2010 – 2019
Buďte príkladom a svetlom
Októbra 2015


Buďte príkladom a svetlom

Keď budeme nasledovať príklad Spasiteľa, budeme mať príležitosť byť svetlom v živote druhých.

Bratia a sestry, aké úžasné je byť opäť s vami. Ako viete, od doby, kedy sme sa v apríli naposledy stretli, nás zarmútila strata troch našich milovaných apoštolov: prezidenta Boyda K. Packera, Staršieho L. Toma Perryho a Staršieho Richarda G. Scotta. Vrátili sa do svojho nebeského domova. Chýbajú nám. Sme veľmi vďační za ich príklad kresťanskej lásky a za inšpirované učenie, ktoré nám zanechali.

Srdečne vítame našich najnovších apoštolov, Staršieho Ronalda A. Rasbanda, Staršieho Garyho E. Stevensona a Staršieho Dalea G. Renlunda. Sú to muži, ktorí sú oddaní Pánovmu dielu. Majú dobré predpoklady na to, aby zastávali dôležité postavenie, do ktorého boli povolaní.

Keď som nedávno čítal písma a premýšľal o nich, v mysli mi utkveli hlavne dva verše. Oba sú nám dobre známe. Prvý z nich je z kázania na vrchu: „Tak svieť vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli dobré skutky a velebili vášho Otca, ktorý je v nebesiach.“1 Druhý verš z písiem mi prišiel na myseľ, keď som premýšľal o význame toho prvého. Je z listu apoštola Pavla Timoteovi: „Buď vzorom veriacich v reči, správaní, láske [v duchu], vo viere a v mravnej čistote.“2

Som presvedčený, že druhý verš do značnej miery vysvetľuje ako dosiahnuť to, o čom sa píše v tom prvom. Príkladom verných sa stávame tým, že žijeme podľa evanjelia Ježiša Krista v reči, v správaní sa, v pravej láske, v duchu, vo viere a v čistote. Keď tak činíme, bude naše svetlo žiariť a ostatní ho uvidia.

Každý z nás prišiel na zem s tým, že mu bolo dané Svetlo Kristovo. Ak sa budeme riadiť príkladom Spasiteľa a žiť tak, ako žil a učil On sám, bude toto svetlo horieť v našom vnútri a svietiť na cestu druhým.

Apoštol Pavol uvádza šesť vlastností veriaceho človeka, vlastností, ktoré nášmu svetlu umožnia žiariť. Pozrime sa na každú z nich.

Prvým dvom vlastnostiam sa budem venovať zároveň – byť príkladom v reči a v správaní sa. Slová, ktoré používame, môžu pozdvihovať a inšpirovať, alebo môžu zraňovať a ponižovať. V dnešnom svete sa stretávame so záplavou nadávania, ktoré nás, ako sa zdá, obklopuje skoro na každom kroku. Je ťažké nezapočuť, ako niekto ľahkovážne a bezmyšlienkovite vyslovuje mená Božstva. Hrubé poznámky sa podľa všetkého stali bežnou súčasťou televíznych programov, filmov, kníh a hudby. Vzduchom poletujú nactiutŕhačské pripomienky a hnevlivé komentáre. Hovorme s druhými s láskou a s úctou, zachovávajme svoju reč čistú a vyhýbajme sa slovám či poznámkam, ktoré by mohli zraňovať či urážať. Kiež nasledujeme príklad Spasiteľa, ktorý počas Svojej služby hovoril tolerantne a láskavo.

Ďalšou vlastnosťou, o ktorej Pavol hovorí je pravá láska, ktorá je často definovaná ako „čistá láska Kristova“3.Som presvedčený o tom, že vo sfére nášho vplyvu sú ľudia, ktorí sú osamelí, chorí alebo ktorí strácajú odvahu. Máme príležitosť im pomôcť a pozdvihnúť ich na duchu. Spasiteľ prinášal nádej zúfalým a slabým dodával silu. Uzdravoval chorých; spôsobil, že chromí chodili, slepí videli a hluchí počuli. Ba dokonca kriesil mŕtvych k životu. Počas Svojej služby podával, naplnený pravou láskou, pomocnú ruku každému človeku v núdzi. Keď budeme nasledovať Jeho príklad, požehnáme životy mnohých ľudí, vrátane toho svojho.

Ďalej máme byť príkladom v duchu. Podľa mňa to znamená, že sa máme vo svojom živote snažiť o láskavosť, vďačnosť, odpustenie a dobrú vôľu. Tieto vlastnosti nám dodajú ducha, ktorý sa dotkne životov ľudí okolo nás. Počas rokov som mal príležitosť stretnúť sa s mnohými jednotlivcami, ktorí takého ducha majú. Keď sme s nimi, zažívame zvláštny pocit, pocit, vďaka ktorému túžime byť v ich spoločnosti a riadiť sa ich príkladom. Vyžarujú Svetlo Kristovo a pomáhajú nám cítiť lásku, ktorú má Kristus pre nás.

Pre ilustráciu, že druhí ľudia toto svetlo vyžarujúce z čistého a milujúceho ducha vnímajú, podelím sa s vami o zážitok, ktorý som mal pred mnohými rokmi.

V tom období sa vedúci Cirkvi stretávali s predstaviteľmi v Jeruzaleme, aby vypracovali zmluvu o prenájme pozemku, na ktorom malo byť postavené Jeruzalemské stredisko Cirkvi. Aby Cirkev obdržala potrebné povolenia, musela odsúhlasiť, že jej členovia, ktorí budú v tomto stredisku pôsobiť, nebudú hlásať evanjelium. Po tom, čo sa táto zmluva uzatvorila, jeden z izraelských predstaviteľov, ktorý bol dobre oboznámený s Cirkvou a aj s jej členmi, poznamenal, že vie, že Cirkev bude dohovor o tom, že nebude hlásať evanjelium, dodržiavať. „Ale,“ povedal na adresu študentov, ktorí mali oné stredisko navštevovať, „čo urobíte s tým svetlom, ktoré im vyžaruje z očí?“4 Kiež toto zvláštne svetlo neustále žiari v našom vnútri, aby ho druhí mohli rozpoznať a vážiť si ho.

Byť príkladom vo viere znamená, že vkladáme dôveru v Pána a Jeho slovo. Znamená to, že uchovávame a vyživujeme v sebe presvedčenie, ktoré povedie naše myšlienky aj skutky. Naša viera v Pána Ježiša Krista a v Nebeského Otca bude mať vplyv na všetko čo robíme. Uprostred zmätku našej doby, konfliktov svedomia a nepokoja každodenného života sa pevná viera stáva kotvou nášho života. Majte na pamäti, že viera a pochybnosť nemôžu v mysli existovať súčasne, lebo jedno rozptýli druhé. Znova zdôrazňujem, čo nám bolo opakovane povedané – že na to, aby sme získali a udržali si vieru, ktorú potrebujeme, je nevyhnutné, aby sme čítali a študovali písma a premýšľali o nich. Komunikácia s Nebeským Otcom skrze modlitbu je životne dôležitá. Nemôžeme si dovoliť to zanedbávať, pretože protivník a jeho zástupy neúnavne hľadajú štrbinu v našom brnení, zlyhanie v našej vernosti. Pán povedal: Modlite sa vždy, a buďte veriaci, a všetky veci budú pracovať spoločne pre vaše dobro.5

A nakoniec máme byť čistí, čo znamená mať čisté telo, myseľ a ducha. Vieme, že naše telo je chrám, s ktorým sa má zaobchádzať s úctivosťou a rešpektom. Naša myseľ má byť naplnená povznášajúcimi a zušľachťujúcimi myšlienkami a vyhýbať sa tomu, čo by ju poškvrnilo. Aby sme mohli mať Ducha Svätého ako svojho stáleho spoločníka, musíme byť toho hodní. Bratia a sestry, čistota nám vnesie pokoj do mysle a budeme vďaka nej hodní obdržať Spasiteľove zasľúbenia. Povedal: „Blahoslavení čistého srdca, lebo oni Boha uvidia.“6

Ak dokážeme byť príkladom v reči, správaní sa, v láske, v duchu, vo viere a v čistote, budeme spôsobilí na to, aby sme boli svetlom sveta.

Chcel by som vám všetkým, a obzvlášť vám, mladým ľuďom povedať, že tým ako sa svet čím ďalej viac vzďaľuje od zásad a pokynov, ktoré nám dal milujúci Nebeský Otec, budeme vyčnievať z davu, pretože sme iní. Budeme vyčnievať, pretože sa obliekame cudne. Budeme iní, pretože nenadávame a neužívame látky, ktoré škodia nášmu telu. Budeme iní, lebo sa vyhýbame nevhodnému humoru a ponižujúcim poznámkam. Budeme iní, pretože sme sa rozhodli nenapĺňať svoju myseľ tým, čo nám predkladajú médiá a čo je prízemné a ponižujúce a vyháňa to z nášho domova a života Ducha. Celkom isto budeme vyčnievať, keď budeme činiť rozhodnutia súvisiace s morálkou – rozhodnutia, ktoré sa budú držať zásad a noriem evanjelia. Toto všetko, čo nás odlišuje od väčšiny ľudí vo svete, nám zároveň poskytuje oné svetlo a oného ducha, ktorí budú žiariť v čím ďalej tým temnejšom svete.

Často je ťažké byť iný a stáť osamote uprostred davu. Je prirodzené mať strach z toho, čo si druhí pomyslia alebo čo povedia. Slová tohto žalmu nám dodajú útechu: „Hospodin je mojím svetlom a spásou, koho sa mám báť? Hospodin mi je pevnosťou žitia, koho sa mám ľakať?“7 Keď učiníme Krista stredobodom svojho života, naše obavy nahradí odvaha prameniaca z nášho presvedčenia.

Život žiadneho z nás nie je dokonalý a občas nás výzvy a ťažkosti, ktorým čelíme, môžu zmáhať a naše svetlo kvôli tomu začne hasnúť. Avšak s pomocou od nášho Nebeského Otca, ktorá ide ruka v ruke s podporou, ktorú dostávame od ostatných, môžeme znova získať oné svetlo, ktoré nám znova bude svietiť na cestu a bude zdrojom svetla, ktoré možno potrebujú druhí.

Na vysvetlenie sa s vami podelím o pôsobivé slová svojej obľúbenej básne, ktorú som po prvýkrát čítal pred rokmi:

Stretol som v noci cudzinca,

ktorého lampa prestala horieť.

Zastavil som a nechal ho zažať

jeho lampu od mojej.

Neskôr prehnala sa jarná búrka

a zatriasla svetom okolo.

A vietor, keď ustal,

moja lampa zhasla!

Cudzinec sa ale vrátil späť –

jeho lampa žiarila!

On pridržal ten vzácny plameň

a lampe mojej život dal!8

Bratia a sestry, denne sme obklopení príležitosťami žiariť, nech už sa nachádzame v akejkoľvek situácii. Keď nasledujeme Spasiteľov príklad, budeme mať príležitosť byť svetlom v životoch ľudí okolo nás, či už sú to členovia našej rodiny, spolužiaci, spolupracovníci, známi alebo úplne neznámi.

Každému z vás hovorím, že ste synom alebo dcérou nášho Nebeského Otca. Prišli ste z Jeho prítomnosti, aby ste na určitú dobu žili tu na zemi, aby sa vo vás odrážala láska a učenie Spasiteľa a aby ste odvážne nechali svoje svetlo žiariť tak, aby to všetci videli. Keď sa toto obdobie na zemi skončí, potom, pokiaľ splníte svoju úlohu, dostanete nádherné požehnanie a budete sa môcť vrátiť, aby ste s Ním žili naveky.

V týchto slovách Spasiteľa sa ukrýva veľké uistenie: „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tme, ale bude mať svetlo života.“9 O Ňom svedčím. On je náš Spasiteľ a Vykupiteľ, je naším Obhajcom u Otca. Je naším Príkladom a našou silou. On je svetlom, ktoré svieti v temnote.10 Kiež sa každý z vás, kto je v dosahu môjho hlasu, zaviaže nasledovať Ho a stane sa svetlom žiariacim svetu, za to sa modlím v Jeho svätom mene, dokonca v mene Pána Ježiša Krista, amen.