Prečo manželstvo, prečo rodina

Nad veľkými západnými dverami vychýreného Westminsterského opátstva v Londýne stoja sochy desiatich kresťanských mučeníkov dvadsiateho storočia. Medzi nimi je aj Dietrich Bonhoeffer brilantný nemecký teológ narodený v roku 1906.¹ Bonhoeffer sa stal hlasným kritikom nacistického diktátorstva a jeho zaobchádzania so Židmi a s ostatnými. Kvôli svojmu aktívnemu odporu bol väznený a nakoniec bol popravený v koncentračnom tábore. Bonhoeffer bol plodným spisovateľom a medzi jeho najznámejšie diela patria listy, ktoré mu solidárni dozorcovia pomohli prepašovať z väzenia a ktoré boli neskôr vydané ako Listy a dokumenty z väzenia.

Jeden z týchto listov bol určený jeho neteri pred jej svadbou. Obsahoval tieto významné postrehy: „Manželstvo je niečo viac ako len láska jedného k druhému. … V láske vidíš len dve osoby vo svete, ale v manželstve ste článkom v reťazi generácií, ktoré Boh necháva prichádzať a odchádzať do Svojej slávy a povoláva ich do Svojho kráľovstva. V láske vidíš len nebesia vlastného šťastia, ale v manželstve si postavená na pozíciu zodpovednsoti voči svetu a ľudstvu. Tvoja láska je tvoje osobné vlastníctvo, ale manželstvo je niečo viac než niečo osobné – je to stav, funkcia. Tak ako koruna, a nie iba vôľa vládnuť, činí kráľa kráľom, práve tak manželstvo, a nielen láska jedného k druhému, vás spája z pohľadu Boha i človeka. … A tak láska vychádza z vás, ale manželstvo prichádza zhora, od Boha.“²

V akom zmysle manželstvo medzi mužom a ženou presahuje ich vzájomnú lásku a osobné šťastie a zastáva pozíciu „zodpovednosti voči svetu a ľudstvu“? V akom mysle prichádza „zhora od Boha“? Ak tomu máme porozumieť, musíme sa vrátiť na začiatok.

Proroci zjavili, že sme najskôr existovali ako inteligencia a Boh nám dal formu, teda duchovné telo, vďaka čomu sme sa stali Jeho duchovnými deťmi – synmi a dcérami nebeských rodičov.³ Počas tejto predsmrteľnej existencie duchov prišiel čas, kedy, aby sme mohli naplniť Jeho želanie a „mohli mať výsadu rozvíjať sa podobne ako On“⁴, pripravil plán, ktorý to umožňuje. V písmach sa označuje rôznymi názvami ako „plán spásy“⁵, „veľký plán šťastia“⁶ a „plán vykúpenia“.⁷ Dva základné ciele tohto plánu boli vysvetlené Abrahámovi týmito slovami:

A stál medzi nimi jeden, ktorý bol ako Boh, a povedal tým, ktorí boli s ním: Pôjdeme dole, lebo je tam priestor, a vezmeme z týchto látok a učiníme zem, na ktorej budú títo [duchovia] môcť prebývať;

A budeme ich tým skúšať, aby sme videli, či budú činiť všetky veci, ktoré im Pán, ich Boh, prikáže;

A tým, ktorí zachovajú svoj prvý stav, bude pridané; … a tí, ktorí, zachovajú svoj druhý stav, budú mať slávu pridanú na hlavu svoju na veky vekov.⁸

Vďaka Nebeskému Otcovi sme už vtedy boli duchovnými bytosťami. Teraz nám ponúkal cestu, na ktorej sme mohli doplniť alebo zdokonaliť svoju bytosť. Pridanie fyzickej zložky je úplne nevyhnutné pre to, aby bytosť bola úplná a mala slávu, ktorú má aj sám Boh. Pokiaľ sme v dobe, kedy sme boli s Bohom v predsmrteľnom duchovnom svete, súhlasili s účasťou na Jeho pláne – inými slovami zachovali sme svoj prvý stav – bolo nám pridané fyzické telo a prišli sme prebývať na zem, ktorú pre nás stvoril.

Pokiaľ by sme si počas našej smrteľnej skúsenosti vybrali „[činiť] všetky veci, ktoré nám Pán, náš Boh, prikáže“, uchovali by sme si tým svoj druhý stav. To znamená, že by sme svojimi rozhodnutiami preukázali Bohu (a sebe) záväzok a schopnosť žiť podľa Jeho celestiálneho zákona, aj keď nie sme v Jeho prítomnosti a sme vo fyzickom tele so všetkými jeho mocami, chúťkami a vášňami. Dokážeme udržať telo na uzde, aby sa stalo nástrojom ducha a nie jeho pánom? Budú nám môcť byť v čase a aj vo večnosti zverené božské schopnosti, vrátane moci stvoriť život? Prekonáme osobne zlo? Tí, ktorí toho budú schopní, budú „mať slávu pridanú na hlavu svoju na veky vekov“ – a veľmi významnou stránkou tejto slávy je vzkriesené, nesmrteľné a oslávené telo.⁹ Nemôžeme sa diviť, že sme z týchto veľkolepých možností a zasľúbení jasali radosťou.¹⁰

Aby bol tento božský plán úspešný, sú potrebné najmenej štyri veci:

Prvé bolo stvorenie zeme ako miesta, kde môžeme prebývať. Nech už boli detaily tohto procesu stvorenia akékoľvek, vieme, že neprebiehalo náhodne, ale že ho riadil Boh Otec a uskutočnil Ježiš Kristus – „Ním povstalo všetko a bez Neho nepovstalo nič, čo povstalo“.¹¹

Druhou vecou sú podmienky smrteľnosti. Adam a Eva konali v zastúpení všetkých tých, ktorí sa rozhodli zúčastniť Otcovho veľkého plánu šťastia.¹² Ich pád vytvoril podmienky, ktoré sú potrebné pre naše fyzické narodenie a smrteľnú skúsenosť a učenie sa mimo Božej prítomnosti. S pádom potom prišlo uvedomenie si dobra a zla a Bohom daná schopnosť rozhodovať sa.¹³ A nakoniec pád priniesol aj fyzickú smrť nutnú k tomu, aby náš život v smrteľnosti bol dočasný a my sme nežili naveky vo svojich hriechoch.¹⁴

Treťou vecou je vykúpenie z pádu. Chápeme, akú rolu má smrť v pláne Nebeského Otca, ale tento plán by sa stal neúčinným, keby nebolo nakoniec možné smrť, fyzickú a duchovnú, nejako prekonať. A tak Vykupiteľ, Jednorodený Syn Boží, Ježiš Kristus, trpel a zomrel, aby uzmieril priestupok Adama a Evy, a tým poskytol vzkriesenie a nesmrteľnosť všetkým. A pretože nikto z nás nebude dokonalo a dôsledne dodržiavať zákon evanjelia, Jeho uzmierenie nás tiež, pod podmienkou pokánia, vykupuje z hriechov. Vďaka Spasiteľovej zmiernej obeti, ktorá poskytuje odpustenie hriechov a posväcuje duše, sa môžeme duchovne znovuzrodiť a zmieriť sa s Bohom. Naša duchovná smrť – naše odlúčenie od Boha – týmto skončí.¹⁵

Štvrtou a poslednou vecou je vytvorenie podmienok pre naše fyzické narodenie a nasledovné duchovné znovuzrodenie do kráľovstva Božieho. Aby Jeho dielo bolo úspešné a my sme s Ním mohli byť povýšení¹⁶, Boh ustanovil, že muži a ženy majú uzatvoriť manželstvo a majú sa im narodiť deti, čím v partnerstve s Bohom vytvoria fyzické telá, ktoré sú kľúčové pre to, aby sme prešli skúškami smrteľnosti a nevyhnutné pre získanie večnej slávy s Bohom. Tiež ustanovil, že rodičia majú zakladať rodiny a vychovávať deti vo svetle a v pravde¹⁷ a viesť ich k nádeji v Kristovi. Otec nám prikázal:

Učte tieto veci deti svoje otvorene, hovoriac:

Že … nakoľko ste boli zrodení na svet skrze vodu a krv, a ducha, ktorého som učinil, a tak ste sa stali z prachu dušou živou, práve tak musíte byť znovuzrodení do kráľovstva nebeského z vody a z Ducha Svätého, a byť očistení skrze krv, dokonca krv môjho Jednorodeného; aby ste mohli byť posvätení od všetkého hriechu a tešiť sa zo slov večného života v tomto svete a z večného života vo svete, ktorý príde, dokonca z nesmrteľnej slávy.¹⁸

Keď vieme, prečo sme odišli z prítomnosti nášho Nebeského Otca a čo je nevyhnutné na to, aby sme sa vrátili a boli s Ním povýšení, je úplne jasné, že nič z toho, čo sa týka nášho života na zemi, nemôže byť dôležitejšie než tieto dve podmienky pre získanie večného života – fyzické narodenie sa a duchovné znovuzrodenie. Toto je, slovami Dietricha Bonhoeffera, tou funkciou manželstva, „pozíciou zodpovednosti voči … ľudstvu“, ktorú táto božská inštitúcia „zhora od Boha“ má. Toto predstavuje tu i vo svete, ktorý príde, oný „článok v reťazi generácií“ – rád nebies.

Rodina postavená na manželstve muža a ženy zaisťuje tie najlepšie podmienky na to, aby sa Boží plán podaril – podmienky pre narodenie detí, ktoré prichádzajú od Boha v čistote a nevinnosti a prostredie na vzdelávanie a prípravu, ktorú budú potrebovať na úspešný smrteľný život a večný život vo svete, ktorý príde. Určitý minimálny počet rodín postavených na takomto manželstve je pre spoločnosti dôležitý, ak majú prežiť. Práve preto spoločnosti a národy vo všeobecnosti podporujú a ochraňujú manželstvo a rodinu ako výsadné inštitúcie. Nikdy to nebola len záležitosť lásky a šťastia dospelých ľudí.

Argumenty sociálnych vied v prospech manželstva a rodiny, na ktorých čele stojí muž a žena, sú presvedčujúce.¹⁹ A preto „varujeme, že rozpad rodiny privedie na jednotlivcov, obce a národy pohromy predpovedané dávnymi i súčasnými prorokmi“²⁰. Naše tvrdenia týkajúce sa úlohy manželstva a rodiny však nespočívajú na sociálnych vedách, ale na pravdivosti toho, že sú Božím stvorením. Práve On stvoril na počiatku Adama a Evu na svoj obraz, muža a ženu a spojil ich ako manžela a manželku, aby sa stali jedným telom, aby sa rozmnožovali a naplnili zem.²¹ Každý jedinec v sebe nesie božský obraz, ale práve v manželskom zväzku muža a ženy ako jedného tela, dosahujeme asi najúplnejšieho významu skutočnosti, že sme stvorení podľa obrazu Božieho – ako muž a žena. Tento božský rád manželského zväzku nemôžeme zmeniť my ani žiadny iný smrteľník. Nie je to ľudský výmysel. Takéto manželstvo naozaj pochádza „zhora od Boha“ a je súčasťou plánu šťastia práve tak, ako pád a uzmierenie.

V predsmrteľnom svete sa Lucifer vzbúril proti Bohu a Jeho plánu a jeho odpor neustále silnie. Snaží sa odrádzať od uzatvárania manželstva a vytvárania rodín a keď už manželstvo a rodiny vzniknú, urobí všetko pre to, aby ich narúšal. Útočí na všetko, čo je na ľudskej sexualite posvätné a vytrháva ju z kontextu manželstva zdanlivo nekončiacim húfom nemorálnych myšlienok a skutkov. Snaží sa presvedčiť mužov a ženy, že priority týkajúce sa manželstva a rodiny je možné ignorovať alebo opustiť, alebo ich aspoň podriadiť kariére, ďalším cieľom a snahou dosiahnuť „sebanaplnenie“ a osobnú samostatnosť. Protivník je celkom isto potešený, keď rodičia neučia a neškolia svoje deti, aby mali vieru v Krista a duchovne sa znovuzrodili. Bratia a sestry, veľa vecí je dobrých, veľa dôležitých, ale len málo je úplne zásadných.

Hlásať tieto zásadné pravdy týkajúce sa manželstva a rodiny neznamená prehliadať či zmenšovať úspech tých, ktorí v súčasnosti nežijú v ideálnej situácii. Niektorým z vás je požehnanie manželstva z rôznych dôvodov odopreté, kvôli nedostatku vhodných partnerov, príťažlivosti k osobám rovnakého pohlavia, telesnému či mentálnemu postihnutiu alebo kvôli strachu z neúspechu, ktorý v tomto momente zatieňuje vieru. Alebo ste boli ženatí či vydaté, ale manželstvo sa rozpadlo a vy teraz musíte zvládať sami to, čo len s ťažkosťami zvládajú dvaja. Niektorí z vás, ktorí ste ženatí alebo vydaté, nemôžu napriek hlbokej túžbe a úpenlivým modlitbám splodiť deti.

Napriek tomu má každý určité dary; každý má talenty; každý môže nejako prispieť k naplneniu božského plánu v každej generácii. Aj v nie práve ideálnej situácii sa dá dosiahnuť veľa dobrého, veľa podstatného – dokonca aj všetko, čo je momentálne nutné. Mnohí z vás robíte všetko, čo dokážete. A keď sa vy, ktorí nesiete tie najťažšie bremená smrteľnosti, postavíte na obranu Božieho plánu pre povýšenie Jeho detí, sme všetci pripravení vyraziť vpred. S dôverou svedčíme o tom, že uzmierenie Ježiša Krista dopredu počítalo so všetkými problémami a stratami, a nakoniec vynahradí všetko tým, ktorí sa obracajú ku Kristovi. Nikto nie je predurčený na to, aby obdržal niečo menej než všetko, čo má Otec pre Svoje deti.

Jedna mladá matka sa mi nedávno zverila s obavami, že na toto najvyššie poslanie nestačí. Mal som pocit, že záležitosti, ktoré jej robili starosti, boli nevýznamné, že sa nemusí trápiť; že je na dobrej ceste. Ale vedel som, že chce potešiť Boha a zaslúžiť si Jeho dôveru. Ponúkol som jej pár slov útechy a v srdci som prosil, aby juBoh, jej Nebeský Otec, posilnil Svojou láskou a presvedčením o tom, že je spokojný s jej snahou konať Jeho dielo.

Toto je moja modlitba pre každého z nás v dnešnej dobe. Kiež každý z nás v očiach Božích nachádza súhlas so svojím konaním. Kiež manželstvá rozkvitajú a rodinám sa darí, a či už je naším osudom získanie plnosti týchto požehnaní v smrteľnosti alebo nie, kiež nám Pánova milosť prinesie pocit šťastia teraz a vieru v spoľahlivé zasľúbenia, ktoré sa naplnia. V mene Ježiša Krista, amen.