Verím?

30. marca, iba pred rokom, prijali dvojročného chlapčeka Ethana Carnesecca z American Fork v Utahu do nemocnice so zápalom pľúc a tekutinou okolo nich. O dva dni neskôr bol jeho stav už natoľko vážny, že ho bolo potrebné dopraviť vrtuľníkom do detskej nemocnice v Salt Lake City. Jeho ustaranú mamu, Michele, nechali letieť na prednom sedadle, aby svojho syna sprevádzala. Dostala slúchadlá s mikrofónom, aby mohla komunikovať s ostatnými vo vrtuľníku. Mohla počúvať lekárov, ktorí sa starali o jej chorého chlapčeka a sama ako detská sestra vedela dosť, aby jej bolo jasné, že Ethan má vážne problémy.

V tejto rozhodujúcej chvíli si Michele všimla, že letia priamo nad chrámom Draper v Utahu. Zo vzduchu sa pozerala na údolie a videla tiež chrám v Jordan River, chrám Oquirrh Mountain a v diaľke dokonca aj chrám v Salt Lake. Na um jej prišla myšlienka: „Veríš tomu, alebo nie?“

O tejto skúsenosti povedala:

„O požehnaniach chrámu a [o tom, že] ‚rodiny sú večné‘ som sa učila v Primárkach a na Mladých ženách. O posolstvo o rodinách som sa delila počas svojej misie s dobrými ľuďmi v Mexiku. V chráme som bola pripečatená k svojmu večnému spoločníkovi na čas a na celú večnosť. Ako vedúca Mladých žien som o rodinách vyučovala a svojim deťom som na rodinnom domácom večere rozprávala príbehy o večných rodinách. VIEM to, ale VERÍM tomu? Odpoveď prišla rovnako náhle, ako mi do mysle prišla daná otázka – Duch mi v srdci a mysli potvrdil odpoveď, ktorú som už poznala – Áno, verím!

Vtedy som si vyliala srdce v modlitbe k svojmu Nebeskému Otcovi a poďakovala som Mu za to, že viem a verím, že rodiny sú skutočne večné. Poďakovala som Mu za Jeho Syna, Ježiša Krista, ktorý to všetko umožnil. Poďakovala som Mu za svojho syna a povedala Mu, že ak je nutné, aby vzal môjho malého Ethana do Svojho nebeského domova, je to v poriadku. Vložila som do Nebeského Otca úplnú dôveru a vedela, že Ethana znova uvidím. Bola som veľmi vďačná, že som v krízovej chvíli mala poznanie AJ vieru, že evanjelium je pravdivé. Pocítila som pokoj.“¹

Ethan strávil v nemocnici v odbornej lekárskej starostlivosti veľa týždňov. Vďaka modlitbám, pôstu a viere svojich blízkych pôsobiacich spolu s touto starostlivosťou sa mohol z nemocnice vrátiť domov k svojej rodine. Dnes je zdravý a v poriadku.

Tento zlomový moment Michele potvrdil, že to, čo sa celý život učila, je viac ako len slová – že je to pravda.

Nie sme občas príliš zvyknutí na požehnania, ktorých máme ako členovia Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní toľko, že nedokážeme úplne pochopiť zázrak a veľkoleposť nasledovníctva v Pánovej pravej Cirkvi? Nie sme občas vinní tým, že s prílišnou samozrejmosťou prijímame najväčší dar, ktorý môžeme v tomto živote dostať? Samotný Spasiteľ učil: Ak budeš zachovávať prikázania moje a ak vytrváš do konca, budeš mať večný život, ktorý je najväčší zo všetkých darov Božích.²

Veríme tomu, že táto Cirkev je niečím viac než dobrým miestom, kam sa ísť v nedeľu učiť ako byť dobrým človekom. Je viac ako len pekný kresťanský spoločenský klub, kde je možné sa stretávať s ľuďmi, ktorí sú na tom morálne dobre. Nie je to len úžasný súbor myšlienok, ktoré môžu rodičia doma učiť svoje deti, aby sa z nich stali zodpovední a milí ľudia. Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní je nekonečne viac než všetko toto.

Zamyslite sa na chvíľu nad zásadnými tvrdeniami našej Cirkvi. Veríme že rovnakú Cirkev, ktorú založil Ježiš Kristus počas Svojho pôsobenia na zemi, v našej dobe znovuzriadil prorok, ktorého povolal Boh, a že naši vedúci sú držiteľmi rovnakej moci a právomoci jednať v mene Božom, akú mali dávni apoštoli. Volá sa to kňazstvo Božie. Tvrdíme, že prostredníctvom tejto znovuzriadenej právomoci môžeme prijímať spásne obrady, ako je krst, a tešiť sa z očisťujúceho a zušľachťujúceho daru Ducha Svätého a Jeho stálej prítomnosti. Máme apoštolov a prorokov, ktorí vedú a riadia túto Cirkev prostredníctvom kľúčov kňazstva a veríme, že skrze týchto prorokov Boh hovorí k Svojim deťom.

Tiež veríme, že táto moc kňazstva nám umožňuje uzatvárať zmluvy a prijímať obrady vo svätých chrámoch, ktoré nám jedného dňa umožnia vrátiť sa do prítomnosti Božej a naveky žiť s Ním. Tiež tvrdíme, že skrze túto moc môžu byť spolu naveky zviazané rodiny, pokiaľ daný pár vstúpi do novej a večnej zmluvy manželstva v posvätnej budove, ohľadom ktorej veríme, že je doslova domom Božím. Veríme, že tieto spásne obrady môžeme prijať nielen sami pre seba, ale tiež za svojich predkov, ktorí žili na zemi bez toho, aby mali príležitosť sa na týchto nevyhnutných obradoch osobne podieľať. Veríme, že za svojich predkov môžeme vykonávať obrady v zastúpení v tých istých chrámoch.

Veríme, že skrze proroka a moc Božiu sme dostali písma, ktoré sa so svojím svedectvom o tom, že Ježiš Kristus je Spasiteľ sveta, pridávajú k svedectvu obsiahnutému v Biblii.

Tvrdíme, že Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní je kráľovstvo Božie a jediná pravá Cirkev na zemi. Volá sa Cirkev Ježiša Krista, pretože On stojí na jej čele; je to Jeho Cirkev a toto všetko je možné vďaka Jeho zmiernej obeti.

Veríme, že tieto charakteristické znaky sa nenachádzajú na žiadnom inom mieste ani v inej organizácii na tejto zemi. Aj keď sú ďalšie náboženstvá a cirkvi dobré a úprimné, žiadne z nich nemá právomoc vykonávať spásne obrady, ktoré sú dostupné v Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní.

Máme poznanie týchto vecí, ale veríme tomu? Ak sú tieto veci pravdivé, potom máme to najúžasnejšie posolstvo nádeje a pomoci, ktoré kedy svet poznal. To, aby sme tomu verili, je pre nás a pre našich milovaných záležitosť večného významu.

Aby sme verili, je potrebné vnímať evanjelium nielen rozumom, ale aj cítiť jeho pravdivosť v srdci. Nie je možné mechanicky vykonávať to, čo je spojené so životom podľa evanjelia, pretože sa to od nás očakáva či je to súčasťou kultúry, v ktorej sme vyrástli, alebo zo zvyku. Niektorí možno nezažili to, čo pocítil ľud kráľa Benjamína po jeho presvedčivom kázaní: „A všetci volali jedným hlasom, hovoriac: Áno, veríme všetkým slovám, ktoré si k nám hovoril; a tiež vieme o ich pravosti a pravdivosti, skrze Ducha Pána Vševládneho, ktorý v nás, alebo v srdci našom, spôsobil mocnú zmenu, takže už nemáme viac sklon činiť zlo, ale činiť dobro neustále.“³

Všetci sa musíme snažiť o zmenu srdca a samej podstaty, aby sme už viac netúžili kráčať po cestách sveta, ale priali si potešiť Boha. Skutočné obrátenie je proces, ktorý trvá určitú dobu a jeho súčasťou je ochota uplatňovať vieru. Dochádza k nemu, keď hľadáme v písmach namiesto na internete. Dochádza k nemu, keď poslúchame Božie prikázania. K obráteniu dochádza, keď slúžime tým okolo nás. Pramení z úprimnej modlitby, pravidelných návštev chrámu a verného plnenia zodpovedností, ktoré nám Boh dal. Žiada si to dôslednosť a každodenné úsilie.

Často sa ma pýtajú: „Čo je najväčším problémom, ktorému dnes čelia mladí ľudia?“ Odpovedám, že podľa mňa je to všadeprítomný vplyv „veľkej a priestrannej budovy“ v ich životoch.⁴ Ak bola Kniha Mormonova napísaná konkrétne pre našu dobu, potom si nemôžeme nevšimnúť to, ako sú pre každého z nás dôležité posolstvá z Lechího videnia o strome života a vplyv ľudí z veľkej a priestrannej stavby, ktorí ukazovali na druhých a vysmievali sa im.

Najsrdcervúcejší je podľa mňa popis tých, ktorí už zdolali hmly temnoty na tesnej a úzkej ceste, držali sa tyče zo železa, dosiahli svoj cieľ a začali ochutnávať čisté a chutné ovocia zo stromu života. V písmach sa potom píše, že vyberane oblečení ľudia v onej veľkej a priestrannej budove „sa posmievali a ukazovali prstami na tých, ktorí prišli a požili z ovocia.

A potom, čo ochutnali z ovocia, hanbili sa kvôli tým, ktorí sa im posmievali; a odpadli na zakázané cesty a stratili sa.“⁵

Tieto verše opisujú tých z nás, ktorí už v živote máme evanjelium Ježiša Krista. Či už sa do neho narodíme, alebo sa musíme prebojovať hmlami temnoty, aby sme ho našli, ochutnali sme toto ovocie, ktoré je „nesmierne cenné a žiaduce“⁶ a má potenciál priniesť nám večný život, ten „najväčší zo všetkých darov Božích“. Len musíme ďalej hodovať a nedbať na tých, ktorí sa posmievajú tomu, čomu veríme, či na tých, ktorí sa tešia, keď vytvárajú pochybnosti, alebo na tých, ktorí hľadajú chyby na cirkevných vedúcich a v náuke. Je to naša každodenná voľba – uprednostniť vieru nad pochybnosťami. Starší M. Russell Ballard nás nabáda: „Zostaňte na lodi, používajte záchrannú vestu a držte sa obomi rukami.“⁷

Ako členovia Pánovej pravej Cirkvi už na tejto lodi sme. Nemusíme pátrať vo filozofiách sveta po pravde, ktorá by nám poskytla útechu, pomoc a vedenie, ktoré nám umožní bezpečne prejsť skrze skúšky života – už ju máme! Rovnako ako Ethanova mama dokázala v kritickom okamihu preskúmať to, čomu oddávna verila a sebaisto povedať: „Áno, verím“, dokážeme to aj my.

Svedčím o tom, že naše členstvo v Pánovom kráľovstve je dar nevyčísliteľnej hodnoty. Svedčím o tom, že požehnania a pokoj, ktoré má Pán pripravené pre tých, ktorí sú poslušní a verní, presahujú všetko, čo ľudská myseľ dokáže pochopiť. Zanechávam vám toto svedectvo v mene Ježiša Krista, amen.