2010 – 2019
„Prišiel som ako cudzinec“
Apríl 2016


„Prišiel som ako cudzinec“

S modlitbou sa rozhodnite, čo môžete robiť – vzhľadom na váš čas a okolnosti – aby ste slúžili utečencom, ktorí žijú vo vašich komunitách.

V deň, kedy bolo zorganizované Združenie pomoci, Emma Smithová prehlásila: „Ideme urobiť niečo nevídané.… Očakávame nevídané udalosti a náročné výzvy.“1 Tie náročné výzvy a nevídané udalosti sa diali v hojnosti vtedy – a dejú sa i teraz.

Jedna sa udiala v októbri 1856 počas generálnej konferencie, kedy prezident Brigham Young oznámil kongregácii, že pionieri s ručnými vozíkmi sú stále na ceste a prekvapilo ich počasie. Prehlásil: „Vaša viera, náboženstvo a náboženské vyznanie nikdy nespasí dušu nikoho v celestiálnom kráľovstve nášho Boha, pokiaľ sa nebudete držať práve týchto zásad, ktoré vás tu teraz učím. Choďte a priveďte tých ľudí z plání a striktne dbajte na tie veci, ktoré nazývame časnými, … inak bude vaša viera márna.“2

Spomíname s vďačným obdivom na mužov, ktorí odišli, aby zachránili oných trpiacich Svätých. Ale čo urobili sestry?

„Sestra [Lucy Meserve] Smithová zaznamenala, … že po výzve prezidenta Younga začali všetci zúčastnení konať. … Ženy, [si vyzliekli] spodničky [ktoré nosili pod sukňami a ktoré boli v tej dobe moderné, a tiež poskytovali teplo], pančuchy a všetko, čo mohli postrádať, priamo tam v [starom] Tabernákli, a naskladali [ich] na vozy, aby ich poslali Svätým v horách.‘“3

O niekoľko týždňov, keď sa záchranári a výpravy ručných vozíkov priblížili k Salt Lake City, prezident Brigham Young opäť zhromaždil Svätých v starom Tabernákli. S veľkým naliehaním prosil Svätých – najmä sestry – aby sa postarali o trpiacich, dali im jedlo a prijali ich, hovoriac: „Zistíte, že nohy niektorých z nich sú omrznuté až po členky; iní ich majú omrznuté až po kolená a iní majú omrznuté ruky. … Žiadame vás, aby ste ich prijali ako svoje vlastné deti a aby ste ich mali rovnako rady.“4

Lucy Meserve Smithová tiež zaznamenala:

„Urobili sme všetko, čo sme mohli, s pomocou dobrých bratov a sestier, aby sme utešili núdznych. … Ich ruky a nohy boli veľmi omrznuté. … Neprestali sme sa o nich starať, až kým sa všetci necítili pohodlne. …

Nikdy som nepocítila viac uspokojenia, mohla by som povedať, že až potešenia, zo žiadnej práce, ktorú som kedy vykonala, takýto prevládajúci pocit jednoty. …

Čo bude ďalšie, čo môžu ochotné ruky urobiť?“5

Moje milované sestry, tento príbeh môžeme prirovnať k našej dobe a k trpiacim po celom svete. Ďalšia „nevídaná udalosť“ sa dotýka nášho srdca.

Obrázok
Stany v utečeneckom tábore
Obrázok
Deti v utečeneckom tábore
Obrázok
Žena v utečeneckom tábore
Obrázok
Rodina v utečeneckom tábore
Obrázok
Dobrovoľník obklopený deťmi v utečeneckom tábore
Obrázok
Pozdravenie rodiny utečencov
Obrázok
Dobrovoľník objímajúci utečenca

Na celom svete je viac ako 60 miliónov utečencov, vrátane tých, ktorí boli násilne vyhnaní. Polovica z nich sú deti.6 „Títo ľudia prekonali strašné ťažkosti a začínajú znova v … nových krajin[ách] a kultúr[ach]. Hoci existujú organizácie, ktoré im pomáhajú, aby mali kde žiť a aby mali základné potreby, to čo potrebujú je priateľ a pomocník, ktorý im pomôže [prispôsobiť sa] svojmu novému domovu, človek, ktorý im môže pomôcť naučiť sa jazyk, pochopiť spoločenský systém a cítiť sa jeho súčasťou.“7

Obrázok
Yvette Bugingová

Minulé leto som sa stretla so sestrou Yvette Bugingovou, ktorá ako jedenásťročná utekala z jedného miesta na druhé, keď jej zabili otca a jej traja bratia sa stratili vo vojnou zmietanej časti sveta. Yvette a zvyšok rodiny napokon žili šesť a pol roka ako utečenci v susednej krajine, kým sa mohli presťahovať do stáleho domova, kde boli požehnaní starostlivým párom, ktorý im pomáhal s dopravou, školou a inými vecami. Povedala, že „boli v podstate odpoveďou na naše modlitby“8. Jej prekrásna matka a nádherná malá sestra sú tu dnes večer s nami a spievajú v zbore. Odkedy som sa s týmito úžasnými ženami stretla, tak som veľakrát premýšľala: „Čo ak by bol ich príbeh mojím príbehom?“

Ako sestry tvoríme viac než polovicu Pánovej zásobárne, aby sme pomáhali deťom Nebeského Otca. Jeho zásobáreň neobsahuje len tovar, ale tiež čas, talenty, zručnosti a našu božskú podstatu. Sestra Rosemary M. Wixomová učila: „Božská podstata, ktorá je v nás roznieti našu túžbu priblížiť sa k ostatným a nabáda nás, aby sme konali.“9

Prezident Russell M. Nelson zdôraznil rozpoznanie našej božskej podstaty:

„Potrebujeme ženy, ktoré vedia skrze vieru uskutočňovať to, čo je dôležité a ktoré sú odvážnymi obhajkyňami mravnosti a rodín vo svete, ktorý trpí chorobou hriechu … ; ženy, ktoré vedia privolávať moci nebies, aby chránili a posilňovali deti a rodiny. …

... Vy sestry, či už vydaté alebo slobodné, vlastníte charakteristické schopnosti a zvláštnu intuíciu, ktorú ste obdržali ako dary od Boha. My bratia tento váš vplyv nedokážeme napodobniť.“10

List Prvého predsedníctva, ktorý bol zaslaný Cirkvi 27. októbra 2015, vyjadruje veľký záujem a súcit k miliónom ľudí, ktorí opustili svoje domovy, hľadajúc úľavu pred občianskym konfliktom a ďalšími útrapami. Prvé predsedníctvo vyzvalo jednotlivcov, rodiny a cirkevné jednotky, aby sa podieľali na kresťanskej službe v miestnych projektoch pomoci utečencom a aby prispeli do Cirkevného humanitárneho fondu tam, kde je to možné.

Generálne predsedníctva Združenia pomoci, Mladých žien a Primáriek uvažovali, ako zareagovať na výzvu Prvého predsedníctva. Vieme, že vy, naše milované sestry rôzneho veku, pochádzate z rôznych prostredí a žijete v rôznych okolnostiach. Každá členka tohto celosvetového sesterstva uzatvorila pri krste zmluvu „utešovať tých, ktorí útechu potrebujú“11. Avšak musíme si pamätať, že žiadna z nás by nemala bežať rýchlejšie, ako má síl.12

S týmito pravdami na pamäti sme zorganizovali úsilie pomoci nazvané „Prišiel som ako cudzinec“. Dúfame, že sa s modlitbou rozhodnete, čo môžete robiť – vzhľadom na váš čas a okolnosti – aby ste slúžili utečencom, ktorí žijú vo vašich susedstvách a komunitách. Toto je príležitosť na osobnú službu, na službu v rodinách a skrze organizácie, aby sme ponúkli priateľstvo, radu a inú kresťanskú službu a je to jeden z mnohých spôsobov, ktorými môžu sestry slúžiť.

V každom našom úsilí konanom s modlitbou by sme mali použiť múdru radu kráľa Benjamína, ktorú dal svojmu ľudu potom, ako ich nabádal, aby sa starali o tých, ktorí sú v núdzi: „Dohliadnite, aby všetky veci tieto boli konané v múdrosti a po poriadku.“13

Sestry, vieme, že keď sa natiahnete k druhým s láskou, je to pre Pána dôležité. Premýšľajte nad týmito nabádaniami z písiem:

„Cudzinec, ktorý sa zdržuje u vás, nech vám je ako domorodec. Milujte ho ako seba samých.“14

„Nezabúdajte na pohostinnosť, lebo ňou niektorí – nevedomky – pohostili už anjelov.“15

A Spasiteľ povedal:

„Lebo hladný som bol, a dali ste mi jesť; bol som smädný, a dali ste mi piť; prišiel som ako cudzinec, a prijali ste ma;

bol som nahý a zaodeli ste ma; bol som nemocný, a navštívili ste ma.“16

Obrázok
Obeť vdovy

Spasiteľ si s láskou povšimol vdovu, ktorá darovala iba dva haliere, pretože to bolo všetko, čo mohla dať.17 Tiež porozprával podobenstvo o dobrom samaritánovi – ktoré zakončil vyhlásením: „Choď a rob podobne.“18 Niekedy sa nestačí len natiahnuť. Ale keď pracujeme spolu v láske a v jednote, môžeme očakávať pomoc z neba.

Na pohrebe pozoruhodnej dcéry Božej sa niekto podelil o to, že táto sestra, ako prezidentka Združenia pomoci kolu, pracovala s ostatnými sestrami vo svojom kole, aby mohli darovať prikrývky, ktoré by zahriali trpiacich ľudí v Kosove v deväťdesiatych rokoch minulého storočia. A rovnako ako dobrý samaritán, opustila svoje vychodené chodníčky, aby urobila niečo viac, keď spolu so svojou dcérou riadili nákladné auto plné týchto prikrývok z Londýna do Kosova. Na ceste domov dostala zreteľný duchovný pocit, ktorý sa hlboko dotkol jej srdca. Ten pocit bol: „To, čo si urobila, je veľmi dobrá vec. Teraz choď domov, prejdi na druhú stranu ulice a slúž svojmu susedovi!“19

Oný pohreb bol plný ďalších duchovných správ o tom, ako táto verná žena rozpoznala výnimočné a náročné výzvy u tých, ktorí boli v dosahu jej vplyvu, a ako na ne zareagovala – a tiež na tie bežné. Napríklad otvorila svoj domov a srdce, aby pomohla mladým ľuďom v núdzi v akúkoľvek hodinu – vo dne či v noci.

Moje milované sestry, môžeme si byť isté pomocou Nebeského Otca, keď pokľakneme na kolená a požiadame o božské vedenie, aby sme požehnali Jeho deťom. Nebeský Otec; náš Spasiteľ, Ježiš Kristus; a Duch Svätý sú pripravení nám pomôcť.

Prezident Henry B. Eyring vydal toto mocné svedectvo pre ženy v Cirkvi:

„Nebeský Otec počuje a odpovedá na vaše modlitby viery o vedenie a pomoc vytrvať vo vašej službe Jemu.

Duch Svätý je poslaný k vám a k tým, o ktorých sa staráte. Budete posilnené, a tiež inšpirované, aby ste vedeli koľko a ako rozšíriť svoju schopnosť slúžiť. Duch vás uteší, keď budete premýšľať:, Urobila som, čo som mohla?‘“20

Keď premýšľame nad „náročnými výzvami“ tých, ktorí potrebujú našu pomoc, spýtajme sa samých seba: „Čo ak by bol ich príbeh mojím príbehom?“ Kiež potom vyhľadávame inšpiráciu, konáme na základe pocitov, ktoré obdržíme a načahujeme sa v jednote, aby sme pomohli tým, ktorí sú v núdzi, keď sme schopné a inšpirované tak učiniť. Možno sa potom bude o nás hovoriť to, čo Spasiteľ povedal o milujúcej sestre, ktorá Mu slúžila: „Dobrý skutok mi preukázala. … Čo mohla, urobila.“21 Pre mňa to je nevídané! V mene Ježiša Krista, amen.

Poznámky:

  1. Emma Smithová, v Daughters in My Kingdom: The History and Work of Relief Society (2011), 14.

  2. Brigham Young, v Daughters in My Kingdom,36.

  3. Daughters in My Kingdom, 36 – 37.

  4. Brigham Young, v James E. Faust, „Go Bring Them in from the Plains“, Liahona, Nov. 1997, 7; pozri tiež LeRoy R. and Ann W. Hafen, Handcarts to Zion: The Story of a Unique Western Migration 1856 – 1860 (1960), 139.

  5. Lucy Meserve Smithová, v Jill Mulvay Derr a kolektív (eds.), The First Fifty Years of Relief Society: Key Documents in Latter-day Saint Women’s History (2016), 217, 218, pravopis a interpunkcia upravené; pozri tiež Daughters in My Kingdom, 37.

  6. Pozri „Facts and Figures about Refugees“, unhcr.org.uk/about-us/key-facts-and-figures.html.

  7. 40 Ways to Help Refugees in Your Community“, 9. septembra 2015, mormonchannel.org.

  8. Email od Yvette Bugingovej, 12. marca 2016.

  9. Rosemary M. Wixomová, „Objavenie božskosti v nás“,október 2015. Emily Woodmanseeová, jedna zo zachránených z Willieho výpravy ručných vozíkov v roku 1856, opísala svoju božskú podstatu týmto spôsobom (trochu som to upravila):

    Posolstvo anjelov je dané ženám;

    a je to dar, ktorý si ako sestry nárokujeme:

    konať všetko, čo je jemné a [kresťanské],

    povzbudiť a požehnať v [Spasiteľovom ] mene. („As Sisters in Zion,“ Hymns, č. 309)

  10. Russell M. Nelson, „Prosba k mojim sestrám“, október 2015.

  11. Mosiáš 18:9.

  12. Pozri Mosiáš 4:27.

  13. Mosiáš 4:27.

  14. Leviticus 19:34.

  15. Židom 13:2.

  16. Matúš 25:35 – 36.

  17. Pozri Lukáš 21:1 – 4.

  18. Lukáš 10:37.

  19. Pohreb Rosemary Curtis Neiderovej, január 2015.

  20. Henry B. Eyring, „Opatrovateľky“,október 2012, 162.

  21. Marek 14:6, 8.