2010–2019
Txo lub Hwj Chim
2016 April General Conference


Txo lub Hwj Chim

Kev txo hwj chim pab peb ua niam tsev txiv tsev, cov tub thiab cov ntxhais, cov txiv thiab cov poj niam, neeg zej zog thiab phooj ywg zoo dua ntxiv.

Peb tau koob hmoov nyob hauv lub Koom Txoos vim peb muaj ib co nkauj qhuas Vajtswv ua pab peb teev tiam Nws thaum peb hu nkauj. Nyob hauv peb lub Koom Txoos tej kev sib ntsib, “cov nkauj qhuas Vajtswv caw tus Tswv tus Ntsuj Plig los, ua rau peb muaj kev tswm seeb, ua rau peb cov mej zeej koom siab, thiab qhib ib txoj kev rau peb qhuas tus Tswv. Tej lub sij hawm thaum peb hu tej zaj nkauj qhuas Vajtswv ces peb tshaj tawm tej lus cob qhia zoo tshaj plaws.”1

Ob peb lub hlis tom qab muab lub Koom Txoos txhim tsa, tus Yaj Saub Yauxej Xamiv txais kev tshwm sim pub rau nws tus poj niam Emma. Tus Tswv hais kom nws xaiv ib co nkauj qhuas Vajtswv, raws li nws txais kev tshoov siab, uas ua rau tus Tswv zoo siab, kom hu nkauj hauv Nws lub koom txoos.2

Emma Smith muab ib co nkauj qhuas Vajtswv sib sau ua ke es cov ntawd twb nyob hauv thawj phau nkauj qhuas Vajtswv uas lawv siv hauv Kirtland thaum xyoo 1836.3 Tsuas muaj 90 zaj nkauj nyob hauv phau me me no. Ntau zaj yog los ntawm txoj kev ntseeg Protestant. 26 zaj nkauj yog William W. Phelps sau; nws yog tus uas tau npaj thiab pab muab phau nkauj qhuas Vajtswv luam tawm. Phau no tsuas muaj cov lus xwb; tsis muaj cov cim hu nkauj hlo li. Phau nkauj qhuas Vajtswv me me no yeej yog ib txoj koob hmoov zoo rau cov mej zeej thaum ub ntawm lub Koom Txoos.

Daim Duab
Phab los ntawm Emma Smith phau nkauj qhuas Vajtswv
Daim Duab
Phab ntav qhia npe los ntawm Emma Smith phau nkauj qhuas Vajtswv

Lus Akiv phau nkauj qhuas Vajtswv uas luam tawm tsis ntev tas los yog thaum xyoo 1985. Ntau zaj uas Emma tau xaiv tau ntau xyoo tas los lawm los tseem muaj nyob hauv peb phau nkauj, xws li “Kuv Paub Yexus Tseem Muaj txoj Sia” thiab “Lub Hauv Paus Ruaj Nrees.”4

Ib zaj tshiab uas tso hauv phau nkauj thaum xyoo 1985 yog zaj nkauj “Txo lub Hwj Chim.”5 Zaj nkauj qhuas Vajtswv yog Grietje Terburg Rowley sau, es nws tso lub ntiaj teb no tseg thaum xyoo tas los. Nws tau koom lub Koom Txoos thaum nws qhia ntawv nyob hauv Hawaii thaum xyoo 1950. Muam Rowley ua hauj lwm hauv Pawg Tuam Sab Laj txog cov Nkauj thiab pab kho cov nkauj ua lwm yam lus. Nws tau siv ob nqe vaj lug kub rau zaj “Txo lub Hwj Chim” kom sau cov lus: Lus Qhuab Qhia thiab Kev Khi Lus 112:10 thiab Ethaws 12:27. Nqe nyob hauv Ethaws hais tias: “Thiab yog tib neeg los cuag kuv kuv yuav ua kom lawv paub txog lawv tej kev tsis muaj zog. Kuv muab txoj kev tsis muaj zog rau tib neeg kom lawv yuav txo hwj chim; … vim yog lawv txo lawv tej hwj chim rau kuv, thiab muaj txoj kev ntseeg nyob hauv kuv, ces kuv yuav ua kom tej uas tsis muaj zog rais los mus muaj zog rau lawv.”

Ib yam li txhua zaj nkauj qhuas Vajtswv hauv lub Koom Txoos, zaj “Txo lub Hwj Chim” qhia tej yam tseeb uas yooj yim thiab dawb huv. Zaj no qhia peb tias yog peb txo peb lub hwj chim, Vajtswv yuav teb peb tej lus thov; peb yuav nyob kaj siab lug; peb ua hauj lwm zoo ntxiv; thiab yog peb rau siab ntseeg tsis tu tsis tseg, peb yuav rov qab nrog peb Leej Txiv Saum Ntuj Ceeb Tsheej nyob.

Tus Cawm Seej qhia cov uas nrog Nws mus hais tias lawv yuav tsum txo lawv lub hwj chim ib yam li ib tug me nyuam yau kom nkag mus rau hauv lub ntuj ceeb tsheej.6 Thaum peb tu peb cov me nyuam, peb yuav tsum pab lawv txo lawv lub hwj chim thaum lawv loj hlob tuaj. Tsis yog peb ua li no los ntawm kev ua rau lawv ntxub lawv tus kheej thaum peb ua siab phem los yog ua nyaum heev thaum peb qhuab ntuas. Thaum peb pab lawv txoj kev ntseeg lawv tus kheej loj tuaj, peb yuav tsum qhia lawv txog kev tsis xav txog lawv tus kheej, kev ua siab zoo, kev mloog lus, tsis txhob muab hlob, coj zoo, thiab tsis ntxias lwm tus. Peb yuav tsum pab lawv kawm kom muaj kev xyiv fab thaum lawv cov phooj ywg thiab nus muag ua tau tej yam zoo. Thawj Tswj Hwm Howard W. Hunter qhia tias “peb yeej yuav tsum xav kom lwm tus vam meej tiag tiag.”7 Yog peb tsis ua li no, cov me nyuam yuav xav txhawb nqa lawv tus kheej thiab ua zoo dua li lwm tus, thiab khib lawv cov phooj ywg thaum lawv ua zoo. Kuv zoo siab uas kuv niam, thaum nws pom tias kuv xav txog kuv tus kheej ntau me ntsis, hais rau kuv tias, “Me tub es, ntshe yog koj txo hwj chim me ntsis xwb yuav pab koj ntau heev.”

Tiam sis kev txo hwj chim tsis yog ib qho uas peb qhia rau cov me nyuam xwb. Peb txhua tus yuav tsum siv zog kom txo hwj chim ntxiv. Yuav tsum txo hwj chim kom txais tau cov koob hmoov ntawm txoj moo zoo. Kev txo hwj chim ua rau peb lub siab mob thaum peb ua txhaum los yog ua yuam kev thiab pab peb hloov siab lees txim. Kev txo hwj chim pab peb ua niam tsev txiv tsev, cov tub thiab cov ntxhais, cov txiv thiab cov poj niam, neeg zej zog thiab phooj ywg zoo dua ntxiv.

Yog tsis txo hwj chim, kev muab hlob yuav ua rau tsev neeg, kev sib yuav, thiab kev ua phooj ywg puas tsuaj mus. Yeej yog ib qho tseem ceeb kom nco txog kev txo hwj chim thaum nej xav tias pib muaj kev sib cav sib ceg ntxiv nyob hauv nej lub tsev. Cia li xav txog qhov uas yuav tsis raug kev nyuaj siab npaum li cas yog nej txo hwj chim hais tias, “Thov txim”; “Yeej tsis tsim nyog kuv ua li ntawd”; “Koj xav kom kuv ua dab tsi?”; “Kuv tsis tau xav txog xwb”; los sis “Kuv pab koj zoo siab.” Yog tias peb txo hwj chim hais tej lus no, ces yeej yuav tsis muaj kev sib cav sib ceg pes tsawg thiab yuav muaj kev kaj siab lug ntxiv nyob hauv peb lub tsev.

Feem ntau kev ua neej xwb yeej yog ib qho uas ua rau peb txo hwj chim. Kev raug xwm txheej thiab kev mob kev nkeeg, qhov uas ib tug uas peb hlub xiam, kev muaj teeb meem, thiab kev poob nyiaj txiag yuav ua rau peb nyuaj siab kawg. Txawm yog tej yam nyuaj no yog vim peb txiav txim siab tsis zoo thiab xaiv tej yam phem los sis tsis yog nyob ntawm peb los, tej kev sim siab no ua rau peb txo hwj chim. Yog peb yuav mloog tus Ntsuj Plig lus thiab txo hwj chim tsis tu tsis tseg, peb yuav thov Vajtswv kawg siab kawg ntsws ntxiv thiab peb txoj kev ntseeg thiab zaj lus tim khawv yuav loj tuaj mus txog thaum peb kov yeej tej kev sim siab ntawm lub neej no. Peb txhua tus yeej xav tau kev tsa nto, tiam sis ua ntej muaj li no, peb yuav tsum nyiaj kom mus txog thaum peb hla “lub hav ntawm kev txo hwj chim.”8

Ntau xyoo tas los, wb tus tub uas muaj 15 xyoos Eric raug mob taub hau sab heev. Qhov uas nws mob tsis xeev tau ntev ib lub lim tiam tawm ua rau wb nyuaj siab kawg. Cov kws kho mob qhia wb hais tias lawv tsis paub yuav zoo li cas tom ntej. Wb yeej zoo siab thaum nws pib tsim rov qab los. Wb twb xav tias txhua yam yuav zoo, tiam sis wb xav yuam kev.

Thaum nws tsim los, nws tsis txawj mus ko taw los sis hais lus los sis noj mov. Qhov tsis zoo tshaj plaws, nws nco qab tej yam tsis tau ntev. Nws nco txog txhua yam uas muaj ua ntej nws raug xwm txheej, tiam sis nws tsis txawj nco txog tej yam tom qab, txawm yog ob peb feeb ua ntej.

Rau ib lub sij hawm, wb txhawj hais tias wb tus tub yuav nyob zoo li nws muaj 15 xyoo tas mus li xwb. Ua ntej wb tus tub raug xwm txheej yeej yooj yim rau nws ua tej yam. Nws txawj ntaus pob, muaj npe, thiab kawm ntawv zoo heev. Ua ntej, yav tom ntej yeej zoo rau nws; tam sim no wb txhawj hais tias yav tom ntej yuav tsis zoo, nws yeej yuav tsis nco qab. Tam sim no nyuaj rau nws kawm tej yam yooj yim. Lub sij hawm no ua rau nws txo hwj chim heev. Yeej yog ib lub sij hawm uas nws niam nws txiv txo hwj chim thiab.

Wb tau xav seb vim li cas yuav ho muaj li no. Wb yeej tau siv zog ua qhov yog. Kev ua raws li txoj moo zoo yeej yog ib qho tseem ceeb rau wb tsev neeg. Wb tsis to taub vim li cas wb yuav raug ib qho xwm txheej loj npaum li no. Wb tau thov Vajtswv kawg siab kawg ntsws thaum wb paub tias yuav siv ntau lub hlis, los sis ob peb xyoos, kom rov zoo los. Qhov nyuaj tshaj yog qhov uas wb paub zuj zus tias nws yeej yuav tsis zoo li yav tas los.

Thaum lub sij hawm no, wb los kua muag thiab wb thov Vajtswv tiag tiag. Vim wb txo hwj chim, wb pom zuj zus tej txuj ci tseem ceeb me me uas wb tus tub tau txais thaum lub sij hawm nyuaj no. Nws tab tom zoo zuj zus. Nws tus cwj pwm thiab tej kev xav yeej zoo heev.

Hnub no, wb tus tub Eric tau yuav ib tug poj niam zoo heev, thiab nkawd muaj tsib tug me nyuam zoo. Nws yog ib tug qhia ntawv thiab ib tug uas pab nws zej zog, thiab lub Koom Txoos. Qhov tseem ceeb tshaj plaws, nws tseem ua neej nrog kev txo hwj chim uas nws tau txais ntev tas los.

Tiam sis yuav zoo li cas yog peb txo hwj chim ua ntej peb taug kev mus hla “lub hav ntawm kev txo hwj chim”? Amas qhia hais tias:

“Lawv cov uas txo lawv tej hwj chim uas tsis yog tau raug yuam kom txo hwj chim [tau koob hmoov].”

“Muaj tseeb tiag, [lawv] tau koob hmoov ntau dua li lawv cov uas raug yuam kom txo hwj chim vim yog lawv tej kev pluag heev.”9

Kuv zoo siab ua Vajtswv tsaug rau cov yaj saub, xws li Amas, uas tau qhia tias tus cwj pwm no muaj nqi npaum li cas. Spencer W. Kimball, tus Thawj Tswj Hwm ntawm lub Koom Txoos thib 12, hais tias: “Yuav ua li cas kom txo hwj chim? Kuv xav tias, yus yuav tsum nco ntsoov txog qhov uas yus cia siab rau lwm tus. Yus cia siab rau leej twg? Rau tus Tswv. Yuav ua li cas kom nco ntsoov? Thaum yus teev tiam thov Vajtswv tiag tiag tsis tu tsis tseg.”10

Yeej tsis yog ib qho uas ua rau peb xav tsis thoob uas Thawj Tswj Hwm Kimball zaj nkauj nws nyiam tshaj yog “Tus Tswv Nyob Nrog Nraim Kuv.”11 Txwj Laug Dallin H. Oaks qhia hais tias zaj no yog zaj uas cov Kwv Tij hu nkauj ntau tshaj nyob hauv lub tuam tsev thaum nws nyuam qhuav koom nrog Pawg Kaum Ob tug Thwj Tim. “Cia li xav seb ib pawg ntawm tus Tswv cov tub qhe yuav txais tau kev tshoov siab npaum li cas thaum peb hu zaj nkauj no ua ntej thov Vajtswv kom coj lawv lub luag hauj lwm tseem ceeb.”12

Kuv ua tim khawv txog qhov uas kev txo hwj chim tseem ceeb npaum li cas nyob hauv peb lub neej. Kuv yeej zoo siab ua tsaug rau cov neeg xws li Muam Grietje Rowley uas tau sau tej lus thiab cov nkauj uas pab peb kawm cov lus qhuab qhia ntawm Yexus Khetos txoj moo zoo, xws li kev txo hwj chim. Kuv zoo siab uas peb muaj cov nkauj qhuas Vajtswv, uas pab peb teev tiam Vajtswv dhau los ntawm kev hu nkauj, thiab kuv zoo siab rau kev txo hwj chim. Kuv thov Vajtswv tias peb txhua tus yuav siv zog kom txo hwj chim hauv peb lub neej peb thiaj yuav rais los ua niam thiab txiv, cov tub thiab cov ntxhais, thiab cov uas coj raws li tus Cawm Seej zoo dua. Los ntawm Yexus Khetos lub npe, amees.

Lus Cim

  1. “Thawj Pawg Thawj Tswj Hwm Lus Cev,” Yexus Khetos lub Koom Txoos ntawm Tsoom Haiv Neeg Ntseeg hauv Hnub Nyoog Kawg Cov Nkauj Qhuas Vajtswv (1985), ix.

  2. Lus Qhuab Qhia thiab Kev Khi Lus 25:11.

  3. Thawj phab ntawv ntawm Haiv Neeg Ntseeg hauv Hnub Nyoog Kawg phau nkauj qhuas Vajtswv sau tias yog xyoo 1835, tiam sis tsis tau sau tiav thiab muab rau neeg mus txog thaum xyoo 1836.

  4. Nees nkaum rau ntawm cov nkauj qhuas Vajtswv uas muaj hauv phau ntawv thaum xyoo 1835 los nyob hauv peb phau niaj hnub no (saib Kathleen Lubeck, “The New Hymnbook: The Saints Are Singing!” Ensign, Cuaj Hlis Ntuj 1985, 7).

  5. “Txo lub Hwj Chim,” Cov Nkauj Qhuas Vajtswv, zaj 48.

  6. Saib Mathais 18:1–4.

  7. Howard W. Hunter, “The Pharisee and the Publican,” Ensign, Tsib Hlis Ntuj 1984, 66.

  8. Anthon H. Lund, nyob hauv Conference Report, Plaub Hlis Ntuj 1901, 22.

  9. Amas 32:15, 16.

  10. The Teachings of Spencer W. Kimball, ed. Edward L. Kimball (1982), 233.

  11. Saib “Tus Tswv Nyob Nrog Nraim Kuv,” Cov Nkauj Qhuas Vajtswv, zaj 36; kuj saib Brent H. Nielson, “I Need Thee Every Hour,” Ensign, Plaub Hlis Ntuj 2011, 16.

  12. Dallin H. Oaks, “Worship through Music,” Ensign, Kaum Ib Hlis Ntuj 1994, 10.