Pre náš duchovný rozvoj a učenie sa

Keď som bol malý chlapec, moji rodičia dostali darček, ktorý fascinoval mňa i môjho mladšieho brata Davida. Tým darom bol miniatúrny model zlatých dosiek, ktoré prorok Joseph Smith dostal od anjela Moroniho. Ako si spomínam, model dosiek mal asi 10 kovových stránok, na ktorých boli vyryté slová. Ale neboli to tieto dosky, ktoré priťahovali našu pozornosť.

Vyrastali sme na počúvaní príbehov znovuzriadenia. Vedeli sme o zlatých doskách ukrytých hlboko v úbočí, ktoré anjel Moroni odovzdal Josephovi Smithovi a spievali sme o nich v Primárkach.¹ Naša zvedavosť rástla a skutočne sme chceli vidieť len jedno: čo bolo napísané na malej časti modelu dosiek, ktorá bola bezpečne zapečatená dvomi malými kovovými pásikmi.

Dosky stáli na stole niekoľko dní, keď nás naša zvedavosť donútila niečo urobiť. Hoci sme jasne rozumeli tomu, že tieto dosky neboli tie, ktoré Moroni odovzdal, chceli sme vidieť zapečatenú časť. Tak sme sa spolu s bratom niekoľkokrát pokúsili vypáčiť zapečatenú časť dosiek, použijúc nože na maslo, staré lyžice a čokoľvek, čo sme si len mohli predstaviť, do takej miery, aby sme videli, čo obsahovali – ale nie až tak, aby sme zlomili malé kovové pásiky. Boli sme dosť múdri na to, aby sme nezanechali stopy po našej roztopašnej detskej zvedavosti. K nášmu znechuteniu a sklamaniu boli tieto pokusy o „vypáčenie dosiek“ vždy neúspešné.

Stále neviem, čo – ak vôbec niečo – bolo skryté pod tou zapečatenou časťou. Ale tá zahanbujúca časť nášho príbehu je, že do dnešného dňa nemám ani potuchy, čo bolo zapísané na tej časti kovových dosiek, ktorá sa dala prečítať. Môžem si len predstaviť, že na tých stránkach boli príbehy znovuzriadenia a svedectvá Josepha Smitha a troch a ôsmich svedkov, ktorí videli skutočné dosky, ktoré Moroni odovzdal.

Od stvorenia tejto zeme náš milujúci Otec v Nebi poskytuje Svojim deťom smer, vedenie a pokyny skrze prorokov. Jeho slová sú odovzdávané skrze týchto prorokov a sú zachovávané ako písma pre náš rozvoj a učenie sa. Nefi to opísal takto:

„Pretože duša moja sa raduje z písiem a srdce moje o nich rozjíma, a píšem ich na poučenie a úžitok detí svojich.

Hľa, duša moja sa raduje vo veciach Pána; a srdce moje rozjíma neustále o veciach, ktoré som videl a počul.“²

Okrem toho sú počas predchádzajúcich dispenzácií a v tejto poslednej dispenzácii plnosti časov hodní členovia Pánovej Cirkvi požehnaní neustálym spoločenstvom Ducha Svätého, ktorý pomáha nášmu duchovnému rozvoju a učeniu sa.

Vediac o usilovnej povahe môjho mladšieho brata si viem veľmi dobre predstaviť, že on si prečítal všetky slová zapísané na modeli dosiek v dome našich rodičov. Ja som však ignoroval jasné a vzácne pravdy a namiesto toho som vynakladal svoje úsilie na to, aby som skúmal tie veci, ktoré nemali byť zjavené.

Žiaľ, náš rozvoj a učenie sa môžu byť časom spomalené alebo dokonca zastavené pochabým prianím „vypáčiť dosky“. Tieto skutky nás môžu viesť k tomu, aby sme usilovali o veci, ktoré nie sú nutne mienené na to, aby sme im v tejto dobe rozumeli, zatiaľ čo v tom istom čase ignorujeme nádherné pravdy, ktoré sú zamýšľané pre nás a pre naše okolnosti – pravdy, ktoré Nefi opísal ako zapísané pre naše učenie sa a náš prospech.

Nefiho brat Jákob učil: „Hľa, veľké a podivuhodné sú diela Pánove. Aké nepreniknuteľné sú hlbiny tajomstiev jeho; a je nemožné, aby človek odhalil všetky cesty jeho.“³

Jákobove slová nás učia, že nemôžeme úspešne „vypáčiť dosky“ alebo donútiť Boha, aby nám zjavil Svoje tajomstvá. Namiesto toho sa nám tajomstvá Božie odkrývajú iba podľa Jeho vôle a mocou Ducha Svätého.⁴

Jákob pokračuje:

„A nikto nepozná cesty jeho, ibaže by mu to bolo zjavené; a preto, bratia, neopovrhujte zjaveniami Božími.

Lebo hľa, mocou slova jeho prišiel človek na tvár zeme. … Ó potom, prečo by nebol schopný prikázať zemi alebo dielu rúk svojich na jej tvári podľa vôle svojej a potešenia?

A preto, bratia, nesnažte sa radiť Pánovi, ale snažte sa brať radu z ruky jeho.“⁵

Aby sme rozumeli tajomstvám Božím, alebo tým veciam, ktorým sa dá rozumieť iba skrze zjavenie, musíme sa riadiť príkladom Nefiho, ktorý povedal, že „súc veľmi mladý, predsa len som bol statnej postavy, a tiež majúc veľkú túžbu poznať tajomstvá Božie, a preto volal som k Pánovi; a hľa, on ma navštívil a obmäkčil srdce moje, že som uveril všetkým slovám, ktoré hovoril otec môj“⁶. Pán samotný neskôr vysvetlil, že Nefi preukazoval vieru, usilovne hľadal s pokorou srdca a dodržiaval Jeho prikázania.⁷

Nefiho príklad hľadania poznania zahŕňal 1) úprimnú túžbu, 2) pokoru, 3) modlitbu, 4) dôveru v proroka a preukazovanie 5) viery, 6) usilovnosti a 7) poslušnosti. Táto metóda vyhľadávania je vo veľkom rozpore s mojím „páčením dosiek“ alebo pokúšaním sa vynútiť si porozumenie vecí, ktoré by mali byť zjavené podľa Pánovho časového rozvrhu a skrze moc Ducha Svätého.

V tejto modernej dobe očakávame, že poznanie môže a malo by byť získané okamžite; keď nie sú informácie ľahko známe alebo dostupné, často ich vypustíme z hlavy alebo im neveríme. Kvôli hojnosti informácií niektorí ľudia neúmyselne viac dôverujú dostupným zdrojom bez toho, aby poznali pôvod, než aby sa radšej spoliehali na Pánov ustanovený vzor pre získanie osobného zjavenia. Jákob možno opisoval našu dobu, keď povedal: „Ale hľa, … boli tvrdošijným ľudom; a opovrhovali jasnými slovami, … a vyhľadávali veci, ktorým nemohli rozumieť. A preto, pre slepotu svoju, slepotu, ktorá prišla tým, že hľadeli za cieľ, musia nevyhnutne padnúť; lebo Boh od nich odňal jasnosť svoju a vydal im mnohé veci, ktorým nemôžu rozumieť, pretože si to priali.“⁸

Na druhej strane je tu rada prezidenta Dietera F. Uchtdorfa. Hovoril o misionároch, ale jeho slová sú rovnako použiteľné pre všetkých, ktorí hľadajú duchovnú pravdu. „Keď … majú misionári vieru v Ježiša Krista,“ povedal, „budú dôverovať Pánovi natoľko, že budú ochotní nasledovať Jeho prikázania – aj napriek tomu, že nie celkom rozumejú, akú majú príčinu. Ich viera sa prejaví prostredníctvom usilovnosti a práce.“⁹

Na poslednej aprílovej generálnej konferencii Starší Dallin H. Oaks vysvetlil: „Cirkev vynakladá veľké úsilie, aby záznamy, ktoré máme, boli objektívne, ale bez ohľadu na to, čo všetko môžeme vydať, zostávajú našim členom niekedy základné otázky, ktoré sa nedajú vyriešiť štúdiom. … Niektoré veci sa dajú naučiť iba vierou.“¹⁰

Starodávni proroci učili tú istú zásadu, ukazujúc tak, že v priebehu času sa ľudská povaha nezmenila a že Pánov vzor učenia sa je nadčasový. Premýšľajte nad starozákonným príslovím: „Dúfaj v Hospodina celým svojím srdcom, a nespoliehaj sa na svoju rozumnosť.“¹¹

Izaiáš, keď hovoril v mene Pána, vysvetlil: „Ale ako nebesá prevyšujú zem, tak moje cesty prevyšujú vaše cesty a moje myšlienky vaše myšlienky.“¹²

Nefi pridal ďalšie svedectvo, keď prehlásil: „Ó Pane, dôveroval som ti a budem ti dôverovať naveky.“¹³

Viera a dôvera v Pána si vyžaduje, aby sme rozpoznali, že Jeho múdrosť je nadradená tej našej. Musíme tiež rozpoznať, že Jeho plán poskytuje najväčší potenciál pre duchovný rozvoj a učenie sa.

Počas tejto smrteľnej existencie sa od nás neočakáva, že budeme mať „dokonalú znalosť vecí“. Namiesto toho sa od nás očakáva, že budeme „dúfať vo veci, ktoré nie sú viditeľné, ale ktoré sú pravdiv铹⁴.

Dokonca Nefi so svojou veľkou vierou rozpoznal svoje obmedzené porozumenie, keď odpovedal anjelovi, ktorý sa ho spýtal: „Poznáš blahosklonnosť Božiu?“ Nefi odpovedal: „Viem, že on miluje svoje deti; a predsa, nepoznám význam všetkých vecí.“¹⁵

Podobne to Alma vyjadril svojmu synovi Helamanovi: „Teraz, tajomstvá tieto mi ešte neboli úplne oznámené; takže sa zdržím hovoriť o tom.“¹⁶

Vydávam svoje svedectvo, že náš Otec v Nebi miluje Svoje deti a napriek tomu, rovnako ako Nefi a Alma, nepoznám význam všetkých vecí. Ani nemusím poznať všetky veci; tiež sa zdržím hovoriť o tom a budem trpezlivo čakať na Pána, vediac, že „mám všetky veci ako svedectvo, že veci tieto sú pravdivé; a ty tiež máš všetky veci ako svedectvo pre seba, že sú pravdivé. …

… Písma ležia pred tebou, áno, a všetky veci ukazujú, že Boh je; áno, dokonca zem a všetky veci, ktoré sú na jej tvári, áno, a jej pohyb, áno, a tiež všetky planéty, ktoré sa pohybujú v pravidelnom usporiadaní svojom, dosvedčujú, že je Najvyšší Stvoriteľ.“¹⁷

Keď rozpoznávame, že sme majstrovstvom múdreho a oddaného Otca v Nebi, „ó potom“, prečo Mu nedovolíme, aby namiesto našej vôle viedol náš duchovný rozvoj a učenie sa „podľa vôle svojej a potešenia“¹⁸?

On žije. Ježiš Kristus je Jeho Jednorodený Syn a Vykupiteľ ľudstva. Kristus má vďaka Svojmu nekonečnému uzmiereniu múdrosť a predvídavosť, aby nás viedol v týchto neskorších dňoch. Joseph Smith je Jeho prorok, vyvolený znovuzriadiť Jeho kráľovstvo na zemi v jeho plnosti. Thomas S. Monson je Jeho žijúcim prorokom a hovorcom v dnešnej dobe. O tomto vydávam úprimné svedectvo, v mene Ježiša Krista, amen.