no Werdambɔ ho nsɛm dɛ “ohia dɛ owusoɛr tum … ba … osian asehwe no ntsi.”9

Ntsi ndɛ yedzi konyimdzi ho akyɛdze afeda wɔ asehwe biara a yenya no da, awerɛhow biara a yehu no da, abagura biara a yenya no da, suro biara a yehyia da do—na nokwar yedzi hɛn owusoɛr fi owu mu na bɔnfakyɛ ho afeda. Dɛm konyimdzi no wɔ hɔ ma hɛn osian nsɛm a osisii a ɔkɔr do adapɛn ewiei pɛpɛɛpɛ tse dɛ iyi bɛyɛ mfe mpem ebien na mboree a wɔabɛsen kɔ wɔ Jerusalem no.

Ɔhyɛɛ ase wɔ sunsum mu ahohiahia wɔ Gethsemane Ture mu no, dze kɔr Mbeamuduamubɔ wɔ mbeamudua bi do wɔ Calvary, na Owiei no Kwesida anapa fɛɛfɛw bi wɔ nda a wɔdze kyɛɛ no mu, ɔbarimba krɔnkrɔn a Ɔannyɛ bɔn, a Noho tsew, Nyankopɔn Ne Ba noara ankasa, yɛɛ dza nyimpa biara a oewu nnyɛɛ da, anaa obotum ayɛ da. Ɔnoara No tum ase no, Ɔsoɛree fii owu mu, a Ne nyimpadua mpae mmfi No sunsum ho bio dabiarada. Dɛ mbrɛ kyerɛwsɛm no se no, Ɔdze noara Ne pɛ no, Ɔpaa ndwera a wɔdze kyekyeer Noho wɔ funsie no gui, a ahwɛyie mu ara duukuu a wɔdze kyekyer N’enyim no, “ɔbobow no nko gu nkyɛn beebi”10.

Dɛm Easter odzi kan a Werdambɔ na Wusoɛr a ɔtoa do esiado esiado no, nye mber tsitsir a, ayamuyie akyɛdze kɛse, yaw nwenwen mbordo no, na ɔdɔ mapã ɔdaa edzi enyimnyam mu a, bi nnsii wɔ wiadze yi abakɔsɛm mu pɛn no. Jesus Christ, Nyankopɔn Ne Ba Kortonoo no, hun amandze, Owui na Ɔsoɛree fii owu mu ama Oeetum, tse dɛ ɔhewber ehum mu enyinam no, Oesuo hɛn mu ber a yehwe famu no, Ɔdze N’ahoɔdzen ekitsa hɛn, na Ɔnam hɛn setsie ma Ne mbrasɛm no do Oepegya hɛn akɔ onnyiewiei nkwa mu.

Easter yi meda Ɔno na Egya no a, Ɔdze No maa hɛn no ase dɛ, Jesus da ho gyina konyimdzi mu wɔ owu do, a Ogyinaa anan mpo a epirakur wɔ do. Easter yi meda Ɔno na Egya no a, Ɔdze No maa hɛn no ase, dɛ Jesus da ho tserɛw daapem adom no a, Ɔdze nsayamu na abakɔn mpo a twã wɔ ho no. Easter yi meda Ɔno na Egya no a, Ɔdze No maa hɛn no ase dɛ, yebotum atow ndwom a ɔfa ture a fifir afow no, mbeamudua a mprɛgow wɔ mu, na nda a ɔda hɔ pan enyimnyam mu.

Mbrɛ osi sõ, ɔyɛ enyimnyam, odzi mu

Ɔpon nhyehyɛɛ nwanwa,

Bea a pɛrpɛr, ɔdɔ, na ehumbɔbɔr hyia

Koryɛ krɔnkrɔn mu!11

Ewuradze Jesus Christ a Ɔasoɛr ne dzin krɔnkrɔn no mu, amen.