Skúšaní a pokúšaní – ale nie bez pomoci

Počas nášho života sme skúšaní a pokúšaní. Tiež máme príležitosť uplatňovať slobodu jednania a navzájom si pomáhať. Tieto pravdy sú súčasťou nádherného a dokonalého plánu nášho Nebeského Otca.

Prezident John Taylor učil: „Keď sa pri jednej príležitosti prorok Joseph prihováral Dvanástim, počul som ho povedať: ‚Budete mať rôzne druhy skúšok, ktoré budete musieť prekonať. A je pre vás práve tak dôležité byť skúšaní, ako to bolo dôležité pre Abraháma a ostatných Božích mužov, a (povedal, že) Boh vám bude dávať skúšky a schytí vás a preskúša do špiku kosti.‘“¹

Keď dosiahneme vek zodpovednosti, skúšky a pokušenia sa stanú bežnými. Niekedy sa z nich môžu stať veľké bremená, ale keď ich úspešne prekonávame, tiež nám dodávajú silu a rastieme vďaka nim.

Našťastie tieto bremená nemusíme znášať sami. Alma učil: „[Prajete si] prísť do stáda Božieho a byť nazývaní ľudom jeho, a ste ochotní niesť si navzájom bremená svoje, aby boli ľahké.“² Tieto slová naznačujú, že máme zodpovednosť navzájom si pomáhať. Táto zodpovednosť môže pochádzať z cirkevného povolania, úlohy, priateľstva alebo ako súčasť našej božskej povinnosti ako rodičov, manželov, členov rodiny – či jednoducho ako členov Božej rodiny.

Na štyroch príkladoch ukážem, ako sa naše bremená stanú ľahšími, keď si vzájomne pomáhame.

1. Spasiteľ povedal: „Ak ťa niekto núti na míľu, choď s ním dve.“³ Napríklad od nás sa požaduje, aby sme pravidelne navštevovali chrám tak, ako to dovoľujú naše osobné okolnosti. Návšteva chrámu vyžaduje, aby sme obetovali čas a prostriedky, hlavne pre tých, ktorí musia cestovať zďaleka. Aj napriek tomu by táto obeť mala byť považovaná za časť prvej míle.

Na druhú míľu vyrážame, keď rozumieme slovám: „hľadať, brať a učiť“,⁴ keď hľadáme mená našich predkov a berieme ich na chrámové obrady, keď pomáhame s indexovaním, keď slúžime ako chrámoví pracovníci a keď hľadáme spôsoby, ako pomôcť ostatným, aby mali zmysluplné skúsenosti v chráme.

Keď som slúžil ako územný sedemdesiatnik, jeden z kolov, ktorým sa venovala moja koordinačná rada, sa zúčastnil veľkej cesty do chrámu. Chrám, ktorý členovia navštívili, je malý a nanešťastie bolo viacero členov, ktorí napriek dlhej dvanásťhodinovej ceste nemohli vojsť do chrámu, keďže bola prekročená jeho denná kapacita.

Pár dní po tejto ceste som sa zastavil v tomto kole a poprosil som jeho prezidenta, či by som sa mohol pozhovárať s niektorými členmi, ktorí ten deň nemohli ísť do chrámu. Jeden z bratov, ktorého som navštívil mi povedal: „Starší, žiaden strach. Bol som pri dome Pána. Sedel som na lavičke v záhrade a premýšľal som o chrámových obradoch. Potom som mal možnosť vstúpiť, ale namiesto toho som umožnil inému bratovi ísť miesto mňa, keďže do chrámu prišiel po prvýkrát, aby bol spečatený so svojou manželkou. Potom mali možnosť zúčastniť sa dvoch zasadaní. Pán ma pozná a požehnal ma a sme v poriadku.“

2. Úsmev Tento malý čin môže pomôcť tým, ktorí sú zdrvení alebo obťažkaní bremenami. Počas kňazského zasadania poslednej generálnej konferencie v apríli ma usadili na pódium ako jednu z piatich novo povolaných generálnych autorít. Sedeli sme tam, kde teraz sedia sestry z pomocných organizácií. Bol som veľmi nervózny a ochromený svojím novým povolaním.

Keď sme v strede zasadania spievali pieseň, mal som silný pocit, že ma niekto pozoruje. Pomyslel som si: „V tejto budove je vyše 20 000 ľudí a väčšina z nich je otočená týmto smerom. Samozrejme, že ťa niekto pozoruje.“

Kým som ďalej spieval, opäť som mal silný dojem, že na mňa niekto hľadí. Pozrel som sa smerom k radu, v ktorom sedeli Dvanásti, a uvidel som, že prezident Russell M. Nelson je úplne otočený na svojom sedadle a pozerá sa smerom k našim sedadlám. Zachytil som jeho pohľad a on sa na mňa doširoka usmial. Tento úsmev priniesol pokoj môjmu ochromenému srdcu.

Po Svojom vzkriesení Ježiš Kristus navštívil Svoje ďalšie ovečky. Povolal a vysvätil dvanástich učeníkov, ktorí s touto autoritou slúžili ľuďom. Samotný Pán Ježiš Kristus stál v ich strede. Pán ich požiadal, aby pokľakli a modlili sa. Nie som si istý, či novo povolaní a vysvätení dvanásti učeníci boli ochromení svojím povolaním, ale písma hovoria: „A stalo sa, že Ježiš im žehnal, keď sa k nemu modlili; a tvár jeho sa na nich usmiala a žiara tváre jeho ich ožiarila.“⁵ Počas poslednej generálnej konferencie úsmev odľahčil moje bremená okamžitým a nezvyčajným spôsobom.

3. Vyjadriť ostatným pocity súcitu. Ak ste držiteľom kňazstva, prosím, používajte svoju moc v prospech detí Božích tým, že im budete žehnať. Vyslovte slová súcitu a útechy ľuďom, ktorí trpia alebo zažívajú ťažkosti.

4. Uholným kameňom Božieho plánu je uzmierenie Pána Ježiša Krista. Tak ako prezident Joseph F. Smith, aj my by sme mali aspoň raz týždenne premýšľať o veľkej a podivuhodnej láske prejavenej Otcom a Synom v príchode Vykupiteľa na svet.⁶ Ak budeme pozývať ostatných, aby prišli na zhromaždenie a aby boli hodní prijímať sviatosť, umožníme mnohým deťom Nebeského Otca premýšľať o uzmierení. A ak nie sme hodnými, môžeme činiť pokánie. Pamätajte na to, že Syn Najvyššieho sa zostúpil pod všetko a zobral na Seba naše viny, hriechy, priestupky, choroby, bolesti, súženia a pocity samoty. Písma nás učia, že Kristus, ktorý vystúpil na výsosti, taktiež zostúpil pod všetky veci, čím obsiahol všetky veci.⁷

Nezáleží na tom, aké máme osobné ťažkosti – či ide o chorobu, dlhotrvajúcu osamelosť alebo znášanie pokušení a skúšok protivníka – Dobrý Pastier je pri nás. Nazýva nás menom a hovorí: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení; ja vám dám odpočinutie!“⁸

Chcel by som zhrnúť tieto štyri body:

Po prvé – choďte na druhú míľu.

Po druhé – usmejte sa, prosím. Váš úsmev pomôže ostatným.

Po tretie – vyjadrite súcit.

Po štvrté – pozvite ostatných, aby prišli do cirkvi.

Vydávam svoje svedectvo o Spasiteľovi. Ježiš je Kristus, Syn žijúceho Boha a žije. Viem, že celou Svojou silou a mocou podporuje Otcov plán. Viem, že prezident Thomas S. Monson je žijúcim prorokom. Má všetky kľúče na to, aby mohol úspešne vykonávať Božie dielo na zemi. Viem, že ako deti nášho Nebeského Otca si vieme navzájom pomôcť v našich skúškach a pokušeniach. V mene Ježiša Krista, amen.