2010–2019
Kev Tso Siab Dawb Ceev
2016 April General Conference


Kev Tso Siab Dawb Ceev

Tsis yog lub txiaj ntsim pov thawj hwj uas muaj nqi no muaj tej kev lav ris tseem ceeb xwb tiam sis lub pov thawj hwj kuj muaj cov koob hmoov rau peb tus kheej thiab rau lwm tus.

Kuv cov kwv tij, kuv thov kom tus Ntsuj Plig coj kuv hais lus hmo no. Muaj ib qho zoo sib xws uas ua rau peb koom siab ua ke. Vajtswv tau tso siab rau peb kom tuav Nws lub pov thawj hwj thiab ua tej yam los ntawm Nws lub npe. Peb yog cov uas tau txais kev tso siab dawb ceev. Muaj ntau yam uas Vajtswv xav kom peb ua.

Phau Lus Qhuab Qhia thiab Kev Khi Lus tshooj 121, nqe 36, hais tias txoj cai ntawm lub pov thawj hwj sib txuas nrog tej hwj chim saum ceeb tsheej yam tsis sib cais. Yog ib lub txiaj ntsim zoo uas Vajtswv tau muab rau peb. Peb lub luag hauj lwm yog kev pov hwm lub pov thawj hwj ntawd thiab ua neeg tsim nyog txais tag nrho cov koob hmoov uas peb Leej Txiv Saum Ntuj Ceeb Tsheej xav muab rau peb—thiab muab rau lwm tus dhau los ntawm peb.

Nej mus qhov twg los, nej lub pov thawj hwj nrog nej mus qhov ntawd. Nej puas sawv hauv tej qhov chaw dawb huv? Ua ntej nej ua rau nej thiab nej lub pov thawj hwj muaj teeb meem thaum nej mus rau tej qhov chaw los yog ua tej yam uas tsis tsim nyog, thov kom nej cia li tos ib pliag xav seb yuav muaj li cas tom ntej. Nco ntsoov tias nej yog leej twg thiab Vajtswv xav kom nej rais los ua neeg zoo li cas. Nej yog cov me nyuam uas tau kev cog lus. Nej yog txiv neej uas muaj hwj chim. Nej yog Vajtswv cov tub.

Tsis yog lub txiaj ntsim pov thawj hwj uas muaj nqi no muaj tej kev lav ris tseem ceeb xwb tiam sis lub pov thawj hwj kuj muaj cov koob hmoov rau peb tus kheej thiab rau lwm tus. Thov kom peb yeej yuav tsim nyog siv lub hwj chim pov thawj hwj, txawm peb nyob qhov twg los xij, vim peb tsis paub thaum twg peb yuav tsum siv thiab muaj cib fim siv.

Nyob hauv Kev Tsov Rog Thoob Ntiaj Teb thib Ob, kuv ib tug phooj ywg ua hauj lwm nyob hauv sab ntiaj teb South Pacific thaum nws lub nyab hoom raug tua kom poob. Nws thiab lwm cov tub rog tau dhia kaus ntawm lub nyab hoom uas kub hnyiab mus, lawv tshuab pa rau lawv tej lub phuaj, thiab tuav nkaus cov phuaj tau peb hnub.

Hnub peb lawv pom ib lub nkoj uas lawv paub tias yog ib lub nkoj cawm neeg txoj sia. Lub nkoj twb mus dhau lawv. Tag kis lub nkoj twb rov mus dhau lawv dua. Lawv pib poob siab vim lawv paub tias hnub no yog hnub kawg uas lub nkoj yuav nyob hauv cheeb tsam ntawd.

Ces tus Vaj Ntsuj Plig Dawb Huv hais lus rau kuv tus phooj ywg: “Koj muaj lub pov thawj hwj. Cia li txib cov neeg tuaj cawm nej.”

Nws tau ua raws li kev tshoov siab ntawd: “Los ntawm Yexus Khetos lub npe thiab los ntawm lub hwj chim pov thawj hwj, cia li tig tuaj tos peb.”

Tom qab ob peb feeb xwb lub nkoj twb los txog lawv, thiab muaj neeg pab lawv sawv lub nkoj. Ib tug uas rau siab ntseeg thiab tsim nyog tuav lub pov thawj hwj, thaum raug xwm txheej loj heev, tau siv lub pov thawj hwj, uas foom koob hmoov rau nws lub neej thiab lwm tus lub neej.

Thov kom peb yuav txiav txim siab tam sim no hais tias peb yuav npaj tau rau lub sij hawm uas peb xav tau kev pab, lub sij hawm peb yuav tsum muab kev pab, thiab lub sij hawm txais koob hmoov.

Thaum peb muab kev sib ntsib pov thawj hwj no xaus, kuv hais rau nej hais tias, nej yog “haiv neeg uas Vajtswv twb xaiv cia lawm, nej yog cov pov thawj uas ua Vajtswv txoj hauj lwm” (1 Petus 2:9). Thov kom peb yuav tsim nyog txais Vajtswv tej lus qhuas, kuv thov los ntawm Yexus Khetos, peb tus Cawm Seej, lub npe, amees.