2010 – 2019
Protiklad vo všetkých veciach
Apríl 2016


Protiklad vo všetkých veciach

Protivenstvo nám umožňuje rast, aby sme sa stali tým, čím si náš Nebeský Otec praje.

Ústredným bodom evanjelia Ježiša Krista je Otcov plán spásy určený pre večný pokrok Jeho detí. Tento plán, vysvetlený v novodobom zjavení, nám pomáha porozumieť mnohým veciam, ktorým čelíme v smrteľnosti. Moje posolstvo sa zameriava na zásadnú úlohu, ktorú v tomto pláne zohráva protivenstvo.

I.

Zmyslom smrteľného života je, aby deti Božie získali skúsenosti potrebné k tomu „aby postúpili bližšie k dokonalosti a nakoniec naplnili svoje božské určenie ako dediči večného života“1. Ako nás prezident Thomas S. Monson tak mocne učil dnes ráno, náš pokrok spočíva v tom, že sme skúšaní, aby sme preukázali, či budeme dodržiavať Božie prikázania (pozri Abrahám 3:25). Aby sme mohli byť skúšaní, musíme mať slobodu jednania, aby sme sa mohli rozhodnúť medzi rôznymi možnosťami. Aby sme mali možnosti, ktoré skúšajú našu slobodu jednania, musíme mať protivenstvo.

Zvyšok plánu má tiež zásadnú dôležitosť. Keď učiníme zlé rozhodnutia, k čomu nevyhnutne dôjde, poškvrníme sa hriechom a musíme sa očistiť, aby sme mohli pokračovať v ústrety svojmu večnému určeniu. Otcov plán nám poskytuje spôsob, ako to dosiahnuť, ako uspokojiť večné požiadavky spravodlivosti: Spasiteľ zaplatí cenu, aby nás vykúpil z hriechov. Oným Spasiteľom je Jednorodený Syn Boha, Večného Otca, Pán Ježiš Kristus, ktorého zmierna obeť – ktorého utrpenie – zaplatí onú cenu za naše hriechy, ak budeme ochotní z nich činiť pokánie.

Jedno z najlepších vysvetlení zamýšľanej úlohy protivenstva je v Knihe Mormonovej, v Lechího učení určenému jeho synovi Jákobovi.

„Musí to tak nevyhnutne byť, aby bol protiklad vo všetkých veciach. Keby tomu tak nebolo … spravodlivosť by nemohla byť uskutočnená, ani zlovoľnosť, ani svätosť, ani bieda, ani dobré, ani zlé“ (2. Nefi 2:11; pozri tiež verš 15).

Potom Lechí pokračoval: „A preto, Pán Boh dal človeku, aby jednal sám za seba. A preto, človek by nemohol jednať sám za seba, iba ak by bol zvádzaný jedným alebo druhým“ (verš 16). A podobne Pán v novodobom zjavení prehlasuje: A musí nevyhnutne byť, aby diabol pokúšal deti ľudské, inak by nemohli konať sami za seba (pozri NaZ 29:39).

Protivenstvo bolo nevyhnutné aj v záhrade Éden. Lechí učil, že keby Adam a Eva neučinili oné rozhodnutie, skrze ktoré prišla smrteľnosť, „by zostali v stave nevinnosti, nemajúc žiadnej radosti, … nečiniac žiadne dobro, lebo by nepoznali žiaden hriech“ (2. Nefi 2:23).

Už od počiatku boli slobodná vôľa a protivenstvo ústrednými bodmi Otcovho plánu a Satanovej vzbury proti nemu. Ako Pán zjavil Mojžišovi, na rade na nebesiach sa Satan snažil zničiť slobodu jednania človeka (pozri Mojžiš 4:3). Toto zničenie bolo neodmysliteľnou podmienkou Satanovej ponuky. Predstúpil pred Otca a povedal: Hľa, tu som pošli mňa, budem tvojím synom a vykúpim celé ľudstvo, takže jediná duša nebude stratená a určite to učiním; preto daj mi svoju česť (pozri Mojžiš 4:1).

Satan vtedy navrhoval vykonať Otcov plán spôsobom, ktorý by zabránil naplneniu Otcovho zámeru a udelili Satanovi Jeho slávu.

Satanov návrh bol zaistiť dokonalú rovnosť, vykúpil by „celé ľudstvo“, takže ani jediná duša by nebola stratená. Nikto by nemal slobodu jednania ani možnosť rozhodovať sa, a preto by nebolo potrebné protivenstvo. Nebolo by žiadnej skúšky, žiadneho zlyhania ani úspechu. Nebolo by žiadneho rastu na dosiahnutie účelu, ktorý si Otec prial pre Svoje deti. V písmach je zaznamenané, že Satanov odpor vyústil v „boj na nebi“ (Zjavenie 12:7), v ktorom dve tretiny detí Božích získali právo prežiť smrteľný život, a to vďaka tomu, že sa rozhodli pre Otcov plán a zavrhli Satanovu vzburu.

Satanovým cieľom bolo získať pre seba Otcovu česť a moc (pozri Izaiáš 14:12 – 15; Mojžiš 4:1, 3). A preto, povedal Otec, pretože sa Satan proti mne vzbúril, spôsobil som, že bol zvrhnutý (pozri Mojžiš 4:3) so všetkými duchmi, ktorí uplatnili svoju slobodu jednania na to, aby ho nasledovali (pozri Júda 1:6; Zjavenie 12:8 – 9; NaZ 29:36 – 37). Satan a jeho nasledovníci, zvrhnutí do sféry smrteľnosti ako duchovia bez tela, pokúšajú deti Božie, snažia sa ich oklamať a podrobiť si ich (pozri Mojžiš 4:4). A tak oný zlý, ktorý sa postavil na odpor a usiloval o zničenie Otcovho plánu, mu v skutočnosti pomohol, lebo práve protivenstvo umožňuje voľbu a je príležitosťou činiť správne rozhodnutia, čo vedie k rastu, ktorý je účelom Otcovho plánu.

II.

Je podstatné, že pokušenie k hriechu nie je jediným protivenstvom v smrteľnosti. Otec Lechí učil, že keby nedošlo k pádu, Adam a Eva „by zostali v stave nevinnosti, nemajúc žiadnej radosti, lebo by nepoznali dobro“ (2. Nefi 2:23). Pokiaľ by človek nezakúsil protivenstvo, „všetky veci by museli nevyhnutne byť zlúčené v jedno“, v čom by nebolo žiadneho šťastia ani biedy (verš 11). A preto, uviedol ďalej otec Lechí potom, čo Boh stvoril všetky veci, „aby uskutočnil večné zámery svoje ohľadom zmyslu človeka, …musel tam nevyhnutne byť protiklad; dokonca zakázané ovocie v protiklade k stromu života; súc jedno sladké a druhé horké“ (verš 15).2 Jeho učenie o tejto súčasti plánu spásy končí týmito slovami:

„Hľa, všetko bolo učinené múdrosťou toho, ktorý pozná všetky veci.

Adam padol, aby ľudia mohli byť; a ľudia sú, aby mohli mať radosť“ (verše24 – 25).

Protivenstvo v zložitých situáciách, ktorým v smrteľnosti čelíme, je tiež súčasťou plánu, ktorý počas nej podporuje náš rast.

III.

Všetci zažívame rôzne druhy protivenstva, ktorými sme skúšaní. Niektoré tieto skúsenosti majú podobu pokušenia k hriechu. Iné predstavujú výzvy smrteľnosti mimo osobný hriech. Niektoré sú obrovské. Iné sú menšie. Niektoré pretrvávajú a iné sú len krátkodobé. Nikto od nich nie je oslobodený. Protivenstvo nám umožňuje rast, aby sme sa stali tým, čím si náš Nebeský Otec praje.

Potom, čo Joseph Smith dokončil preklad Knihy Mormonovej, musel ešte nájsť vydavateľa. Nebolo to jednoduché. Zložitosť tohto dlhého rukopisu a náklady na tlač a väzbu tisícok výtlačkov naháňali človeku strach. Joseph najprv oslovil E. B. Grandina, tlačiara z Palmyry, ktorý ho odmietol. Potom vyhľadal v Palmyre iného tlačiara, ale aj ten ho odmietol. Cestoval do 40 km vzdialeného Rochesteru a obrátil sa na najpoprednejšieho vydavateľa v západnej časti štátu New York, ktorý ho tiež odmietol. Iný vydavateľ v Rochesteri bol ochotný knihu vydať, ale kvôli istým okolnostiam bol tento variant neprijateľný.

Uplynuli týždne a Joseph musel byť ohromený protivenstvom, ktoré stálo v ceste uskutočnenia jeho božského poverenia. Pán mu to neuľahčil, ale nakoniec mu to umožnil. Josephov piaty pokus, kedy sa po druhýkrát obrátil na palmyrského vydavateľa Grandina, bol úspešný.3

O niekoľko rokov neskôr bol Joseph mnoho mesiacov väznený v strastiplných podmienkach v žalári v Liberty. Keď sa modlil o pomoc, Pán mu povedal, že všetky tieto veci ti dajú skúsenosti a budú pre tvoje dobro (pozri NaZ 122:7).

Všetci sme sa zoznámili s ďalšími druhmi protivenstva v smrteľnosti, ktorých príčinou nie sú naše osobné hriechy, ako je choroba, postihnutie či smrť. Prezident Thomas S. Monson povedal:

„Niektorí z vás možno občas vo svojom utrpení volali k Bohu a pýtali sa, prečo náš Nebeský Otec dopúšťa, aby ste prechádzali skúškami, ktorým čelíte. …

Náš smrteľný život ale nikdy nemal byť jednoduchý či neustále príjemný. Náš Nebeský Otec … vie, že sa učíme a rastieme a zušľachťujeme sa prostredníctvom ťažkých prekážok, srdcervúceho zármutku a zložitých rozhodnutí. Každý z nás zažíva temné dni, kedy zomrie niekto blízky, bolestné obdobia, kedy prídeme o zdravie, pocity opustenosti, kedy nás tí, ktorých milujeme, podľa všetkého zanechali svojmu osudu. Tieto a ďalšie skúšky sú pre nás skutočnou skúškou našej schopnosti vytrvať.“4

Naše úsilie zlepšiť sa v zachovávaní dňa sabatu predstavuje menej stresujúci príklad protivenstva. Máme Pánovo prikázanie, že máme svätiť sabat. Niektoré naše rozhodnutia môžu znamenať porušenie tohto prikázania, ale iné rozhodnutia ohľadom trávenia času počas sabatu sú len otázkou toho, či budeme robiť iba to, čo je dobré, alebo to, čo je lepšie či najlepšie.5

V rámci objasnenia protivenstva pokušenia opisuje Kniha Mormonova tri postupy, ktoré bude diabol používať v posledných dňoch. Najskôr „bude besnieť v srdciach detí ľudských a bude ich podnecovať ku hnevu proti tomu, čo je dobré“ (2. Nefi 28:20). Po druhé, „upokojí a učičíka [členov] do telesného bezpečia“ hovoriac, „Sion prekvitá, všetko je dobré“ (verš 21). Po tretie, bude nám hovoriť: „Niet žiadneho pekla; a … ja nie som žiadny diabol, lebo niet žiadneho“ (verš 22), a preto nie je žiadne dobro a zlo. Kvôli tomuto protivenstvu sme varovaní, aby sme si „v Sione [nedopriavali] pohodlie!“ (verš 24).

Zdá sa, že Cirkev sa dnes vo svojom božskom poslaní, rovnako ako my v osobnom živote, borí s rastúcim protivenstvom. Možno ako Cirkev naberá na sile a u nás, jej členov, sa prehlbuje viera a poslušnosť, Satan zvyšuje silu svojho protivenstva, aby sme aj naďalej mali „protiklad vo všetkých veciach“.

Zdrojom časti tohto protivenstva sú dokonca členovia Cirkvi. Tí, ktorí využívajú vlastnú logiku či múdrosť k odporu voči prorockému vedeniu, dokonca sami seba označujú požičaným titulom od volebných orgánov – „lojálna opozícia“. Akokoľvek je toto pojatie príhodné pre demokraciu, nenachádza opodstatnenie v správe Božieho kráľovstva, kde sa ctia otázky, ale nie odpor (pozri Matúš 26:24).

Ďalším príkladom toho, na čom niektorí stavajú svoj odpor, sú mnohé veci z histórie počiatku Cirkvi, ako napríklad to, čo Joseph Smith za rôznych okolností urobil alebo neurobil. Všetkým hovorím, uplatňujte vieru a spoliehate sa na Spasiteľovo učenie, že „po ovocí poznáte ich“ (Matúš 7:16). Cirkev vynakladá veľké úsilie, aby záznamy, ktoré máme, boli objektívne, ale bez ohľadu na to, čo všetko môžeme vydať, zostávajú našim členom niekedy základné otázky, ktoré sa nedajú vyriešiť štúdiom. Toto je „protiklad vo všetkých veciach“ v podaní histórie Cirkvi. Niektoré veci sa dajú naučiť iba vierou (pozri NaZ 88:118). V konečnom dôsledku sa musíme spoľahnúť na vieru v svedectvo, ktoré sme obdržali od Ducha Svätého.

Boh málokedy zasiahne do slobody jednania ktoréhokoľvek zo Svojich detí tým, že by zakročil proti niektorým, aby pomohol iným. Ale uľahčuje bremená našich strastí a posilňuje nás, aby sme ich dokázali niesť, tak ako urobil pre Almov ľud v krajine Helam (pozri Mosiáš 24:13 – 15). Nezabráni všetkým katastrofám, ale zodpovie naše modlitby, aby ich odvrátil tak, ako to urobil v prípade ojedinelo silného cyklónu, pri ktorom hrozilo, že znemožní zasvätenie chrámu na Fidži;6 alebo stlmí ich následky, tak ako to urobil, keď teroristický útok vzal tak veľa životov na Bruselskom letisku, ale iba zranil našich štyroch misionárov.

Pri všetkom protivenstve v smrteľnosti nás Boh uisťuje, že „posvätí strasti [naše] k prospechu [nášmu]“ (2. Nefi 2:2). Tiež sa učíme chápať svoje skúsenosti získané v smrteľnosti a Jeho prikázania v kontexte Jeho veľkého plánu spásy, ktorý nám dáva účel života a uisťuje nás o Spasiteľovi, v ktorého mene svedčím o pravdivosti týchto vecí. V mene Ježiša Krista, amen.

Poznámky:

  1. „Rodina: Prehlásenie svetu“,, 35602.

  2. Novodobé svedectvo podobne učí to, že keby sme nikdy nemali horké, nemohli by sme poznať sladké (pozri NaZ 29:39).

  3. Pozri Michael Hubbard MacKay a Gerrit J. Dirkmaat, From Darkness unto Light: Joseph Smith’s Translation and Publication of the Book of Mormon (2015), 163 – 179.

  4. Thomas S. Monson, „Joy in the Journey“ (príhovor daný na Konferencii žien na BYU, 2. mája 2008), womensconference.ce.byu.edu. Krátka esej o športovom duchu a demokracii od Johna S. Tannera, ktorý je v súčasnosti dekanom na Univerzite Brighama Younga Havaj, obsahuje tento postreh na tému, ktorá je nám všetkým dobre známa: „Naučiť sa kultivovane prehrávať nie je len občianska povinnosť – je to náboženský imperatív. Boh usporiadal smrteľnosť tak, aby zaistil ‚protiklad vo všetkých veciach‘ (2. Nefi 2:11). Nezdary a prehry sú súčasťou Jeho plánu pre naše zdokonalenie. … Prehra hrá neodmysliteľnú úlohu v našej ‚snahe o dokonalosť‘“ (Notes from an Amateur: A Disciple’s Life in the Academy [2011], 57).

  5. Pozri Dallin H. Oaks, „Dobré, lepšie, najlepšie“, október 2007, 133 – 136.

  6. Pozri Sarah Jane Weaverová, „Rededication Goes Forward“, Church News, 28. február 2016, 3.