2010–2019
Cia Siab rau tus Ntsuj Plig uas Coj Peb Kom Ua Zoo
2016 April General Conference


Cia Siab rau tus Ntsuj Plig uas Coj Peb Kom Ua Zoo

Peb los cuag tus Cawm Seej thaum peb sawv Nws cev muaj siab hlub pab lwm tus.

Kuv zoo siab koom nrog nej hmo no kom teev tiam, xav ntsoov, thiab cog lus rau Vajtswv. Peb tau thov Vajtswv ua ke. Peb Leej Txiv Saum Ntuj Ceeb Tsheej tau hnov peb tej lus thov. Peb nco txog peb tus Cawm Seej, tus Tswv Yexus Khetos, thiab peb txais kev tshoov siab thaum peb hu nkauj qhuas Nws. Peb tau txais kev tshoov siab kom pab tau peb tus Xib Hwb ua Nws txoj hauj lwm kom txhawb nqa thiab pab cov me nyuam ntawm peb Leej Txiv Saum Ntuj Ceeb Tsheej.

Peb txoj kev xav pab lwm tus loj tuaj thaum peb ris tus Cawm Seej txiaj. Yog li ntawd peb lub siab sov so thaum peb mloog cov lus no hais tias “Rau qhov koj tau pub ntau rau kuv, kuv yuav pub thiab.”1 Vaj Ntxwv Npeyamis, nyob hauv nws zaj lus qhia hauv Phau Ntawv Maumoos, cog lus tias yuav muaj kev ris txiaj li ntawd (saib Mauxiyas 2:17–19).

Thaum peb txoj kev ntseeg Yexus Khetos ua rau peb tsim nyog txais kev xyiv fab ntawm Nws txoj kev zam txim, ua rau peb xav pab lwm tus kom sawv Nws cev. Vaj Ntxwv Npeyamis qhia tias peb yuav tsis txais kev zam txim thaum ib lub sij hawm xwb.

Nws hais tias: “Thiab nim no, rau qhov tseem ceeb ntawm tej uas kuv tau hais rau nej lawm—ntawd yog, rau qhov tseem ceeb ntawm txoj kev coj ntsoov txoj kev zam txim ib hnub dhau ib hnub, xwv kom nej yuav nyob mus tsis muaj txim ntawm Vajtswv—kuv xav kom nej yuav faib nej tej khoom rau cov neeg pluag, txhua tus tib neeg raws li tej uas nws muaj, ib yam li pub cov neeg tshaib plab noj, muab khaub ncaws rau cov neeg liab qab hnav, saib xyuas cov neeg muaj mob thiab pab kom lawv dim pa, tag nrho sab ntsuj plig thiab sab cev nqaij daim tawv, raws li lawv tej kev xav tau” (Mauxiyas 4:26).

Amas tus khub, Amulej, kuj qhia qhov tseeb tias peb yuav tsum ua hauj lwm rau Nws kom txais kev zam txim: “Thiab nim no saib seb, kuv cov kwv tij uas kuv hlub es, kuv hais rau nej, tsis txhob xav tias tas li qhov no xwb; vim tom qab uas nej tau ua tag ib puas yam tsav no lawm, yog nej tsis kam lees cov neeg txom nyem, thiab cov neeg liab qab, thiab tsis saib xyuas cov neeg mob thiab txom nyem, thiab tsis faib nej tej khoom, yog nej muaj, rau cov uas txom nyem--kuv hais rau nej tias, yog nej tsis ua ib yam ntawm tej yam no, saib seb, nej txoj kev thov Vajtswv yeej tsis muaj qab hau dab tsi, thiab yuav tsis ua ib yam dab tsi rau nej, thiab nej zoo li tej neeg siab phem uas tsis kam lees txoj kev ntseeg” (Amas 34:28).

Hmo no kuv xav txog cov poj niam nyob hauv kuv lub neej. Muaj 31 tus poj niam thiab ntxhais hluas nyob hauv peb tsev neeg, pib ntawm kuv tus poj niam mus txog ntawm peb tug ntxhais xeeb ntxwv tshiab. Ib txhia nyob no hmo no. Tsib tug tseem tsis tau muaj 12 xyoos. Tej zaum nov yog thawj zaug uas lawv koom nrog lawv cov viv ncaus hauv tus Cawm Seej lub Koom Txoos nyob rau hauv lub Tsev Rau Rooj Sab Laj. Hmo no txhua tus nyias muaj nyias tej kev xav thiab tej lus cog tseg los ntawm lub sij hawm no.

Muaj peb yam kev xav thiab peb lo lus cog tseg uas kuv thov kom lawv nco ntsoov tas ib sim neej thiab mus ib txhis. Tej yam kev xav hais txog tej uas nyob hauv peb lub siab. Thiab tej lus cog tseg hais txog tej yam peb yuav tsum ua.

Kev xav tseem ceeb tshaj yog kev hlub. Nej tau hnov cov thawj coj uas tau hais lus no txoj kev hlub rau nej. Thiab dhau los ntawm tus Ntsuj Plig nej tau hnov hais tias lawv hlub nej txawm lawv tsis paub nej vim lawv paub Leej Txiv Saum Ntuj Ceeb Tsheej thiab tus Cawm Seej hlub nej. Yog li ntawd lawv thiaj xav pab nej thiab xav kom nej txais tau Vajtswv cov koob hmoov.

Hmo no nej tau xav txog kev hlub lwm tus—kev hlub phooj ywg, cov uas koom nrog nej kawm ntawv, cov neeg zej zog, thiab tej zaum ib tug uas nej nyuam qhuav paub, ib tug uas ua qhua. Kev hlub ntawd yog ib lub txiaj ntsim los ntawm Vajtswv los. Cov vaj lug kub hais tias yog “kev siab hlub” thiab “txoj kev hlub dawb paug ntawm Khetos” (Maulaunais 7:47). Nej tau hnov txoj kev hlub ntawd hmo no, thiab nej yeej txais tau yog nej yuav nrhiav.

Ib qho ntxiv uas nej tau hnov hmo no yog tus Vaj Ntsuj Plig Dawb Huv tej kev tshoov siab. Hnub no cov muam no tau cog lus rau nej hais tias tus Vaj Ntsuj Plig Dawb Huv yuav coj nej nrhiav tau cov uas tus Tswv xav kom nej sawv Nws cev pab lawv. Dhau los ntawm tus Ntsuj Plig, nej tau hnov hais tias lawv cov lus cog tseg yog los ntawm tus Tswv thiab muaj tseeb.

Tus Tswv hais kom peb tso siab rau tus Ntsuj Plig uas coj peb ua zoo—ua ncaj ncees, txo hwj chim, thiab txiav txim raws li kev ncaj ncees; Nws tus Ntsuj Plig yeej zoo li no (saib Q&K 11:12).

Tej zaum nej tau txais txoj koob hmoov ntawd hmo no. Xws li, tej zaum nej tau xav txog ib tug neeg lub npe los sis nws lub ntsej muag. Tej zaum nej xav txog nws ib me pliag xwb, tiam sis vim nej tau hnov tej yam no hmo no, nej yuav thov Vajtswv, es nej yuav tso siab rau Vajtswv tias Nws yuav coj nej ua tej yam zoo rau lawv. Thaum nej thov Vajtswv li no tsis tu ncua, nej thiab lwm tus lub neej yuav hloov kom zoo dua.

Qhov thib peb uas nej tau xav hmo no yog kev xav nyob ze dua li tus Cawm Seej. Txhua tus yeej xav ua raws li tau caw nyob hauv zaj nkauj: “Los, nrog kuv mus, tus Cawm Seej hais. Nws tus yam ntxwv, cia li coj nraim.”2

Yog li ntawd, qhov thib ib nej yuav tsum cog lus ua, yog mus thiab pab lwm tus vim nej paub tias nej tsis mus nej ib leeg xwb. Thaum nej sawv tus Cawm Seej cev mus nplij thiab pab lwm tus, Nws npaj nej txoj kev ua ntej. Ib yam li cov uas tau ua ntxhais txib qhia tau nej, qhov no tsis txhais hais tias txhua tus neeg tau npaj siab tos txais nej los sis txhua tus neeg uas nej sim pab yuav ua nej tsaug. Tiam sis tus Tswv yuav mus npaj txoj kev ua nej ntej.

Ntau zaus Thawj Tswj Hwm Thomas S. Monson hais tias Nws paub tus Tswv cov lus cog tseg muaj tseeb hais tias, yog leej twg txais yuav nej, tus Tswv kuj yuav nyob ntawd thiab, vim tus Tswv yuav ua nej ntej mus. Nws yuav nyob ntawm nej sab xis thiab ntawm nej sab laug, thiab Nws tus Ntsuj Plig yuav nyob hauv nej lub siab, thiab Nws cov tim tswv saum ntuj yuav nyob ib ncig ntawm nej, kom thiaj txhawb nqa tau nej (Q&K 84:88).

Nws ua nej ntej mus thaum nws npaj ib tug neeg lub siab uas Nws tau hais kom nej mus pab. Nws yuav npaj nej lub siab ib yam thiab.

Nej kuj yuav kawm tias tus Tswv nrhiav cov neeg pab nej—nyob ntawm nej sab xis, nej sab laug, thiab nyob ib puag ncig nej. Nej tsis mus nej ib leeg thaum nej sawv Nws cev pab lwm tus.

Nws tau ua li no rau kuv hmo no. Tus Tswv tau npaj cov neeg uas ua tim khawv (Henplais 12:1), thaum lawv hais lus thiab hu nkauj, uas koom ua ke kom tej lus uas Nws xav kom kuv hais thiaj muaj hwj chim. Kuv yuav tsum ua tib zoo npaj siab kom ua raws li Nws xav kom kuv ua xwb. Kuv cia siab thiab thov kom nej yuav muaj kev zoo siab thiab kev xyiv fab thaum tus Tswv muab nej tso ua ke kom pab Nws.

Thaum muaj li no, nej yeej yuav luag nyav vim nej paub zoo, ib yam li kuv, thaum peb hu nkauj “Txoj dej num zoo.”3

Nej yuav luag thaum nej nco txog nqe vaj lug kub no: “Vaj ntxwv yuav teb hais tias, Kuv qhia tseeb rau nej hais tias, thaum nej pab kuv cov kwv tij no ib tug, txawm yog tus ntawd tsis muaj hwj chim dab tsi li los yog, nej tseem pab nws thiab, qhov uas nej pab li ntawd twb yog nej pab kuv ntag” (Mathais 25:40).

Qhov thib ob uas nej yuav tsum ua yog nco txog tus Tswv thaum nej mus ua hauj lwm rau Nws. Tus Tswv mus ua peb ntej thiab xa cov tim tswv los koom nrog peb ua hauj lwm, thiab Nws kuj hnov tau kev nplij siab uas peb pub rau lwm tus zoo ib yam li yog peb tau pub rau Nws tus Kheej.

Vajtswv txhua tus ntxhais uas hnov thiab ntseeg tej zaj lus nyob hauv kev sib ntsib no yuav nug hais tias, “Tus Tswv xav kom kuv ua li cas kuv thiaj pab tau Nws pab cov neeg uas xav tau?” Txhua tus poj niam nyias muaj nyias teeb meem. Qhov no muaj tseeb rau kuv cov ntxhais, cov nyab, thiab cov ntxhais xeeb ntxwv. Kuv hais Muam Linda K. Burton tej lus ntuas rau lawv, thiab rau tag nrho Leej Txiv Saum Ntuj Ceeb Tsheej cov ntxhais.

Nws tau hais kom nej muaj kev ntseeg thov seb tus Tswv xav kom nej ua dab tsi. Ces nws hais txog kev cog lus uas hais tias nej yuav muaj tus Tswv txoj kev nplij siab uas Nws tus Kheej tau pub rau tus poj niam uas raug cem vim nws pleev roj kim heev rau tus Tswv lub taub hau txawm yog tej zaum lawv muag tau cov roj ntawd kom pab cov neeg pluag.

“Tiam sis Yexus hais rau lawv hais tias, “Cia nws ua nws! Tsis txhob ua rau nws nyuaj siab! Qhov uas nws ua rau kuv ntawd yog ib qho zoo.

“Yeej yuav muaj cov neeg pluag nrog nej nyob mus li; nej xav pab lawv thaum twg los yeej tau, tiam sis kuv yuav tsis nrog nej nyob mus ib sim neej.

“Tus poj niam no yeej ua raws li nws ua tau. Nws muab roj tsw qab hliv rau kuv lub cev, twb yog nws tu kuv lub cev tseg rau hnub uas faus kuv.

“Kuv qhia tseeb rau nej hais tias qhov uas tus poj niam no ua yuav nrov ncha mus rau txhua qhov hauv qab ntuj uas muaj neeg mus qhia Txoj Moo Zoo, kom sawv daws nco txog tej uas tus poj niam no tau ua lawm” (Malakaus 14:6–9).

Nqe vaj lug kub luv ntawd yeej yog tej lus ntuas zoo rau cov muam rau siab ntseeg nyob hauv tus Tswv lub nceeg vaj hauv lub caij uas muaj kev kub ntxhov no. Nej yuav thov paub tias Leej Txiv xav kom nej sawv Nws cev thiab sawv peb tus Cawm Seej cev muaj siab hlub pab leej twg. Thiab txawm nej yuav tsis xav kom tib neeg qhuas nej los, kom coj raws li tus poj niam nyob hauv Malakaus zaj txog tus poj niam nyob hauv vaj lug kub tus yam ntxwv, tus uas ua ib yam dawb huv tiam sis tsis muaj leej twg paub nws lub npe.

Kuv cia siab hais tias cov poj niam nyob hauv peb tsev neeg yuav ua npaum li lawv ua tau kom hlub Vajtswv thiab pab cov uas xav tau kev pab. Thiab qhov thib peb yog qhov uas kuv cia siab tias lawv yuav tsis xav tau nqi zog rau lawv tej hauj lwm zoo. Tiam sis kuv thov kom lawv lees yuav tus Tswv tej lus ntuas, thaum Nws hais qhov no—qhov uas kuv paub tias peb txhua tus yuav tsum hnov hais tias:

“Nej yuav tsum ceev faj, tsis txhob coj Vajtswv txoj kev cai kom lwm tus qhuas nej xwb. Yog nej ua li ntawd, nej Leej Txiv tus uas nyob saum ntuj ceeb tsheej yuav tsis muab nqi zog rau nej.”

Ces Nws hais tias:

“Tiam sis thaum nej pab ib tug neeg txom nyem, nej tsis txhob pub nej sab tes laug paub hais tias nej sab tes xis ua dab tsi.

“Thaum nej pab lwm tus, nej cia li pab twj ywm xwb, nej Leej Txiv tus uas nyob saum ntuj pom tej uas nej ua twj ywm ua ntawd nws thiaj yuav muab nqi zog rau nej” (Mathais 6:1, 3–4).

Kuv thov kom cov muam nyob hauv lub nceeg vaj, txawm lawv nyob qhov twg los sis raug xwm txheej dab tsi lo, kuv thov kom lawv txoj kev ntseeg tus Cawm Seej thiab Nws txoj Kev Theej Txhoj yuav coj lawv ua txhua yam lawv ua tau pab cov uas Vajtswv thov kom lawv pab. Thaum lawv ua li ntawd, kuv cog lus tias lawv yuav taug txoj kev ua poj niam dawb huv, cov uas tus Cawm Seej thiab peb Leej Txiv Saum Ntuj Ceeb Tsheej yuav zoo siab tos txais thiab yuav muab nqi zog rau lawv.

Kuv ua tim khawv tias nov yog Yexus Khetos lub Koom Txoos, tus uas tau sawv rov los. Nws twb sawv rov los. Nws tau them tus nqi rau peb txhua tus tej kev txhaum lawm. Kuv paub tias vim yog Nws peb yuav sawv rov los thiab muaj tau txoj sia nyob mus ib txhis. Thawj Tswj Hwm Thomas S. Monson yog Nws tus yaj saub uas muaj sia nyob. Leej Txiv Saum Ntuj Ceeb Tsheej hnov thiab teb peb tej lus thov. Kuv ua tim khawv tias peb los cuag tus Cawm Seej thaum peb sawv Nws cev muaj siab hlub pab lwm tus. Kuv hais lus tim khawv rau nej txog qhov no los ntawm Yexus Khetos lub npe, amees.

Lus Cim

  1. “Rau Qhov Koj Tau Pub Ntau rau Kuv,” Cov Nkauj Qhuas Vajtswv, zaj 97.

  2. “Los, Nrog Kuv Mus,” Cov Nkauj Qhuas Vajtswv, zaj 41.

  3. “Txoj Dej Num Zoo,” Cov Nkauj Qhuas Vajtswv, zaj 62.