2010–2019
Hom Mfa Enyimpi nkã Christ do
Ɔbɛsɛ 2016


Hom Mfa Enyimpi nkã Christ do

Yedze enyimpi kã Christ do ber a yɛsom nokwar mu, yɛgye pen ahobrɛadze mu, yetsim enyimnyam mu, yɛbɔ mpaa enyiberdo, na yɛdze hɛnho hyɛ mu emudzi mu.

Mo nuanom na me nkyerɛbaa adɔfo, ndɛ mebɛkasa akyerɛ Asɔr no mu mbabun, a hɛn asɛmpasomafo nwanwafo no kã ho. Nyew, enuanom na nkyerɛbaa a hom yɛ mbarantsekwa wɔ akoma mu no yɛto nsa frɛ hom dɛ hom ntsie no aso pa mu.

Dzifuu 21 a ɔabɛsen no, President Russell M. Nelson tuu Sapporo Temple fɛɛfɛw—temple a otsĩa ebiasa wɔ Japan no hyɛɛ Nyame nsa. Sapporo Temple no woesi no wɔ Japan etsifi afamu wɔ bea a wɔfrɛ no Hokkaido no. Tse dɛ Utah no, edwumayɛ ho mbɔdzembɔ edzikamfo a, wɔyɛɛ edwumadzen na wɔkyekyeer Hokkaido.

Afe 1876 mu no, wɔtoo nsa frɛɛ kyerɛkyerɛnyi bi a wɔfrɛ no Dr William Clark1 dɛ ɔmbra Hokkaido mbɛkyerɛ adze. Ɔtsenaa Japan abosoom awɔtwe ara, mbom ne Christian sunsum no gyaa nkenyan a ɔmmpepa wɔ n’adzesũafo mbabun no a wɔnnyɛ Christianfo no do. Ansaana ɔrobɔkɔ no, ogyaa n’adzesũafo amandzɛɛbɔ a woekrukye no wɔ no boran honyi do ma ɔabɛyɛ daapem.2 Ɔkãa dɛ, Mbanyimba, hom mfa enyimpi! Hom mfa enyimpi nkã Christ do.”3 N’afotu dɛ “hom mfa enyimpi nkã Christ do” no botum aboa akyerɛ hɛn kwan a ndɛ Latter-day Saintfo no dze bɔbɔ adwenpɔw.

Mfonyin
Dr. William Clark

“Hom mfa enyimpi nkã Christ do” n’asekyerɛ nye dɛn? Yɛdze enyimpi rekã Christ do kyerɛ dɛ yɛbɔbɔ hyew, yebetsim, na yɛdze hɛn enyi esi N’edwuma do. Yɛdze enyimpi rekã Christ do kyerɛ dɛ wɔrenntaa mma hɛn bagua mu enyimnyamhyɛ. Yɛdze enyimpi rekã Christ do kyerɛ dɛ yɛbɔsom nokwar mu na enyiber do wɔ hɛn ward nye nkorbata horow mu a yɛrennkasa nntsĩa na yɛdze enyigye akoma bɛyɛ.

Hɛn asɛmpasomafo a wɔrosom wiadze nyina mu no yɛ fasusu pa ma hɔn a ampara wɔdze enyimpi rekã Christ do no. Mfe kakra a abɛsen kɔ no, Emi na Akyerɛbaa Yamashita soom wɔ Japan Nagoya Asɛmpakã Edwuma mu. Nna hɛn asɛmpasomafo no dze enyimpi kã Christ do dodow. Na asɛmpasomafo no mu kor nye aberantsɛba bi a wɔfrɛ no Elder Cowan.

Mfonyin
Elder Cowan nye President na Akyerɛbaa Yamashita

Nna Elder Cowan nnyi ɔnan nyimfa osian bicycle akwanhyia a onyaa no ne mbabun ber mu. Ɔbaa asɛmpakã edwuma mu adapɛn kakra ara ekyir no, menyaa tɛlɛfoon ɔfrɛ fii n’adamfo hɔ. Elder Cowan ekobu n’anan no a wɔasen ahyɛ no ber a orutwuw ne bike no. Yɛnye no kɔr bea pa a wosiesie no, na yɛnye no wɔ dan kokoa mu no, nna muhun n’anan no. Muhun yaw kɛse a nna oruhu ho amandze no. Wosiesie n’anan no wɔasen no, na ɔsanee kɔr bea a ɔyɛ edwuma no.

Naaso, adapɛn adapɛn resen no, n’anan no a wɔasen no kɔr do ara bubui. Apaamu datser ɔfotufo no kamfoo dɛ nkyɛ Elder Cowan nsan nkɔ fie ma wɔma no asɛmpakã edwuma bea fofor. Mitsĩaa afotu yi osiandɛ nna Elder Cowan yɛ asɛmpasomafo a ɔbɔ noho hyew ara yie na ɔwɔ ɔpɛ dzendzen dɛ ɔbɛtsena Japan. Nkakrankra no, mbom, afei nna Elder Cowan n’ahom repa. Iyi nyina ekyir no, oennhwinhwin anaa ɔannkasa enntsĩa.

Wotuu mo fo dɛ ɔwɔ dɛ wɔma Elder Cowan kwan ma ɔkɔsom wɔ bea onnkehia dɛ obotwuw bike. Modwendween gyinabew yi ho. Modween Elder Cowan na ne ndaamba ho, na mobɔɔ asɛm no ho mpaa. Minyaa nkenyan dɛ, nyew, ɔsɛ dɛ Elder Cowan san kɔ fie na ɔkɔtweɔn edwumayɛ bea fofor. Mefrɛɛ no wɔ tɛlɛfoon do na mekãa mo dɔ na n’asɛm a modwen ho no kyerɛɛ no na mekãa m’adwenpɔw a mabɔ no. Ɔannkã ho hwee embua. Ma metsee ara nye dɛ orusũ wɔ tɛlɛfoon n’afã noho. Mekãa dɛ, Elder Cowan, onnhia dɛ ibɛma me mbuae sesei. Mebɛfrɛ wo ɔkyena. Meserɛ fa mpaabɔ nokwar mu susu me nkamfo no.

Ber a mefrɛɛ no n’adzekyee no, ɔkãa no ahobrɛadze mu dɛ obedzi m’afotu no do.

Ber a mereyɛ no mpɛnsampɛnsamu a odzi ewiei no, mibisaa no asɛmbisa yi: Eder Cowan, ana ibisae wɔ w’asɛmpasomafo nhwehweɛ krataa no mu dɛ ibɛpɛ dɛ wɔnye wo kɔ asɛmpakã edwuma bea a onnkehia dɛ ibotwuw bike a?”

Ɔkãa dɛ, “Nyew, President, meyɛe.”

Mubuaa dɛ, “Elder Cowan, wɔafrɛ aba Japan Nagoya Asɛmpakã Dwuma, bea a ɔwɔ dɛ itwuw bike. Ana ikãa iyi kyerɛɛ wo stake president a?”

No mbuae no yɛɛ me ahobow. Ɔkãa dɛ, “Oho, mannyɛ. Misii nkitse dɛ sɛ nye bea a Ewuradze afrɛ me a, mobɔkɔ gym na makɛtsentsen mo honandua mu ama meetum eetwuw bike.

Yewiee hɛn mpɛnsampɛnsam no, ɔdze enyiwa a nyisuwa wɔ mu bisaa me asɛmbisa yi: President Yamashita, dɛn ntsi na mebaa Japan? Dɛn ntsi na mowɔ ha?

Mobuaa no ntsɛmara dɛ: “Elder Cowan, minyim siantsir kor a wɔnye wo baa ha. Emi me mfaso ntsi na ebaa ha. Meebenya ntseasee wɔ aberantsɛba a menye no rosom no mbrɛ osi ɔyɛ okunyin ho. Ɔayɛ nhyira ama me dɛ minyim wo.”

Medze enyigye bɔ amandzɛɛ dɛ Elder Cowan sanee kɔr ne fie a wɔdɔ no na wɔsanee maa ɔkɔsoom wɔ asɛmpakã bea a obotum akã kaar wɔ n’akwantu mu. Mutuw moho wɔ nnyɛ Elder Cowan nko ho, mbom wɔ asɛmpasomafo a wɔwɔ wiadze nyina mu a wɔsom ɔpɛ mu ara a wonnhwinhwin anaa wɔnnkasa nntsĩa. Meda hom ase, elderfo na nkyerɛbaa, wɔ hom gyedzi ho, dza hom tsim do, nye mbrɛ hom dze enyimpi kɛse kã Christ do no.

Hɔn a wɔdze enyimpi kãa Christ do ho nsɛm pii wɔ Mormon Nwoma no mu. Alma Kakraba, ber a ɔyɛ aberantsɛba no, ɔtseetsee Asɔr no nye asɔrmba no. Ekyir no onyaa akoma mu nsakyer nwanwa bi na ɔsoom dɛ asɛmpasomafo okokroko. Ɔhwehwɛɛ Ewuradze no kwankyerɛ, na ohyiraa n’adamfofo no a ɔnye hɔn somee no. Ewuradze hyɛɛ no dzen, na odzii nsɔhwɛ horow a ɔtotoo no do konyim.

Alma yi maa ne babanyin Helaman afotu a odzi do yi:

“Obiara a ɔdze no werɛ twer Nyame no ɔbɔboa no wɔ no nsɔhwɛ, nye n’amandzehu, nye n’akotorka mu. …

“… Sie Nyankopɔn ne mbrasɛm no. …

“Enye Ewuradze mfa apam wɔ biribiara a ebɛyɛ ho, na obegya wo akɔ papa ho.”4

Hɛn babanyin a ɔto do ebien no hweer ne mbabun ber ne fã kɛsɛ a ɔmmba Asɔr. Ber a odzii mfe 20 no, onyaa sũahu bi a ɔmaa ɔpɛɛ dɛ ɔbɛsesã n’abrabɔ. N’ebusua na asɔrmba no dze dɔ na mpaabɔ boaa no ma ewiei no oduaa Ewuradze N’ayamuhyehye nye N’adom do, ma ɔsanee baa Asɔr.

Ekyir no wɔfrɛɛ no dɛ ɔnkɔsom wɔ Washington Seattle Asɛmpakã Dwuma mu. Ahyɛse no abagura kɛse haaw no. Abosoom ebiasa a odzi kan no, anafua biara no, ɔkɔ eguaree na okosũ. Tse dɛ Elder Cowan no, ɔhwehwɛɛ dɛ obenya ntseasee wɔ “Dɛn ntsi na mowɔ ha?” ho.

Ɔsoom afe kor ekyir no, yenyaa email a nna ɔyɛ hɛn mpaabɔ ho mbuae. Ɔkyerɛɛw dɛ: “Sesei mutum tse Nyame na Jesus Hɔn dɔ. Mebɛyɛ edwumadzen ma mabɛyɛ dɛ tsetse akɔnhyɛfo no. Murudua nkõdzen pii mu dze, naaso mowɔ ahomka ampaara. Erosom Jesus nye dza ɔkrɔn koraa no. Biribiara nnyɛ nwanwa nnkyɛn iyi. Meenya ahomkã papaapa.”

Onyaa nkã-tse dɛ mbrɛ Alma nyaae no: “Na ao, ebɛn dɛw nye yi, na ebɛn kan nwanwa na muhunii yi; nyew, dɛw mbordo a ɔtse dɛ me yaw no pɛpɛɛpɛr hyɛɛ me kra mã!”5

Hɛn abrabɔ mu no yehyia nsɔhwɛ horow, mbom sɛ yɛdze enyimpi kã Christ do a, yebotum etsim wɔ No do na yenya enyigye mpo wɔ nsɔhwɛ mu. Hɛn Pomfo no nye fasusu mapã no. Ɔtsee No botae krɔnkrɔn no ase na Ɔyɛɛ setsie maa Nyame Egya no Ne pɛ. Nhyira kɛse bɛn na ɔyɛ, ber a yɛbɛkaa Ne fasusu nwanwa yi dapen biara ber a yedzi sacrament no.

Mo nuanom na me nkyerɛbaa adɔfo, yɛdze enyimpi kã Christ do ber a yɛsom nokwar mu, yɛgye pen ahobrɛadze mu, yetsim dɛ adehye, yɛbɔ mpaa enyibir do, yedzi bi emudzi mu

Yɛmfa enyimpi nkã Christ do ber a yɛdze gyedzi gye hɛn nkõdzen na nsɔhwɛ horow na yɛhwehwɛ enyigye wɔ hɛn ahyɛmu anamɔn kwan no do.

Megye dase dɛ Ewuradze nyim wo. Onyim w’aperdzi na w’akadadwen. Onyim w’apɛdze horow dɛ edze enyimia, na enyimpi mpo bɔsom No no. Nkyɛ Ɔama wo kwankyerɛ na Oehyira wo ber a ereyɛ dɛm no. Wɔ Jesus Christ ne dzin mu, amen

Nsɛnsin

  1. Nna William Smith Clark (1826–86) yɛ ɔbemfo wɔ chemistry, botany, nye zoology adzesũa mu, na ɔsoom dɛ safohen wɔ America Ɔman Ɔsatu ber no mu. Nna ɔyɛ banodzifo wɔ ekuayɛ adzesũa mu na Massachusetts Ekuafo Esũapon no ne Panyin. (Hwɛ “William S. Clark,” wikipedia.com.)

  2. Ehonyi a osi Sapporo Hitsujigaoka Observation Hill.

  3. William S. Clark, wɔ Ann B. Irish, Hokkaido: A History of Ethnic Transition and Development on Japan’ Northern Island (2009), 156 mu.

  4. Alma 36:3; 37:35, 37.

  5. Alma 36:20.