2010 – 2019
Večné rodiny
Apríl 2016


Večné rodiny

Naším kňazským záväzkom je umiestniť do stredu nášho záujmu našu rodinu a rodiny našich blízkych.

Som vďačný, že môžem byť s vami v tento večer na všeobecnom kňazskom zasadaní Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní. Toto je veľký okamih v histórii Cirkvi. V roku 1834, pred stoosemdesiatimi dvomi rokmi, boli v Kirtlande v Ohiu povolaní všetci držitelia kňazstva, aby sa stretli v drevenej škole s rozmermi 4,2 krát 4,2 m. Je zaznamenané, že na tomto stretnutí prorok Joseph Smith povedal: „Neviete nič viac o osude tejto Cirkvi a kráľovstva než malé dieťa v matkinom náručí. Nechápete to. ... Je to iba hŕstka z kňazstva, ktorú tu dnes večer vidíte, ale táto Cirkev naplní Severnú a Južnú Ameriku – naplní svet.“1

Na tomto zasadaní sú zhromaždené milióny držiteľov kňazstva vo viac ako 110 krajinách. Prorok Joseph Smith možno uvidel túto dobu a úžasnú budúcnosť, ktorá je ešte pred nami.

Mojím posolstvom dnes večer je pokúsiť sa opísať onú budúcnosť a to, čo musíme učiniť, aby sme boli súčasťou plánu šťastia, ktorý pre nás pripravil náš Nebeský Otec. Predtým ako sme sa narodili, žili sme ako rodina s naším povýšeným a večným Nebeským Otcom. On ustanovil plán, ktorý nám umožňuje postupovať a rozvíjať sa, aby sme sa stali ako On. Urobil to z lásky k nám. Účelom tohto plánu bolo umožniť nám výsadu žiť naveky ako žije náš Nebeský Otec. Tento plán evanjelia nám ponúkol smrteľnosť, v ktorej budeme skúšaní. Bol nám daný prísľub, že skrze uzmierenie Ježiša Krista, ak poslúchame zákony a kňazské obrady evanjelia, budeme mať večný život, najväčší zo všetkých Jeho darov.

Večný život je taký život, ktorým žije Boh, náš Večný Otec. Boh povedal, že Jeho zámerom je uskutočniť nesmrteľnosť a večný život človeka (pozri Mojžiš 1:39). Takže veľkým zámerom každého držiteľa kňazstva je pomáhať v diele pomoci ľuďom povstať do večného života.

Každé kňazské úsilie a každý kňazský obrad sú zamerané na to, aby pomohli deťom Nebeského Otca zmeniť sa skrze uzmierenie Ježiša Krista, aby sa stali členmi dokonalých rodinných jednotiek. Potom nasleduje to, že „veľkým dielom každého muža je veriť evanjeliu, zachovávať prikázania a vytvoriť a zdokonaliť večnú rodinnú jednotku“2 a pomôcť ostatným, aby urobili to isté.

Keďže to je pravda, všetko, čo robíme, by malo byť zamerané na celestiálne manželstvo. To znamená, že sa musíme usilovať o to, aby sme boli spečatení k večnému spoločníkovi v chráme Božom. Tiež musíme povzbudzovať ostatných, aby uzatvorili a dodržiavali zmluvy, ktoré spolu viažu manžela a manželku, spolu s ich rodinou, v tomto živote a vo svete, ktorý príde.

Prečo by na tom malo tak veľmi záležať každému z nás – mladému či starému, diakonovi či vysokému kňazovi, synovi či otcovi? Pretože naším kňazským záväzkom je umiestniť do stredu nášho záujmu našu rodinu a rodiny našich blízkych. Každé veľké rozhodnutie by malo byť založené na tom, aký dopad to bude mať na rodinu, aby sme boli spôsobilí žiť s Nebeským Otcom a Ježišom Kristom. Nič v našej kňazskej službe nie je dôležitejšie ako toto.

Dovoľte mi povedať, čo by to mohlo znamenať pre diakona, ktorý dnes večer počúva ako člen rodiny a ako člen kvóra.

V tejto rodine možno majú, alebo nemajú pravidelnú rodinnú modlitbu alebo rodinný domáci večer. Ak jeho otec, ktorý rozumie týmto povinnostiam, zvolá rodinu, aby sa spoločne modlila alebo aby čítala písma, oný diakon sa ponáhľa, aby sa toho zúčastnil s úsmevom. Môže povzbudiť svojich bratov a sestry, aby prišli a pochváliť ich, ak tak učinia. Môže požiadať svojho otca o požehnanie na začiatku školského roka alebo v inom okamihu núdze.

Možno nemá takého verného otca. Ale úprimná túžba jeho srdca po takýchto skúsenostiach privedie moci nebies k jeho blízkym vďaka jeho viere. Budú túžiť po takom rodinnom živote, ktorý si oný diakon želá z celého srdca.

Učiteľ v Áronovom kňazstve môže vo svojej úlohe domáceho učiteľa vidieť príležitosť pomôcť Pánovi zmeniť život rodiny. Pán to navrhol v Náuke a zmluvách:

Povinnosťou učiteľa je vždy bdieť nad cirkvou a byť s jej členmi, a posilňovať ich;

a hľadieť, aby v cirkvi nebola žiadna neprávosť ani tvrdosť jedného k druhému, ani klamstvo, ohováranie, ani zlé reči (pozri NaZ 20:53 – 54).

Kňazovi v Áronovom kňazstve je daná podobná úloha:

Povinnosťou kňaza je kázať, učiť, vysvetľovať, nabádať a krstiť a žehnať sviatosť,

a navštevovať dom každého člena a nabádať ich, aby sa modlili nahlas i v skrytosti a aby si plnili všetky rodinné povinnosti (pozri NaZ 20:46 – 47).

Možno sa čudujete, ako som sa čudoval ja, keď som bol mladým učiteľom a kňazom, ako by som už len mohol dosiahnuť tieto výzvy. Nikdy som si nebol istý, ako by som mohol nabádať takým spôsobom, aby sa rodina pohla smerom k večnému životu bez toho, aby som urazil alebo aby sa zdalo, že kritizujem. Naučil som sa, že jediné nabádanie, ktoré mení srdce prichádza od Ducha Svätého. Najčastejšie to nastáva, keď vydávame svedectvo o Spasiteľovi, ktorý bol a je dokonalým členom rodiny. Keď sa sústredíme na svoju lásku k Nemu, bude v domovoch, ktoré navštevujeme, rásť súlad a pokoj. Pri našej službe rodinám nás bude sprevádzať Duch Svätý.

Mladý držiteľ kňazstva môže, tým, ako sa modlí, ako hovorí a ako povzbudzuje členov rodiny, priviesť do ich sŕdc a myslí Spasiteľov vplyv a príklad.

Jeden múdry držiteľ kňazstva mi ukázal, že porozumel tejto zásade. Požiadal môjho mladého syna, aby viedol domáce učenie. Povedal, že rodina možno neprijme ich nabádania, ale že si myslí, že jednoduché učenie a svedectvo chlapca by mohlo pravdepodobne preniknúť do ich zatvrdených sŕdc.

Čo môže učiniť mladý starší, aby pomohol pri vytvorení večných rodín? Možno sa práve chystá odísť do misijného poľa. Môže sa z celého srdca modliť za to, aby bol schopný nájsť, učiť a krstiť rodiny. Stále si pamätám na šarmantného mladého muža s jeho milou mladou ženou a ich dvomi krásnymi malými dievčatkami, ktorí jedného dňa sedeli so mnou a s mojím misionárskym spoločníkom. Duch Svätý prišiel a svedčil im, že evanjelium Ježiša Krista bolo znovuzriadené. Ich viera bola dostatočná na to, aby nás dokonca požiadali, či by sme nemohli dať požehnanie ich malým dievčatkám, ako to raz videli na jednom z našich zhromaždení sviatosti. Už mali túžbu, aby ich deti boli požehnané, ale zatiaľ ešte nerozumeli, že vyššie požehnania sú možné iba v Božích chrámoch potom ako uzatvoria zmluvy.

Keď premýšľam o tomto páre a o tých malých dievčatkách, ktoré už asi vyrástli, stále cítim bolesť, pretože vyrástli bez prísľubu večnej rodiny. Ich rodičia mali aspoň tušenie o požehnaniach, ktoré im mohli byť dostupné. Dúfam, že niekde a nejako ešte môžu mať príležitosť získať oprávnenie stať sa večnou rodinou.

Iní starší, ktorí odchádzajú do misijného poľa budú mať šťastnejšie zážitky, také aké mal môj syn Matthew. Spolu so svojím spoločníkom našli vdovu, ktorá žila v skromných podmienkach s 11 deťmi. Želal si pre ne to, čo si želáte vy – aby mali večnú rodinu. V tom okamihu sa to môjmu synovi zdalo nemožné alebo aspoň nepravdepodobné.

Navštívil som oné malé mestečko veľa rokov potom, ako môj syn pokrstil onú vdovu, a ona ma pozvala, aby som sa stretol s jej rodinou na zhromaždení. Musel som chvíľu počkať, pretože jej deti, a mnoho jej vnúčat, prišli z rôznych zhromažďovacích budov v oblasti. Jeden syn verne slúžil v biskupstve, mnoho z jej detí bolo požehnaných tým, že uzatvorili chrámové zmluvy a ona bola s nimi spečatená ako večná rodina. Keď som odchádzal od tejto drahej sestry, objala ma okolo pása (bola veľmi malá, a tak dočiahla len po môj pás) a povedala: „Povedzte, prosím, Mateovi, aby sa vrátil do Čile, kým nezomriem.“ Vďaka týmto verným starším mohla očakávať, že niekedy možno obdrží najväčší z darov Božích.

Existujú veci, ktoré musí starší, keď sa vráti z misie, učiniť, aby bol verný svojmu záväzku usilovať o večný život pre seba i pre svojich milovaných. Neexistuje dôležitejší záväzok, v čase či vo večnosti, než manželstvo. Počuli ste múdru radu, aby vo vašich plánoch po misii bolo vašou prioritou manželstvo. Verný kňazský služobník to učiní múdro.

Pri zvažovaní manželstva porozumie tomu, že si vyberá rodičov pre svoje deti a pre ich dedičstvo. Vyberie si na základe vážneho premýšľania a uvažovania s modlitbou. Uistí sa, že osoba, ktorú si berie, zdieľa jeho ideály o rodine a jeho presvedčenia o Pánovom zámere pre manželstvo a že ona je tou osobou, ktorej bude ochotný zveriť šťastie svojich detí.

Prezident N. Eldon Tanner dal múdru radu: „Rodičia, ktorých by ste si mali vážiť viac než kohokoľvek iného sú rodičia vašich budúcich detí. Tieto deti majú právo na tých najlepších rodičov, akých im len môžete dať – čistých rodičov.“3 Čistota bude vašou ochranou a ochranou vašich detí. Dlhujete im toto požehnanie.

Nuž, dnes večer počúvajú nejakí manželia a otcovia. Čo môžete robiť? Dúfam, že vaša túžba porastie, aby ste mohli učiniť zmeny, ktoré vy i vaša rodina potrebujete, aby ste niekedy mohli žiť v celestiálnom kráľovstve. Ako otec, ktorý je držiteľom kňazstva, s manželkou po svojom boku, sa môžete dotknúť srdca každého člena rodiny, aby ste ich povzbudili, aby sa tešili na onen deň. Budete chodiť so svojou rodinou na zhromaždenia sviatosti, budete mať rodinné zhromaždenia, na ktoré bude pozvaný Duch Svätý, budete sa modliť so svojou manželkou a s rodinou a pripravíte sa na to, aby ste vzali svoju rodinu do chrámu. Budete s nimi kráčať po ceste do domova večnej rodiny.

Budete sa k svojej manželke a k svojim deťom správať tak ako sa k vám správa Nebeský Otec. Budete nasledovať Spasiteľov príklad a smer, aby ste viedli svoju rodinu Jeho spôsobom.

Žiadna moc alebo vplyv nemôžu alebo nemajú byť udržiavané pôsobením kňazstva, iba presvedčovaním, zhovievavosťou, jemnosťou a miernosťou a nepredstieranou láskou.

Láskavosťou a rýdzim poznaním, ktoré budú veľmi rozširovať dušu bez pokrytectva a bez ľstivosti –

Pokarhaním v pravý čas s ostrosťou, keď si pohnutý Duchom Svätým; a potom, následne, prejavením väčšej lásky voči tomu, koho si karhal, aby ťa nepovažoval za nepriateľa svojho (pozri NaZ 121:41 – 43).

Pán povedal otcom, ktorí sú držitelia kňazstva, akými manželmi sa majú stať. Hovorí: Milovať budeš manželku svoju celým svojím srdcom a priľneš k nej a k žiadnej inej (pozri NaZ 42:22). Keď Pán hovorí k obom, k manželovi i k manželke, prikazuje: Nescudzoložíš, … ani neučiníš nič podobného (pozri NaZ 59:6).

Pán stavil normu pre mládež. „Deti, poslúchajte rodičov vo všetkom, lebo to je milé Pánovi“ (Kolosenským 3:20) a „Cti otca svojho i matku svoju“ (Exodus 20:12).

Keď Pán hovorí ku celej rodine, Jeho rada je, aby sme sa navzájom milovali a podporovali.

Žiada nás, aby „sme sa usilovali zdokonaliť život každého … člena“ rodiny, aby „sme posilňovali slabých; zachránili milovaných a tešili sa z ich obnovenej duchovnej sily“4.

Pán tiež žiada, že máme robiť všetko, čo môžeme, aby sme pomohli našim mŕtvym príbuzným, aby mohli byť s nami v našom večnom domove.

Vedúci skupiny vysokých kňazov, ktorý usilovne pracoval, aby pomohol ľuďom nájsť ich predkov a vziať ich mená do chrámu zachraňuje tých, ktorí zomreli. Svet bude plný vďaky za oných vysokých kňazov a za tých, ktorí vykonávajú obrady, pretože oni nezabudli na svoju rodinu, ktorá čaká v duchovnom svete.

Proroci povedali: „Najdôležitejšia Pánova práca, ktorú kedy budete robiť bude ohraničená stenami vašich vlastných domovov. Domáce učenie, práca v biskupstve a iné cirkevné povinnosti sú všetky dôležité, ale najdôležitejšia práca je ohraničená stenami vašich vlastných domovov.“5

V našom domove, a v našej kňazskej službe, sa budú najviac ceniť malé skutky, ktoré pomôžu nám a našim milovaným, aby smerovali k večnému životu. Tieto skutky sa možno budú zdať v tomto živote malými, ale vo večnosti prinesú večné požehnania.

Keď sme verní v našej službe, aby sme pomáhali deťom Nebeského Otca prísť domov k nemu, budeme spôsobilí, aby sme počuli privítanie, ktoré by sme všetci chceli počuť, keď dokončíme svoju pozemskú službu. Toto sú tie slová: „Správne, dobrý a verný sluha, nad málom si bol verný, nad mnohým ťa ustanovím; vojdi v radosť svojho Pána!“ (Matúš 25:21.)

Medzi tým „mnohým“ je aj prísľub večného potomstva. Je mojou modlitbou, aby sme všetci boli spôsobilí, a pomohli aj ostatným, na oné božské požehnanie v domove nášho Otca a Jeho Milovaného Syna, Ježiša Krista. V posvätnom mene Ježiša Krista, amen.

Poznámky:

  1. Pozri Teachings of Presidents of the Church: Joseph Smith (2007), 137.

  2. Bruce R. McConkie, v Conference Report, apríl 1970, 26.

  3. N. Eldon Tanner, Church News, 19. apríla 1969, 2.

  4. Bruce R. McConkie, v Conference Report, apríl 1970, 27.

  5. Harold B. Lee, Decisions for Successful Living (1973), 248 – 249.