2010 – 2019
Jasomdieťa Božie
Apríl 2016


Ja som dieťa Božie

Správne porozumenie nášho nebeského dedičstva je nevyhnutné pre povýšenie.

Naša najzákladnejšia náuka zahŕňa poznanie, že sme deti živého Boha. Preto je jedno z Jeho najposvätnejších mien Otec – Nebeský Otec. Túto náuku jasne učili proroci po celé veky:

  • Keď bol Mojžiš pokúšaný Satanom, odmietol ho, hovoriac: Kto si? Lebo hľa, ja som syn Boží.1

  • Žalmista prehlásil, prihovárajúc sa Izraelu: „Všetci ste synovia Najvyššieho.2

  • Pavol učil Aténčanov na Aeropágu, že sú „rod Boží“.3

  • Joseph Smith a Sidney Rigdon obdržali videnie, v ktorom videli Otca a Syna a hlas z nebies prehlásil, že obyvatelia svetov sú synmi a dcérami Bohu splodenými4.

  • V roku 1995 pätnásť žijúcich apoštolov a prorokov prehlásilo: „Všetky ľudské bytosti sú stvorené na obraz Boží. Každý je milovaným duchovným synom či duchovnou dcérou nebeských rodičov.5

  • Prezident Thomas S. Monson svedčil: „Sme synmi a dcérami živého Boha. … Nemôžeme tomu úprimne veriť bez toho, aby sme zakúsili skutočný nový pocit sily a moci.“6

Táto náuka je taká základná, tak často prehlasovaná, a z tohto dôvodu taká jednoduchá, že sa môže zdať obyčajná, hoci v skutočnosti patrí medzi najúžasnejšie poznanie, ktoré môžeme získať. Správne porozumenie nášho nebeského dedičstva je nevyhnutné pre povýšenie. Pochopiť slávny plán spásy a vyživovať vieru v Prvorodeného Otcovho, v Ježiša Krista, a v Jeho milosrdné uzmierenie je základ.7 Neskôr nám to poskytuje neustálu motiváciu, aby sme uzatvárali a dodržiavali nevyhnutné večné zmluvy.

Okrem niekoľkých výnimiek môže každý, ktorý je práve teraz na tomto stretnutí zaspievať bez toho, že by mal pred sebou slová alebo hudbu, pieseň „Ja som dieťa Božie“.8 Táto krásna pieseň je jednou z tých, ktoré v tejto Cirkvi najviac spievame. Ale zásadnou otázkou je: „Naozaj to vieme?“ Naozaj to vieme vo svojej mysli a vo svojom srdci a vo svojej duši? Je náš nebeský pôvod našou prvou a najzákladnejšou identitou?

Na tejto zemi identifikujeme samých seba mnohými rôznymi spôsobmi, vrátane miesta narodenia, národnosti a jazyka. Niektorí sa dokonca identifikujú podľa zamestnania alebo koníčka. Tieto pozemské identity nie sú zlé, ak nenahradia alebo nenarušia našu večnú identitu – tú, že sme synom Božím alebo dcérou Božou.

Keď mala naša najmladšia dcéra šesť rokov a bola prváčka, jej učiteľka dala deťom v triede písomnú úlohu. Bol október, mesiac, v ktorom sa v niektorých častiach sveta oslavuje Halloween. I keď to nie je môj obľúbený sviatok, predpokladám, že sa na ňom dajú nájsť nejaké nevinné a jasné črty.

Učiteľka rozdala deťom papiere. Na vrchu bol primitívne nakreslený obrázok mýtickej čarodejnice (povedal som vám, že to nie je môj obľúbený sviatok), ktorá stála nad vriacim kotlom. Pod ním bola otázka, ktorá mala povzbudiť predstavu detí a vyskúšať ich základné zručnosti v písaní: „Práve ste vypili pohár čarodejného odvaru. Čo sa vám stalo?“ Vedzte, prosím, že sa nedelím o tento príbeh preto, aby bol odporučením pre učiteľov.

„Práve ste vypili pohár čarodejného odvaru. Čo sa vám stalo?“ Naša maličká napísala svojím najkrajším písmom: „Zomriem a budem v nebi. Bude sa mi tam páčiť. Budem to mať rada, pretože je to to najlepšie miesto, kde môžete byť, pretože ste so svojím Nebeským Otcom.“ Táto odpoveď pravdepodobne prekvapila jej učiteľku; avšak keď naša dcéra priniesla splnenú úlohu domov, všimli sme si, že dostala hviezdičku, najlepšiu známku.

V skutočnom živote čelíme naozajstným, nie domnelým útrapám. Je tu bolesť – fyzická, emociálna a duchovná. Naše srdce sa láme, keď sa naša situácia veľmi líši od tej, ktorú sme očakávali. Je tu nespravodlivosť, keď sa zdá, že si nezasluhujeme svoju situáciu. Sú tu sklamania, keď nás niekto, komu sme dôverovali, sklame. Sú tu zdravotné a finančné problémy, ktoré nás môžu zmiasť. Sú tu časy, kedy si kladieme otázky, keď náuka alebo história prevyšuje naše súčasné porozumenie.

Keď sa v našom živote objavia ťažkosti, čo je našou okamžitou reakciou? Je to zmätok, pochybnosti alebo duchovná abstinencia? Je to neočakávaný úder pre našu vieru? Obviňujeme Boha alebo iných za svoju situáciu? Alebo je našou prvou reakciou to, že pamätáme na to, kto sme – že sme deti milujúceho Boha? Je to spojené s absolútnou dôverou v to, že On pripustí určité pozemské utrpenie, pretože vie, že nás to požehná, ako tavičov oheň, aby sme sa stali takými, ako je On a aby sme získali svoje večné dedičstvo?9

Nedávno som sa stretol so Starším Jeffrey R. Hollandom. Starší Holland, keď učil o zásade, že smrteľný život môže byť trýznivý, ale naše utrpenia majú večný účel – dokonca i keď ich v tom čase nechápeme – povedal: „Môžete mať to, čo chcete, alebo môžete mať niečo lepšie.“

Pred piatimi mesiacmi sme ja a moja manželka Diane a Starší David A. Bednar a jeho manželka išli do Afriky. Šiestou a poslednou krajinou, ktorú sme navštívili bola Libéria. Libéria je úžasná krajina so vznešenými ľuďmi a bohatou históriou, ale život tam nie je ľahký. Dekády politickej nestability a občianske vojny ešte zhoršili následky chudoby. Okrem toho, hrozná nákaza Eboly počas poslednej epidémie zabila takmer 5 000 ľudí. Boli sme prví cirkevní vedúci, ktorí neboli z Afriky, ktorí navštívili hlavné mesto Monroviu, odkedy Svetová zdravotnícka organizácia prehlásila túto krajinu za bezpečnú po epidémii Eboly.

Počas veľmi horúceho a vlhkého nedeľného rána sme cestovali do prenajatej budovy v centre mesta. Každá stolička z celkových 3 500 bola obsadená. Konečný počet účastníkov bol 4 100. Takmer každý, kto prišiel, musel ísť buď peši alebo nejakým druhom nevyhovujúcej verejnej dopravy; pre Svätých nebolo ľahké zhromaždiť sa. Ale prišli. Väčšina prišla niekoľko hodín pred začiatkom stretnutia. Keď sme vstúpili do sály, duchovná atmosféra bola elektrizujúca! Svätí boli pripravení na to, aby boli učení.

Keď rečník citoval písma, členovia ich s ním hovorili nahlas. Nezáležalo na tom, či to bol krátky alebo dlhý citát, celá kongregácia jednohlasne odpovedala. Nuž, určite to neodporúčame, ale bolo to veľmi pôsobivé, že to vedeli zopakovať. A spevácky zbor – ten bol úžasný. Členovia spolu s nadšeným dirigentom a 14-ročným klaviristom spievali s vitalitou a silou.

Potom prehovoril Starší Bednar. Toto bol, samozrejme, očakávaný vrchol zhromaždenia – počuť apoštola učiť a svedčiť. S jasným duchovným vedením sa Starší Bednar uprostred svojho príhovoru zastavil a povedal: „Viete spievať, Aký pevný základ‘“?

Zdalo sa, že 4 100 hlasov zakričalo: „ÁNO!“

Potom sa spýtal: „Poznáte siedmu slohu?“

A všetci opäť zakričali: „ÁNO!“

Aranžmán silnej piesne „Aký pevný základ“, ktorú posledných 10 rokov spieva Mormon Tabernacle Choir obsahuje aj 7. slohu, ktorá sa predtým príliš nespievala. Starší Bednar nariadil: „Zaspievajme si prvé tri slohy a siedmu slohu.“

Dirigent bez zaváhania vyskočil a držiteľ Áronovho kňazstva okamžite začal energicky hrať predohru. So sebadôverou, ktorú som nikdy predtým nepocítil pri žiadnej piesni, sme zaspievali prvé tri slohy. Hlasitosť a duchovná sila sa potom ešte zvýšila, keď 4 100 hlasov spievalo siedmu slohu a prehlasovalo:

Dušu, ktorá hľadá pomoc Ježiša,

nemôžem pustiť zo svojho náručia.

Keď moci pekla spoja sa proti nej,

Ja ju neopustím, Ja ju neopustím,

Ja ju neopustím, vždy som tu pri nej.10

Oného dňa som sa na najúžasnejšom duchovnom stretnutí vo svojom živote naučil hlbokú lekciu. Žijeme vo svete, ktorý nás núti, aby sme zabudli na to, kto skutočne sme. Čím je okolo nás viac rozptýlení, tým ľahšie je správať sa nenútene, potom ignorovať, a potom zabudnúť na spojenie s Bohom. Svätí v Libérii majú málo materiálnych vecí, a napriek tomu sa zdá, že majú všetky duchovné. V ten deň v Monrovii sme boli videli skupinu synov a dcér Božích, ktorí to vedeli!

V dnešnom svete, nezáležiac na tom, kde žijeme a aká je naša situácia, je nevyhnutné, aby našou najdôležitejšou identitou bola identita dieťaťa Božieho. Keď to vieme, naša viera bude prekvitať, bude to motivovať naše neustále pokánie a poskytne nám to silu byť na našej smrteľnej púti „stáli a neochvejní“11. V mene Ježiša Krista, amen.

Poznámky:

  1. Pozri Mojžiš 1:13; zvýraznenie pridané.

  2. Žalmy 82:6; zvýraznenie pridané.

  3. Skutky 17:29; zvýraznenie pridané.

  4. Pozri NaZ 76:24; zvýraznenie pridané.

  5. „Rodina: Prehlásenie svetu“, ; zvýraznenie pridané.

  6. Thomas S. Monson, „Canaries with Gray on Their Wings“, Liahona, jún 2010, 4; zvýraznenie pridané.

  7. Pozri Kolosenským 1:13 – 15.

  8. „Ja som dieťa Božie“, Cirkevné piesne a piesne pre deti, str. 58.

  9. Pozri Malachiáš 3:2.

  10. „Aký pevný základ“, Cirkevné piesne a piesne pre deti, str. 6.

  11. Mosiáš 5:15.