2010–2019
Txhua Txhia Yam Muaj Qhov Fab Ntxeev
2016 April General Conference


Txhua Txhia Yam Muaj Qhov Fab Ntxeev

Qhov fab ntxeev ua rau peb loj hlob kom rais los ua neeg zoo li peb Leej Txiv Saum Ntuj Ceeb Tsheej xav kom peb ua.

Lub ntsiab ntawm Yexus Khetos txoj moo zoo yog Leej Txiv txoj kev cawm seej kom Nws cov me nyuam vam meej mus ib txhis. Txoj hau kev ntawd, uas piav txog nyob hauv kev tshwm sim niaj hnub nim no, pab peb to taub tej yam uas peb raug nyob hauv lub neej no. Kuv zaj lus hnub no yuav hais txog qhov uas yuav tsum muaj qhov fab ntxeev nyob hauv txoj hau kev ntawd.

I.

Vajtswv cov me nyuam muaj lub neej no kom pab lawv kawm tej yam uas yuav tsum kawm “lawv thiaj yuav vam meej mus txog thaum lawv zoo tag nrho thiab lawv txais txoj sia nyob mus ib txhis.”1 Raws li Thawj Tswj Hwm Thomas S. Monson qhia peb tag kis no, peb vam meej thaum peb raug sim siab kom saib seb peb puas xaiv ua raws li Vajtswv tej lus txib (saib Anplaham 3:25). Yog tias yuav sim peb lub siab, peb yuav tsum muaj kev ywj siab xaiv. Yuav tsum muaj qhov fab ntxeev thiaj li muaj ob yam uas peb muaj kev ywj siab xaiv tau.

Tej yam ntxiv ntawm txoj hau kev los kuj tseem ceeb heev. Thaum peb xaiv tej yam tsis yog—es peb yeej yuav xaiv tej ntawd—peb ua txhaum thiab yuav tsum ntxuav peb kom huv ua ntej peb mus tom ntej txais tau peb cov koob hmoov mus ib txhis. Vajtswv txoj hau kev twb npaj ib txoj kev ua li no, yog txoj kev kom them tej nqi ntawm kev txim lij uas nyob mus ib txhis: ib tug Cawm Seej tau them tus nqi kom txhiv peb dim peb tej kev txhaum. Tus Cawm Seej ntawd yog tus Tswv Yexus Khetos, Vajtswv Leej Txiv Nyob Mus Ib Txhis Tib Leeg Tub, uas Nws txoj kev theej txhoj—thiab kev raug txom nyem—them tus nqi rau peb tej kev txhaum yog peb yuav hloov siab lees txim.

Ib qho uas piav zoo tshaj plaws txog qhov fab ntxeev yog nyob hauv Phau Ntawv Maumoos, thaum Lihais qhia nws tus tub Yakhauj.

“Yuav tsum muaj tias txhua txhia yam nyias yeej muaj nyias qhov fab ntxeev. Yog tsis muaj li ntawd, … yeej yuav muaj tsis tau txoj kev ncaj ncees, thiab txoj kev phem, thiab txoj kev dawb huv los sis txoj kev nyuaj siab, thiab qhov phem los sis qhov zoo” (2 Nifais 2:11; kuj saib nqe 15).

Lihais piav ntxiv hais tias, yog li ntawd, “tus Tswv uas yog Vajtswv thiaj tau pub rau tib neeg kom nws yuav muaj kev ywj siab xaiv ua ub ua no rau nws tus kheej. Yog li ntawd, tib neeg yuav ua tsis tau dab tsi rau nws tus kheej tsuas yog nws yuav tsum raug ib tug los sis lwm tus ntxias xwb thiaj li yuav tau” (nqe 16). Zoo ib yam li ntawd, nyob hauv kev tshwm sim hauv lub caij nyoog no, tus Tswv tshaj tawm tias, tus dab phem yuav ntxias noob neej sawv daws, los sis lawv yuav tsis muaj kev ywj siab xaiv rau lawv tus kheej (Q&K 29:39).`

Yeej yuav tsum muaj qhov fab ntxeev nyob hauv lub Vaj Edees. Lihais qhia hais tias, yog Adas thiab Evas tsis tau xaiv qhov uas nkawd xaiv kom muaj kev txawj tuag, “nkawd yeej tseem yuav nyob hauv qhov chaw uas tsis muaj txog muaj txhaum, … tsis paub ua yam uas zoo, vim lawv tsis tau paub kev txhaum” (2 Nifais 2:23).

Txij thaum chiv keeb los, kev ywj siab xaiv thiab qhov fab ntxeev yog ob yam tseem ceeb rau Leej Txiv txoj hau kev thiab Dab Ntxwg Nyoog txoj kev ntxeev siab. Raws li tus Tswv qhia rau Mauxes, nyob hauv rooj sab laj saum ntuj ceeb tsheej Dab Ntxwg Nyoog xav rhuav tib neeg txoj kev ywj siab xaiv (Mauxes 4:3). Dab Ntxwg Nyoog tej lus qhia hais tias nws xav rhuav tiag tiag. Nws tau los cuag Leej Txiv thiab hais tias “Saib seb, kuv nyob ntawm no, xa kuv mus, kuv yuav ua koj leej tub, thiab kuv yuav txhiv kom tag nrho tib neeg dim, kom tsis muaj ib tug poob li, thiab kuv yuav ua li ntawd tiag; yog li ntawd muab koj lub sam xeeb rau kuv” (Mauxes 4:1).

Yog li ntawd, Dab Ntxwg Nyoog hais tias nws mam li siv ib txoj kev uas yuav ua rau tib neeg ua tsis tau raws li Leej Txiv lub hom phiaj thiab muab Leej Txiv lub yeeb koob rau Dab Ntxwg Nyoog.

Dab Ntxwg Nyoog lub tswv yim yuav ua rau txhua tus sib npaug: nws txoj kev yuav “txhiv kom tag nrho tib neeg dim,” thiaj yuav tsis muaj ib tug poob li. Txhua tus yuav tsis muaj kev ywj siab xaiv thiab, yog li ntawd, tsis tas muaj qhov fab ntxeev. Yuav tsis muaj kev sim siab, kev poob, thiab kev vam meej. Yuav tsis muaj kev loj hlob kom ua raws li Leej Txiv lub hom phiaj rau Nws cov me nyuam. Vaj lub kug hais tias Dab Ntxwg Nyoog txoj kev ntxeev siab ua kom “muaj kev tsov kev rog sib ntaus sib tua saum nruab ntug” (Tshwm Sim 12:7), es nyob hauv kev tsov rog ntawd ob feem peb thiaj muaj cai ua neej nyob hauv lub ntiaj teb vim lawv tau xaiv ua raws li.Leej Txiv txoj hau kev thiab tsis kam koom nrog Dab Ntxwg Nyoog txoj kev ntxeev siab.

Dab Ntxwg Nyoog lub hom phiaj yog kev txeeb Leej Txiv lub sam xeeb thiab lub hwj chim rau nws tus kheej (saib Yaxayas 14:12–15; Mauxes 4:1, 3). Leej Txiv thiaj hais tias, “Vim Dab Ntxwg Nyoog ntxeev siab rau kuv, … kuv thiaj li hais kom ntiab nws tawm” (Mauxes 4:3) nrog tag nrho cov ntsuj plig uas siv lawv txoj kev ywj siab xaiv raws nws qab (saib Yudas 1:6; Tshwm Sim 12:8–9; Q&K 29:36–37). Dab Ntxwg Nyoog thiab cov uas raws nws qab, vim lawv raug ntiab tawm los ua cov ntsuj plig uas tsis muaj lub cev nyob hauv lub neej no, lawv thiaj xav ntxias thiab txhom Vajtswv cov me nyuam (saib Mauxes 4:4). Yog li ntawd, tus dab phem, tus uas ntxeev siab thiab xav rhuav Vajtswv txoj hau kev, yog tus uas ua kom ua tau, vim yog qhov fab ntxeev uas ua rau tib neeg muaj cib fim xaiv tau qhov zoo uas pab lawv vam meej uas yog lub hom phiaj ntawm Leej Txiv txoj hau kev.

II.

Yog ib qho tseem ceeb uas kev ntxias kom ua txhaum tsis yog tib qho fab ntxeev nyob hauv lub neej no xwb. Lihais tau qhia tias yog tsis muaj Kev poob, Adas thiab Evas “nkawd yeej tseem yuav nyob hauv qhov chaw uas tsis muaj txog muaj txhaum, yuav tsis muaj kev xyiv fab, vim lawv tsis tau paub kev nyuaj siab” (2 Nifais 2:23). Yog tsis muaj qhov fab ntxeev nyob hauv lub neej no, “txhua txhia yam yuav tsum sau los ua ib qho” thiaj yuav tsis muaj kev zoo siab los sis kev tu siab (nqe 11). Yog li ntawd, Lihais hais ntxiv hais tias, tom qab Vajtswv tau tsim txhua yam “kom coj tau nws tej hom phiaj uas nyob mus ib txhis li los rau neeg thaum kawg, … yeej yuav tsum muaj nyias qhov fab ntxeev; twb ib yam li tsob txiv ntoo uas raug txwv tsis pub noj yog tsob ntoo uas cawm neeg txoj sia tus yeeb ncuab; ib tsob qab zib hos ib tsob ho iab” (nqe 15).2 Nws tej lus xaus txog txoj kev cawm seej hais li no:

“Saib seb, txhua txhia yam tsav tau ua tiav mus raws li nws tus uas paub ib puas yam tsav lub tswv yim.

“Adas tau poob xwv kom thiaj yuav muaj taus tib neeg; thiab muaj tib neeg xwv kom lawv yuav muaj kev xyiv fab” (nqes 24–25).

Kev sim siab uas yog thaum peb raug xwm txheej nyuaj heev hauv lub neej no yeej yog ib feem ntawm txoj hauj kev uas pab peb loj hlob tuaj.

III.

Peb txhua tus raug tej yam uas sim peb lub siab. Tej kev sim siab no ib txhia yog kev ntxias kom ua txhaum. Tej kev sim siab yog tej yam nyuaj uas tsis los ntawm kev txhaum. Muaj tej yam loj. Muaj tej yam me me. Muaj tej yam uas tsis tu ncua, thiab muaj tej yam uas kav tsis ntev. Tsis muaj leej twg uas dim tau. Qhov fab ntxeev ua rau peb loj hlob kom rais los ua neeg zoo li peb Leej Txiv Saum Ntuj Ceeb Tsheej xav kom peb ua.

Tom qab Yauxej Xamiv tau txhais Phau Ntawv Maumoos tiav lawm, nws tseem yuav tsum nrhiav ib tug kws luam ntawv. Qhov no yeej tsis yooj yim. Cov ntawv ntev heev thiab tus nqi uas yuav tsum them kom luam thiab qhwv ob peb txhiab phau ntawv yeej nyuaj heev. Tus thib ib uas Yauxej thov yog E. B. Grandin, ib tug kws luam ntawv nyob hauv Palmyra, es nws tsis kam. Nws nrhiav lwm tus kws luam ntawv nyob hauv Palmyra, es nws kuj tsis kam muab luam thiab. Nws mus rau Rochester, nyob deb li 25 mais (40 km), thiab hais rau tus kws luam ntawv uas muaj npe loj heev nyob hauv New York sab hnub poob, es nws kuj tsis kam muab luam thiab. Lwm tus kws luam ntawv nyob hauv Rochester kam ua, tiam sis muaj xwm txheej uas ua rau Yauxej siv tsis tau tus no.

Ob peb lim tiam twb dhau mus, es nyaj Yauxej nyuaj siab vim muaj ntau yam tab kaum nws txoj kev ua raws li Vajtswv tau txib. Tus Tswv yeej tsis tau ua yooj yim rau nws, tiam sis tus Tswv yeej qhib kev rau nws ua. Zaum thib tsib yog thaum Yauxej rov qab mus thov tus kws luam ntawv hauv Palmyra hu ua Grandin es nws kam ua.3

Ntau xyoo tom qab ntawd, Yauxej raug kaw hauv lub tsev rau txim Liberty Jail tau ntau lub hlis. Thaum nws thov Vajtswv pab kom nws dim, tus Tswv qhia nws hais tias tag nrho tej yam no yuav muab kev kawm rau nws, thiab yuav zoo rau nws (Q&K 122:7).

Peb txhua tus raug tej kev sim siab hauv lub neej no uas tsis yog vim peb ua txhaum, xws li kev mob kev nkeeg, kev xiam hoob khab, thiab kev tuag. Thawj Tswj Hwm Thomas S. Monson piav hais tias:

“Nej ib txhia tej zaum tau quaj nrov thaum nej raug txom nyem, nej xav paub vim li cas peb Leej Txiv Saum Ntuj Ceeb Tsheej yuav cia nej raug tej teeb meem no. …

“Tiam sis peb lub neej no yeej ib txwm tsis yog ib qho yooj yim los sis muaj kev zoo siab tsis tu ncua. Peb Leej Txiv Saum Ntuj Ceeb Tsheej … paub tias peb kawm thiab loj hlob thiab haj yam muaj zog thaum peb raug tej teeb meem nyuaj, raug kev nyuaj siab, thiab yuav tsum xaiv tej uas nyuaj xaiv. Peb txhua tus muaj tej hnub tsaus ntuj thaum cov uas peb hlub tso lub ntiaj teb no tseg, kev nyuaj siab thaum peb tsis noj qab nyob zoo, kev xav tias tsis muaj leej twg hlub peb thaum cov uas peb hlub tau tso peb tseg. Tej no thiab lwm txoj kev sim siab ua rau peb raug kev sim siab seb peb puas txawj nyiaj mus tom ntej.”4

Qhov uas peb sim saib Hnub Caiv rau nqi yeej yog ib qho piv txwv txog qhov fab ntxeev los yog kev ntxias. Peb muaj tus Tswv lo lus txib kom hwm Hnub Caiv. Tej yam uas peb xaiv ib txhia tej zaum yuav txhaum lo lus txib ntawd, tiam sis peb xaiv siv sij hawm li cas thaum Hnub Caiv mas tej zaum yog ib qho uas peb saib peb puas ua qhov zoo los sis ua qhov zoo dua los sis qhov zoo tshaj.5

Xwv kom qhia txog kev ntxias, Phau Ntawv Maumoos piav txog peb tug txheej txheem uas tus dab phem siv hauv lub caij nyoog kawg no. Qhov thib ib, nws yuav “yuav tshum tib neeg tej siab, thiab txhib kom lawv npau taws tawm tsam tej uas zoo” (2 Nifais 28:20). Qhov thib ob, nws yuav “nplij [cov mej zeej lub] siab, thiab ntxias lawv mus rau txoj kev tau zoo” ntawm sab cev nqaij daim tawv thiab hais tias “Xi-oos yeej huaj vam, txhua yam puav leej zoo” (nqe 21). Qhov thib peb, nws yuav qhia peb tias “yeej tsis muaj ntuj txiag teb tsaus; thiab … kuv tsis yog dab, vim ib txwm yeej tsis muaj dab” (nqe 22) yog li ntawd nws hais tias tsis muaj qhov zoo thiab qhov phem. Vim muaj kev ntxias li no, tus Tswv ceeb toom peb kom tsis txhob “tau zoo nyob hauv Xi-oos!” (nqe 24).

Thaum cov Ntseeg ua lawv lub luag hauj lwm thiab nyob hauv peb lub neej peb yeej raug qhov fab ntxeev uas loj tuaj niaj hnub no. Tej zaum thaum lub Koom Txoos muaj zog thiab peb cov mej zeej txoj kev ntseeg thiab kev mloog lus muaj zog zuj zus tuaj, Dab Ntxwg Nyoog kuj haj yam siv zog tawm tsam kom “txhua txhia yam nyias yeej muaj nyias qhov fab ntxeev.”

Ib txhia ntawm qhov fab ntxeev no kuj los ntawm lub Koom Txoos cov mej zeej. Ib txhia uas siv lawv lub tswv yim kom tsis txhob ua raws li tus yaj saub qhia tis npe rau lawv tus kheej hais tias lawv yog “cov ncaj ncees uas tsis pom zoo.” Txawm tsim nyog muaj li no rau tseem fwv uas muaj kev cai ywj pheej, yeej tsis tsim nyog muaj li no nyob hauv Vajtswv lub nceeg vaj; tej lus nug yeej tsis ua li cas tiam sis qhov fab ntxeev yeej tsis tsim nyog (saib Mathais 26:24).

Ib qho piv txwv ntxiv, cov neeg ib txhia tsis pom zoo rau ntau yam nyob hauv peb lub Koom Txoos zaj keeb kwm thaum ub, xws li tej uas Yauxej Xamiv tau ua los sis tsis tau ua txhua lub sij hawm. Kuv hais rau txhua tus hais tias, cia li rau siab ntseeg thiab tso siab rau tus Cawm Seej tej lus qhia tias peb yuav “pom lawv tes hauj lwm [peb thiaj] yuav paub” (Mathais 7:16). Lub Koom Txoos siv zog kom tshaj tawm peb cov ntaub ntawv, tiam sis tom qab peb muab tshaj tawm tag nrho, tej lub sij hawm peb cov mej zeej tseem muaj lus nug uas teb tsis tau thaum kawm ntawv xwb. “Txhua txhia yam nyias yeej muaj nyias qhov fab ntxeev” nyob hauv lub Koom Txoos zaj keeb kwm thiab. Muaj tej yam uas peb yuav kawm los ntawm kev ntseeg xwb (saib Q&K 88:118). Peb yuav tsum tso siab rau peb txoj kev ntseeg tias peb tau txais tus Vaj Ntsuj Plig Dawb Huv cov lus tim khawv.

Vajtswv tsis yuam Nws cov me nyuam ua ib yam dab tsi kom lawv tsis muaj kev ywj siab xaiv thiaj pab tau lwm tus. Tiam sis Nws yeej pab ris tej nra ntawm peb txoj kev txom nyem thiab txhawb peb lub dag zog kom peb ris tau, ib yam li nws ua rau Amas cov neeg nyob hauv Helas (saib Mauxiyas 24:13–15). Tsis yog Nws txwv kom tsis txhob muaj kev puas tsuaj txhua lub sij hawm, tiam sis Nws yeej teb peb tej lus thov kom tsis txhob raug los yog kom qhov kev puas tsuaj ntawd tsis muaj zog, ib yam li Nws tau ua rau cua daj cua dub uas yuav raug Fiji kom muab tsis tau lub tuam tsev fij tseg;6 los sis Nws ua kom tsis raug loj heev, xws li Nws ua thaum cov neeg phem ua kom lub foob pob tawg uas raug cov neeg coob nyob hauv tshav nyab hoom Brussels tua tuag tiam sis ua rau plaub tug tub txib raug mob xwb.

Txawm peb raug qhov fab ntxeev nyob hauv lub neej no, Vajtswv qhia peb kom paub tseeb tias Nws yuav “muab [peb] tej kev kub ntxhov pub ua kev zoo siab rau [peb]” (2 Nifais 2:2). Peb kuj tau kawm kom to taub lub neej no thiab Nws cov lus txib nyob hauv Nws txoj kev cawm seej, uas qhia peb txog lub hom phiaj ntawm lub neej no thiab ua rau peb paub tias peb muaj ib tug Cawm Seej; kuv ua tim khawv tias tej yam no muaj tseeb los ntawm tus ntawd lub npe. Los ntawm Yexus Khetos lub npe, amees.

Lus Cim

  1. “Tsev Neeg: Ib zaj Lus Tshaj Tawm rau lub Ntiaj Teb,” Liahona, Kaum Ib Hlis Ntuj 2010, 129.

  2. Ib yam li ntawd, kev tshwm sim hauv lub caij nyoog no qhia tias yog peb tsis tau paub qhov iab, peb yuav tsis paub qhov qab zib (saib Lus Qhuab Qhia thiab Kev Khi Lus 29:39).

  3. Saib Michael Hubbard MacKay thiab Gerrit J. Dirkmaat, From Darkness unto Light: Joseph Smith’s Translation and Publication of the Book of Mormon (2015), 163–79.

  4. Thomas S. Monson, “Joy in the Journey” (zaj lus uas hais nyob hauv BYU lub Rooj Sab Laj rau cov Poj Niam, Tsib Hlis Ntuj 2, 2008), womensconference.ce.byu.edu. Ib zaj lus me me txog kev ua ncaj thiab kev ywj siab los ntawm John S. Tanner, uas tam sim no yog tus thawj tswj hwm ntawm BYU–Hawaii, hais lub ntsiab no txog ib qho uas peb txhua tus paub txog: “Kev muaj siab hlub thaum yus swb yeej tsis yog peb cov pej xeem lub luag hauj lwm; qhov no yeej yog ib qho uas peb txoj kev teev tiam qhia. Vajtswv tsim lub neej no kom ‘txhua txhia yam nyias … muaj nyias qhov fab ntxeev’ (2 Nifais 2:11). Tej yam uas tab kaum thiab kov yeej peb yeej yog ib feem ntawm nws txoj hau kev pab peb ua neeg zoo tag nrho. … Kev swb yeej yog ib qhov tseem ceeb thaum peb ‘nrhiav kev ua ib tug neeg zoo tag nrho’” (Notes from an Amateur: A Disciple’s Life in the Academy [2011], 57).

  5. Saib Dallin H. Oaks, “Good, Better, Best,” Liahona, Kaum Ib Hlis Ntuj 2007, 104–8.

  6. Saib Sarah Jane Weaver, “Rededication Goes Forward,” Church News, Ob Hlis Ntuj 28, 2016, 3.