Funguje to úžasne!

Nedávno som videl citát, ktorý ma prinútil zastaviť sa a zamyslieť. Znel asi takto: „Povedzte človeku, že vo vesmíre existujú bilióny hviezd a on vám bude veriť. Povedzte mu, že farba na stene je mokrá a on sa jej chytí, aby si bol istý.“

Nie sme mu my všetci tak trochu podobní? Pri nedávnej zdravotnej prehliadke mi moji veľmi schopní doktori vysvetlili, čo musím robiť, aby som sa riadne uzdravil. Ale najskôr som sa ale o sebe musel znova dozvedieť to, čo by som už mal dlhý čas vedieť: že ako pacient nie som veľmi trpezlivý.

A tak som sa rozhodol urýchliť liečebný proces tým, že som sa pustil do vyhľadávania na internete. Asi som čakal, že objavím nejakú pravdu, o ktorej moji doktori nevedeli alebo ktorú sa predo mnou snažili skryť.

Chvíľu mi trvalo, kým som si uvedomil celú iróniu toho čo som robil. Samozrejme, že vyhľadávanie rôznych informácií nie je zlý nápad. Ale ja som ignoroval pravdu, na ktorú som sa mohol spoľahnúť, a namiesto toho ma priťahovali často exotické prísľuby ľudových tradícií na internete.

Občas sa pravda zdá príliš priamočiara, príliš nekomplikovaná a príliš jednoduchá na to, aby sme naplno ocenili jej veľkú hodnotu. A tak odkladáme bokom to, čo sme zažili a spoznali, že je pravdivé, v snahe nájsť mysterióznejšie či komplikovanejšie informácie. Dúfam, že sa poučíme, že keď sa naháňame za tieňmi, snažíme sa len o niečo, čo má veľmi malú hodnotu a cenu.

Keď príde na duchovnú pravdu, ako môžeme vedieť, že sme na tej správnej ceste?

Jedným spôsobom je klásť tie správne otázky – také, ktoré nám pomôžu premýšľať nad našim pokrokom a zhodnotiť ako sa nám darí. Otázky typu:

„Má môj život zmysel?“

„Verím v Boha?

„Verím, že ma Boh pozná a miluje?

„Verím, že Boh počuje moje modlitby a odpovedá na ne?“

„Som skutočne šťastný?“

„Snažím sa v živote dosiahnuť tie najvyššie duchovné ciele a hodnoty?“

Hlboké otázky ohľadom zmyslu života vedú mnoho jednotlivcov a rodiny po celom svete, aby hľadali pravdu. Často ich toto hľadanie vedie k Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní a k znovuzriadenému evanjeliu.

Premýšľam nad tým, či ako členovia Cirkvi, môžeme profitovať z toho, že si z času na čas položíme otázku: „Funguje to, čo prežívam v Cirkvi v mojom živote? Privádza ma to bližšie ku Kristovi? Žehná to mne a mojej rodine pokojom a radosťou prisľúbenou v evanjeliu?“

Alma položil podobné otázky členom cirkvi v Zarahemle, keď sa pýtal: „Prežili ste túto mocnú zmenu v srdciach svojich? … [A] cítite sa tak teraz?“¹ Takéto zamyslenie nám môže pomôcť znova zamerať či preorientovať svoje každodenné snaženie na božský plán spásy.

Mnohí členovia s veľkým zápalom odpovedia, že to, čo ako členovia Cirkvi prežívajú vo svojom živote funguje mimoriadne dobre. Budú svedčiť o tom, že či už je to v časoch chudoby či hojnosti, či už prežívajú niečo príjemné či bolestné, nachádzajú vďaka svojej oddanosti Pánovi a zasvätenej službe v Cirkvi v živote veľký zmysel, pokoj a radosť. Každý deň sa stretávam s členmi Cirkvi, ktorí sú naplnení žiarou radosti a ktorí dávajú najavo, v slovách a skutkoch, že ich životy sú nesmierne obohatené vďaka znovuzriadenému evanjeliu Ježiša Krista.

Ale tiež si uvedomujem, že sú tu takí, ktorých ich zážitky ani zďaleka nenapĺňajú – tí, ktorí majú pocit, že ich členstvo v Cirkvi nie je presne také, v aké dúfali.

Toto ma zarmucuje, pretože z osobnej skúsenosti viem, ako môže evanjelium osviežiť a obnoviť ducha človeka – ako nám môže srdce naplniť nádejou a myseľ svetlom. Viem sám za seba ako môže ovocie evanjelia Ježiša Krista premeniť obyčajný a ponurý život na život neobyčajný a vznešený.

Ale prečo sa zdá, že to funguje pre jedných lepšie ako pre druhých? Aký je rozdiel medzi tými, ktorých zážitky v Cirkvi napĺňajú ich duše piesňou vykupiteľskej lásky² a tými, ktorí majú pocit, že im niečo chýba?

Ako som tak premýšľal nad týmito otázkami, zahrnula ma záplava rôznych myšlienok. Dnes by som sa chcel podeliť o dve.

Po prvé: nekomplikujeme si až príliš svoje nasledovníctvo?

Toto nádherné evanjelium je také jednoduché, že ho dokáže pochopiť aj dieťa, a napriek tomu natoľko hlboké a komplexné, že bude treba celý život – dokonca večnosť – aby sme ho študovali a objavovali, než mu naplno porozumieme.

Ale občas vezmeme prekrásnu ľaliu Božej pravdy a po vrstvách ju zlátime ľudskými dobrými nápadmi, programami a očakávaniami. Každá vrstva by sama o sebe mohla byť v určitú chvíľku a okolnosť užitočná a vhodná, ale keď na seba kladieme vrstvu po vrstve, môže z toho vzniknúť hora usadenín, ktorá je taká silná a ťažká, že riskujeme, že sa nám ten drahocenný kvet, ktorý sme kedysi mali tak radi, stratí z dohľadu.

A preto ako vedúci musíme striktne chrániť Cirkev a evanjelium v ich čistote a jednoduchosti a vyhnúť sa tomu, aby sme na členov kládli nadbytočné bremená.

A je potrebné, aby sa každý z nás, členov Cirkvi, vedome snažil venovať svoju energiu a čas tomu, na čom záleží, zatiaľ čo posilňujeme svojich blížnych a budujeme kráľovstvo Božie.

Jedna sestra, inštruktorka Združenia pomoci, bola známa prípravou bezchybných lekcií. Raz sa rozhodla ušiť nádhernú prešívanú prikrývku, ktorá by poslúžila ako dokonalé pozadie pre tému jej lekcie. Ale do jej plánov zasiahol život – musela vyzdvihnúť deti zo školy, sused potreboval pomoc so sťahovaním, manžel mal horúčku a priateľka sa cítila osamelo. Deň lekcie sa priblížil, a prikrývka nebola dokončená. Nakoniec noc pred lekciou veľa nespala, pretože celú noc pracovala na prikrývke

Na druhý deň bola vyčerpaná a ledva schopná usporiadať si myšlienky, ale statočne sa postavila a lekciu odučila.

Prešívaná prikrývka bola úžasná – stehy boli dokonalé, farby sýte, vzor prepracovaný a nádherný. A uprostred toho všetkého bolo vyšité jedno slovo, ktoré víťazoslávne odrážalo tému jej lekcie: „Zjednodušujte.“

Bratia a sestry, život podľa evanjelia nemusí byť komplikovaný.

V skutočnosti je priamočiary. Dalo by sa to opísať takto:

• Počúvanie slova Božieho s úprimným zámerom nás vedie k tomu, aby sme verili v Boha a dôverovali Jeho zasľúbeniam.³

• Čím viac Bohu dôverujeme, tým viac sa nám srdce naplní láskou k Nemu a k sebe navzájom.

• Kvôli našej láske k Bohu máme túžbu nasledovať Ho a svoje skutky dávame do súladu s Jeho slovom.

• Pretože milujeme Boha, chceme Mu slúžiť; chceme požehnávať životy druhých a pomáhať chudobným a núdznym.

• Čím ďalej kráčame po tejto ceste nasledovníctva, tým viac si želáme učiť sa slovo Božie.

A tak to ide ďalej – každý krok vedie k tomu ďalšiemu a napĺňa nás čím ďalej tým väčšou vierou, nádejou a pravou láskou.

Je to krásne jednoduché a nádherne to funguje.

Bratia a sestry, pokiaľ vám napadne, že evanjelium vo vašom živote dosť dobre nefunguje, vyzývam vás, aby ste o krok ustúpili, pozreli sa na svoj život s odstupom a zjednodušili svoj prístup k nasledovníctvu. Zamerajte sa na základné náuky, zásady a možnosti uplatnenia evanjelia. Sľubujem vám, že Boh vás povedie a bude vám na ceste k napĺňajúcemu životu žehnať – a evanjelium bude vo vašom živote určite fungovať lepšie.

Moje druhé odporučenie znie: začnite tam, kde ste.

Občas sa cítime skľúčene, pretože nie sme niečo „viac“ – duchovnejší, uznávanejší, inteligentnejší, zdravší, bohatší, priateľskejší alebo schopnejší. Nie je na tom prirodzene nič zlé, chcieť sa zdokonaľovať. Boh nás stvoril, aby sme rástli a rozvíjali sa. Ale pamätajte na to, že naše slabosti nám môžu pomôcť byť pokorní a obracať sa ku Kristovi, ktorý učiní „slabé veci …silnými“.⁴ Satan naopak využíva naše slabosti na to, aby sme stratili odvahu čo i len to skúsiť.

V živote som sa naučil, že nepotrebujeme byť niečím „viac“, aby sme sa začali stávať takým človekom, ako mal Boh v úmysle, aby sme sa stali.

Boh vás vezme takých, akí práve v tejto chvíli ste a začne s vami pracovať. To jediné, čo potrebujete, je ochotné srdce, túžba veriť a dôverovať Pánovi.

Gideon sa považoval za chudobného roľníka, najmenšieho v dome svojho otca. Ale Boh v ňom videl mocného a udatného muža.⁵

Keď Samuel vybral za kráľa Saula, snažil sa mu to Saul vyhovoriť. Saul pochádzal z jedného z najmenších kmeňov domu Izraela. Ako by on mohol byť kráľom?⁶ Ale Boh v ňom videl „krásneho mládenca“.⁷

Dokonca aj veľký prorok Mojžiš sa v jednej chvíli cítil tak odradene a skľúčene, že to chcel vzdať a zomrieť.⁸ Boh to ale s Mojžišom nevzdal.

Drahí bratia a sestry, ak sa budeme na seba pozerať len smrteľnými očami, možno sa neuvidíme ako dostatočne dobrí. Ale náš nebeský Otec nás vidí takých, akí skutočne sme a akými sa môžeme stať. Vidí nás ako Svojich synov a dcéry, ako bytosti večného svetla s nekonečným potenciálom a s božským určením.⁹

Spasiteľova obeť otvorila všetkým dvere k spáse, aby sa mohli vrátiť k Bohu. Jeho „milosť postačuje pre všetkých, ktorí sa [pred Bohom] pokoria.“¹⁰ Jeho milosť je uschopňujúca moc, ktorá umožňuje prístup do Božích kráľovstiev. Vďaka Jeho milosti budeme všetci vzkriesení a spasení v kráľovstve slávy.

Dokonca aj to najnižšie kráľovstvo slávy, telestiálne kráľovstvo, prevyšuje všetko chápanie¹¹ a túto spásu zdedí ľudí bez počtu.¹²

Ale Spasiteľova milosť toho pre nás môže učiniť ešte viac. Ako členovia Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní mierime k niečomu nepredstaviteľne vznešenejšiemu. Je to povýšenie v celestiálnom kráľovstve. Je to večný život v prítomnosti nášho Otca v nebi. Je to ten najväčší dar Boží.¹³ V celestiálnom kráľovstve obdržíme z plnosti Jeho a zo slávy Jeho.¹⁴ Áno, všetko, čo má Otec, bude dané aj nám.¹⁵

Povýšenie je náš cieľ; nasledovníctvo je naša cesta.

Keď prejavíte trocha viery a začnete kráčať ako pokojní nasledovníci nášho Pána Ježiša Krista, vaše srdce sa zmení.¹⁶ Celá vaša bytosť sa naplní svetlom.¹⁷

Boh vám pomôže vytvoriť z vás niečo väčšie, než čo ste si kedy mysleli, že je možné. A vy objavíte, že evanjelium Ježiša Krista vo vašom živote skutočne funguje! Funguje to.

Bratia a sestry, drahí priatelia, modlím sa za to, aby sme sa zameriavali na onú jednoduchosť, ktorá je v Kristovi¹⁸, a umožnili Jeho milosti pozdvihnúť nás a niesť nás na ceste z miesta, kde teraz sme k slávnemu osudu v prítomnosti nášho Otca.

Keď to učiníme a niekto sa nás spýta: „Ako vo vašom živote funguje členstvo v Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní?“, budeme môcť hrdo s pokorou a s veľkou radosťou povedať: „Funguje to úžasne! Ďakujem za opýtanie! Chceli by ste sa o tom dozvedieť niečo viac?“

To je mojou nádejou, mojou modlitbou a mojím požehnaním v mene Ježiša Krista, amen.