Rozhodnite sa pre svetlo
Vern P. Stanfill
Sedemdesiatnik
Musíme si zvoliť, že budeme nasledovať radu proroka, rozpoznáme duchovné nabádania a budeme podľa nich konať, a budeme poslušní Božím prikázaniam a hľadajúci osobné zjavenie.
Nie je to tak dávno, čo sme sa s manželkou rozhodli, že by sme mali plnšie zažívať krásu oblasti v blízkosti nášho domova v severovýchodnej Montane. Zaumienili sme si, že bicyklami vyrazíme na Hiawatha Trail – niekdajšiu železničnú trať zmenenú na cyklistický chodník – ktorá križuje pohorie Skalistých hôr medzi Montanou a Idahom. Očakávali sme zábavný deň s dobrými priateľmi, užívajúc si krásu prírody tejto oblasti.
Vedeli sme, že naša jazda pozdĺž majestátnej 24-kilometrovej trati bude zahŕňať mostíky tiahnuce sa nad hlbokými kaňonmi a dlhé tunely prerývajúce nehostinné hory. Pripravili sme sa na to svetlami pripevnenými na naše prilby a bicykle.
Tí, ktorí tadiaľ išli pred nami, nás varovali, že tunely sú tmavé a že potrebujeme naozaj silné svetlá. Keď sme sa zhromaždili pred masívnym kamenným otvorom tunela Taft Tunnel, správca nám vysvetlil niektoré nebezpečenstvá trate, vrátane hlbokých priekop po stranách, drsných stien a úplnej tme. Nedočkavo sme sa vtesnali do tunela. Len po pár minútach jazdy nás obklopila predpovedaná temnota. Svetlá, ktoré som priniesol, sa ukázali ako nedostatočné, a tma ich čoskoro zatemnila. Zrazu som sa začal cítiť znepokojený, zmätený a dezorientovaný.
Hanbil som sa priznať moju úzkosť priateľom a rodine. Aj keď som bol skúsený cyklista, v tej chvíli som sa cítil, ako keby som nikdy predtým nejazdil na bicykli. Ako sa môj zmätok stupňoval, mal som problémy udržať sa na bicykli. Keď som napokon vyjadril svoj nepokoj ľuďom okolo mňa, mohol som ísť bližšie k priateľovi so silnejším svetlom. Vlastne všetci v skupine začínali vytvárať tesný kruh v jeho blízkosti. Tým, že sme zostali pri ňom blízko a na chvíľu sme sa spoliehali na jeho svetlo a celkové svetlo našej skupiny, podarilo sa nám prehrýzť hlbšie do temnoty tunela.
Zdalo sa mi, akoby prešli hodiny, kým som uvidel špendlíkovú hlavičku svetla. Takmer okamžite som mal pocit istoty, že všetko bude v poriadku. Ďalej som sa predieral vpred spoliehajúc sa aj na svetlá mojich priateľov, aj na zväčšujúcu sa bodku svetla. Pocit istoty rástol úmerne s vzrastajúcou veľkosťou a intenzitou svetla. Dávno predtým, než sme dorazili ku koncu tunela, som už nepotreboval asistenciu mojich priateľov. Všetka úzkosť zmizla, keď sme rezko šliapali do pedálov ku svetlu. Cítil som pokoj a istotu ešte predtým, než nás zalialo teplo a nádhera toho rána.
Žijeme vo svete, v ktorom zažijeme skúšky našej viery. Môžeme si byť istí, že sme pripravení čeliť týmto skúškam – len aby sme zistili, že naša príprava bola nedostatočná. A tak ako aj mňa varovali priatelia pred tmou, tak sme aj my varovaní v súčasnosti. Hlasy apoštolov nás nabádajú, aby sme sa vyzbrojili silným svetlom a duchovnou silou.
Rovnako sa môžeme cítiť zahanbene, nepríjemne alebo zmätene v duchovnom slova zmysle, keď nás postretne skúška našej viery. Vo všeobecnosti bude intenzita a trvanie týchto pocitov závisieť od našej reakcie na ne. Ak neurobíme nič, môžu nás pochybnosť, pýcha a napokon odpadlíctvo odviesť od svetla.
Moja skúsenosť v tuneli ma naučila niekoľko dôležitých vecí. O niekoľko z nich sa podelím.
Po prvé, nezáleží na intenzite temna pochybnosti, my si volíme ako dlho a do akej miery dovolíme, aby nás ovplyvnila. Musíme pamätať na to, ako veľmi nás Nebeský Otec a Jeho Syn milujú. Neopustia nás a ani nedovolia, aby sme podľahli, ak hľadáme ich pomoc. Spomínate si na Petrovu skúsenosť v nepriaznivých vlnách Galilejského mora? Keď Peter pocítil, ako ho zachvacuje chladná temnota, ihneď rozpoznal svoju ťažkú situáciu a priamo v tej chvíli sa rozhodol zavolať o pomoc. Nepochyboval o Spasiteľovej moci zachrániť ho, ale jednoducho zvolal: „Pane, zachráň ma.“1
V našich životoch sa môže Spasiteľova natiahnutá ruka prejaviť vo forme pomoci od dôverného priateľa, vedúceho alebo milujúceho rodiča. Keď sa namáhame v temnote, nie je nič zlé na tom, keď sa dočasne spoľahneme na svetlo tých, ktorí nás milujú a majú na srdci naše najlepšie záujmy.
Skúsme sa úporne zamyslieť nad tým, prečo by sme mali počúvať beztvaré, cynické hlasy tých vo veľkej a priestrannej budove v našich časoch a ignorovať prosby tých, ktorí nás úprimne milujú. Títo všadeprítomní odmietajúci ľudia si volia ničenie pred pozdvihovaním a zosmiešňovanie pred zvelebovaním. Ich uštipačné slová sa môžu vnoriť do našich životov, často v zlomkoch sekundy akýchsi zhlukov elektronických skomolenín dôsledne a zámerne zostavených tak, aby zničili našu vieru. Je prezieravé vložiť náš večný blahobyt do rúk neznámych? Je múdre tvrdiť, že sme sa poučili od tých, ktorí nemajú žiadne svetlo na rozdávanie a ktorí majú vlastné záujmy, ktoré sú pred nami skryté? Ak by nám títo anonymní jednotlivci boli čestne predstavení, nevenovali by sme im ani chvíľku nášho času, ale keďže zneužívajú sociálne médiá v skrytosti pred skúmavými pohľadmi, dostáva sa im nezaslúženej dôveryhodnosti.
Naše rozhodnutie venovať pozornosť tým, ktorí sa vysmievajú z posvätných vecí, nás oddiali od spásneho a životodarného svetla Spasiteľa. Ján zaznamenal: „Potom zase prehovoril k nim Ježiš: Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje nebude chodiť v tme, ale bude mať svetlo života.“2 Pamätajte, že tí, ktorí nás skutočne milujú, nám pomáhajú budovať našu vieru.
Keď v časoch pochybností žiadame o pomoc, môžeme sa cítiť zahanbení práve tak, ako som sa ja cítil v tuneli. Možno iní hľadali silu v nás a teraz potrebujeme pomoc my. Keď si uvedomíme, že svetlo a útecha, ktorú nám prejavuje Spasiteľ, sú príliš cenné na to, aby sme ich kvôli pýche stratili, obrátime sa o pomoc k inšpirovaným cirkevným vedúcim, rodičom a dôverným priateľom. Sú pripravení, aby nám pomohli nadobudnúť duchovné istoty, ktoré nás posilnia voči skúškam viery.
Po druhé, na to, aby sme si v nás vytvorili duchovnú silu, musíme dôverovať v Pána. Na svetlo druhých sa nemôžeme spoliehať donekonečna. Vedel som, že temnota tunela nepretrvá, ak neprestanem šliapať do pedálov popri mojom priateľovi a v bezpečí skupiny. Ale očakával som, že budem napredovať sám, keď uvidím svetlo. Pán nás učí: Priblížte sa mi a ja sa priblížim vám, hľadajte ma usilovne a nájdete ma, proste a dostanete, klopte a bude vám otvorené.3 Musíme konať s očakávaním, že Pán naplní Svoj sľub a pozdvihne nás z tmy, ak sa Mu priblížime. Avšak protivník sa nás pokúsi presvedčiť, že sme nikdy nepocítili vplyv Ducha a že bude ľahšie prestať sa snažiť.
Prezident Dieter F. Uchtdorf nám radí toto: „Pochybujte o svojich pochybnostiach predtým, ako pochybujete o svojej viere.“4 V mojom domovskom zbore jeden mladý muž prednedávnom povedal: „Sú určité veci, ktoré som pocítil, ktoré sa nedajú vysvetliť inak, než že sú od Boha.“ Toto je duchovná bezúhonnosť.
Keď čelíme otázkam alebo sme v pokušení pochybností, mali by sme si rozpomenúť na duchovné požehnania a pocity, ktoré prenikli do našich sŕdc a životov v minulosti a mali by sme našu dôveru vložiť do Nebeského Otca a Jeho Syna Ježiša Krista. Pripomína mi to radu danú v známej cirkevnej piesni: „Dôverujeme Pánu Bohu, večnú ochranu nám dáva.“5 Ak ignorujeme a podceňujeme duchovné zážitky z minulosti, vzdiali nás to od Boha.
Naša honba za svetlom bude zveľadená našou ochotou rozpoznať, kedy to svetlo žiari v našich životoch. Novodobé písma definujú svetlo a pripájajú prísľub pre tých, ktorí ho prijímajú: To, čo je od Boha je svetlo; a ten kto prijíma svetlo a zostáva v Bohu, prijíma viac svetla; a to svetlo je jasnejšie a jasnejšie, až príde dokonalý deň.6 Tak ako sme my šliapali smerom ku svetlu, tak aj čím viac vytrváme, tým žiarivejším sa stáva Jeho vplyv na naše životy. Rovnako ako svetlo na konci tunela nám Jeho vplyv prinesie istotu, odhodlanie, útechu a čo je najdôležitejšie – moc znalosti, že On žije.
Po tretie, žiadna temnota nie je taká nepreniknuteľná, taká hrozivá či taká náročná, aby ju svetlo nemohlo prekonať. Starší Neil L. Andersen nedávno učil: „Tak ako rastie zlo vo svete, tak rastie kompenzujúca duchovná sila spravodlivých. Tak ako svet uniká od svojich duchovných kotiev, tak Pán pripravuje cestu tým, ktorí Ho hľadajú, ponúkajúc im väčšie istoty, väčšie potvrdenie a väčšiu dôveru v duchovný smer, ktorým sa plavia. Dar Ducha Svätého sa stáva jasnejším svetlom v prichádzajúcom zatmení.“7
Bratia a sestry, neboli sme ponechaní napospas samote, aby nás ovplyvnil každý záchvev a zmena v postoji sveta, ale máme moc zvoliť si vieru miesto pochybnosti. Na to, aby sme mali prístup ku kompenzujúcej duchovnej moci, musíme si zvoliť, že budeme nasledovať radu proroka, rozpoznáme duchovné nabádania a budeme podľa nich konať, a budeme poslušní Božím prikázaniam a hľadajúci osobné zjavenie. Rozhodnutie je na nás. Môžeme si zvoliť svetlo Spasiteľa. V mene Ježiša Krista, amen.