2010 – 2019
Prinesiem svetlo evanjelia do môjho domova
Október 2016


Prinesiem svetlo evanjelia do môjho domova

Môžeme priniesť svetlo evanjelia do svojich domovov, škôl a zamestnaní, ak vyhľadávame v druhých pozitívne veci a delíme sa o ne.

Mnohé z vás ste zareagovali na výzvu sestry Lindy K. Burtonovej z aprílovej generálnej konferencie1 a vykonali ste láskavé a štedré skutky pravej lásky, ktoré sa zamerali na to, aby naplnili potreby utečencov vo vašom okolí. Od jednoduchých skutkov pomoci jednotlivcom, až po veľké komunitné programy pomoci, všetky tieto skutky sú prejavom lásky. Keď ste sa delili o svoj čas, talenty a zdroje, vaše srdcia – a srdcia utečencov – boli odbremenené. Nevyhnutným výsledkom skutočnej pravej lásky je vybudovanie nádeje a viery, a dokonca väčšej lásky medzi prijímateľom a darcom.

Prorok Moroni nám hovorí, že pravá láska je základnou charakteristikou tých, ktorí budú žiť s Nebeským Otcom v celestiálnom kráľovstve. Napísal: „A pokiaľ nemáte pravú lásku, nemôžete byť nijako spasení v kráľovstve Božom.“2

Dokonalým stelesnením pravej lásky je samozrejme Ježiš Kristus. Jeho ponuka v predsmrteľnosti, že bude naším Spasiteľom, Jeho pôsobenie v smrteľnosti, Jeho nadpozemský dar uzmierenia a Jeho neustále úsilie priviesť nás späť k nášmu Nebeskému Otcovi sú najvyššími vyjadreniami pravej lásky. Zameriava sa len na jediné: lásku k Svojmu Otcovi, ktorá je vyjadrená skrze Jeho lásku ku každému z nás. Keď sa Ježiša spýtali na najväčšie prikázanie, odpovedal:

„Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým srdcom, celou dušou a celou mysľou.

To je veľké a prvé prikázanie.

A druhé je mu podobné: Milovať budeš blížneho ako seba samého.“3

Jedným z najvýznačnejších spôsobov, ktorým môžeme rozvíjať a preukazovať lásku k nášmu blížnemu je byť štedrým v myšlienkach a v skutkoch. Moja drahá priateľka pred niekoľkými rokmi poznamenala: „Najúžasnejšia forma pravej lásky je zdržať sa súdu.“4 To platí stále.

Trojročná Alyssa nedávno so súrodencami pozerala film a s výrazom zmätku poznamenala: „Mami, to kura je divné!“

Mama sa pozrela na obrazovku a s úsmevom odpovedala: „To je páv, zlatko.“

Aj my niekedy pozeráme na druhých s nedokonalým alebo nesprávnym poznaním, rovnako ako to nevedomé trojročné dievčatko. Možno sa u ľudí v našej blízkosti zameriavame na rozdiely a viditeľné chyby, zatiaľ čo náš Nebeský Otec vidí Svoje deti, stvorené na Jeho večný obraz, s úžasným a slávnym potenciálom.

Pamätáme si, čo povedal prezident James E. Faust: „Čím som starší, tým menej súdim.“5 To mi pripomína poznámku apoštola Pavla:

„Keď som bol dieťa, vravel som ako dieťa, myslel som ako dieťa, rozumoval som ako dieťa. Ale keď som sa stal mužom, zanechal som detské veci.

Lebo teraz vidíme v zrkadle, v záhade, ale potom tvárou v tvár; teraz poznávam z čiastky, ale potom poznám dokonale tak, ako aj som poznaný.“6

Keď jasnejšie vidíme svoje vlastné nedokonalosti, sme menej náchylní k tomu, aby sme sa na druhých pozerali „v zrkadle, v záhade“. Chceme použiť svetlo evanjelia, aby sme videli ostatných tak, ako ich vidí Spasiteľ – so súcitom, nádejou a pravou láskou. Príde deň, keď budeme dokonale poznať srdcia druhých ľudí a budeme vďační za milosrdenstvo, ktoré nám prejavili – práve tak, ako sme my počas tohto života prejavovali druhým láskavé myšlienky a slová.

Pred niekoľkými rokmi som sa so skupinou mladých žien plavila na kanoe. Hlboké modré jazerá, ktoré boli obklopené zelenými, husto zalesnenými pahorkami a skalnatými útesmi boli závratne krásne. Keď sme ponárali veslá do čistej vody, trblietali sa na nich kvapky vody, a ako sme sa pomaly plavili po jazere, slnko teplo žiarilo.

Čoskoro sa však obloha zatiahla mrakmi a začal fúkať chladný vietor. Aby sme sa vôbec pohli, museli sme ponárať veslá hlboko do vody a veslovať bez prestávky. Po niekoľkých vyčerpávajúcich hodinách úmornej práce sme sa konečne dostali na kraj veľkého jazera a k nášmu úžasu a radosti sme zistili, že vietor fúka presne tým smerom, kde sme chceli ísť.

Rýchlo sme tento dar využili. Vytiahli sme malú plachtu a dva jej rohy sme priviazali na rúčky vesiel a druhé dva o nohy môjho manžela, ktoré vystrel po bokoch kanoe. Vietor fúkol to tejto improvizovanej plachty a my sme sa pohli!

Keď mladé ženy v ostatných kanoe videli, ako ľahučko sa kĺžeme po vode, rýchlo si vyrobili svoje vlastné provizórne plachty. Uľavilo sa nám a boli sme veselé a vďačné za to, že ťažkosti toho dňa sú už za nami.

Podobne ako oný úžasný vietor funguje aj úprimná pochvala od priateľa, radostné privítanie rodiča, súhlasné prikývnutie súrodenca alebo nápomocný úsmev spolupracovníka či spolužiaka, všetko toto poskytuje osviežujúci „vietor do našich plachiet“, keď bojujeme s ťažkosťami života! Prezident Thomas S. Monson to podal týmto spôsobom: „Nemôžeme usmerniť vietor, ale môžeme upraviť plachty. Kiež si pre maximum šťastia, pokoja a naplnenia zvolíme pozitívny postoj.“7

Slová majú prekvapujúcu moc, môžu povzbudiť i ponížiť. Všetci si asi pamätáme negatívne slová, ktoré nás pokorili, ale i slová vyslovené s láskou, ktoré povzniesli nášho ducha. Keď sa rozhodneme, že budeme hovoriť druhým a o druhých len pozitívne veci, ľudí okolo nás to povzbudí a posilní a ostatným to pomôže, aby nasledovali Spasiteľovu cestu.

Obrázok
Výšivka „Prinesiem svetlo evanjelia do môjho domova“

Keď som bola dievčaťom v Primárkach, usilovne som pracovala na výšivke príslovia: „Prinesiem svetlo evanjelia do môjho domova.“ V jedno popoludnie, keď sme spolu s ostatnými dievčatami vyšívali, nám naša učiteľka porozprávala príbeh o dievčatku, ktoré bývalo na kopci na jednej strane údolia. Každý deň podvečer si na kopci na druhej strane údolia všimlo dom, ktorý mal žiarivé, zlaté okná. Jeho vlastný domček bol maličký a ošarpaný, a dievčatko snívalo o tom, že bude žiť v tom prekrásnom dome s oknami zo zlata.

Jedného dňa mu dovolili previezť sa na bicykli na druhú stranu údolia. Usilovne šliapalo do pedálov, až kým sa nedostalo k domu so zlatými oknami, ktorý tak dlho obdivovalo. Ale keď zoskočilo z bicykla, uvidelo, že dom je opustený a schátraný, na záhrade rastie vysoká burina a má len obyčajné, špinavé okná. Smutne sa obrátilo k svojmu domčeku. S prekvapením uvidelo na kopci na druhej strane údolia dom so žiarivými, zlatými oknami a uvedomilo si, že je to jeho vlastný domček!8

Niekedy sa rovnako ako toto malé dievča pozeráme na to, čo majú alebo kým sú druhí a v porovnaní s nimi sa cítime menejcenní. Zameriavame sa na Pinterestové alebo Instagramové verzie života alebo sme chytené do posadnutosti súťaživosti v škole alebo v práci. Avšak keď sa zastavíme, aby sme „sčítali svoje dary“9, uvidíme to zo správneho uhla pohľadu a rozpoznáme dobrotu Božiu ku všetkým Jeho deťom.

Či už máme 8 alebo 108 rokov, môžeme priniesť svetlo evanjelia do nášho okolia, či už je to v luxusnom výškovom apartmáne na Manhattane, v dome na pilótoch v Malajzii alebo v jurte v Mongolsku. Môžeme sa odhodlať hľadať v druhých ľuďoch a vo svojich životných podmienkach dobro. Mladé a nie až tak mladé ženy na celom svete môžu preukazovať pravú lásku, keď sa rozhodnú, že budú používať slová, ktoré v iných budujú dôveru a vieru.

Starší Jeffrey R. Holland rozprával príbeh mladého muža, ktorý čelil v škole posmeškom svojich vrstovníkov. Po rokoch sa odsťahoval, vstúpil do armády, získal vzdelanie a stal sa aktívnym v Cirkvi. Toto obdobie jeho života bolo poznačené úžasnými úspechmi.

Po niekoľkých rokoch sa vrátil do rodného mesta. Ľudia však odmietali vidieť, že dospel a čo dosiahol. Pre nich bol stále tým starým „neviem, ako sa volá“, a tak sa k nemu aj tak správali. Tento dobrý muž sa napokon postupne stal len tieňom oného bývalého úspešného človeka, ktorý nebol schopný používať svoje zázračne rozvité talenty, aby požehnal tých, ktorí sa mu opäť posmievali a odmietali ho.10 Aká to strata, pre neho i pre to mesto!

Apoštol Pavol učil: „A nadovšetko, verne sa milujte vospolok, lebo láska prikrýva množstvo hriechov.“11Verne sa milovať, čo znamená z „celého srdca“, je preukazované tým, že zabudneme na chyby a zakopnutia druhých a nebudeme pohoršení, ani nebudeme sebe ani druhým pripomínať nedokonalosti z minulosti.

Našou povinnosťou a výsadou je úprimne prijať zlepšenie u každého, keď sa usilujeme stať sa podobnejším nášmu Spasiteľovi, Ježišovi Kristovi. Aké úžasné je vidieť svetlo v očiach niekoho, kto porozumel uzmiereniu Ježiša Krista a činí vo svojom živote skutočné zmeny! Misionári, ktorí zakúsili radosť z toho, keď videli obráteného vstúpiť do vôd krstu, a potom vstúpiť do dvier chrámu sú svedkami požehnaní, ktoré dovolia druhým, aby sa zmenili a povzbudia ich. Členovia, ktorí vítajú obrátených, ktorí možno nie sú považovaní za kandidátov vstupu do kráľovstva, získajú veľké uspokojenie, keď im pomáhajú pocítiť Pánovu lásku. Veľká nádhera evanjelia Ježiša Krista je skutočnosť večného pokroku – nielenže je nám dovolené zmeniť sa k lepšiemu, ale sme tiež povzbudzovaní, ba čo viac, je nám prikázané, aby sme vyhľadávali zlepšenie, až k dokonalosti.

Prezident Thomas S. Monson radil: „V stovkách malých spôsobov všetky vyjadrujete pravú lásku. … Radšej než byť vzájomne odsudzujúcimi a kritickými, kiež cítime čistú lásku Kristovu voči našim spolupútnikom na tejto ceste životom. Kiež poznávame, že každý z nás robí to, čo najlepšie vie, aby sa popasoval s výzvami, ktoré mu prichádzajú do cesty a kiež sa snažíme ako najlepšie vieme pri tom pomáhať.“12

Pravá láska, v pozitívnom svetle, je trpezlivá, láskavá a uspokojujúca. Pravá láska kladie na prvé miesto ostatných, je pokorná, nie je sebecká, vyhľadáva v ostatných dobro a raduje sa z toho, keď niekto činí dobre.13

Ako sestry (a bratia) v Sione, zaviažeme sa pracovať spoločne, aby sme činili čokoľvek, čo je nežné a ľudské, aby sme povzbudzovali a žehnali v Spasiteľovom mene?14 Môžeme, s láskou a veľkou nádejou, vyhľadávať a prijímať v druhých krásu a umožniť a povzbudiť ich pokrok? Môžeme sa tešiť z úspechov druhých, zatiaľ čo neustále pracujeme na našom vlastnom zlepšení?

Áno, môžeme priniesť svetlo evanjelia do svojich domovov, škôl a zamestnaní, ak vyhľadávame v druhých pozitívne veci a delíme sa o ne a ak sa nezameriavame na nedokonalosti. Moje srdce je naplnené veľkou vďačnosťou, keď premýšľam nad pokáním, ktoré náš Spasiteľ, Ježiš Kristus, umožnil činiť každému z nás, ktorí určite páchame hriechy v tomto nedokonalom a niekedy ťažkom svete!

Vydávam svedectvo, že keď nasledujeme Jeho dokonalý príklad, môžeme získať dar pravej lásky, ktorá nám prinesie väčšiu radosť v tomto živote a prisľúbené požehnanie večného života s naším Otcom v Nebi. V mene Ježiša Krista, amen.

Poznámky:

  1. Linda K. Burtonová, „Prišiel som ako cudzinec“, apríl 2016, 138 – 141.

  2. Moroni 10:21.

  3. Matúš 22:37 – 39.

  4. Sandra Rogersová, „Hearts Knit Together“, v Hearts Knit Together: Talks from the 1995 Women’s Conference (1996), 7.

  5. James E. Faust, v Dallin H. Oaks, „‘Judge Not’ and Judging“, Ensign, august 1999, 13.

  6. 1. Korintským 13:11 – 12.

  7. Thomas S. Monson, „Living the Abundant Life“, Liahona, január 2012, 4.

  8. Upravené z Laura E. Richardsová, The Golden Windows: A Book of Fables for Young and Old (1903), 1 – 6.

  9. „Sčítaj dary“, Cirkevné piesne a piesne pre deti, str. 8.

  10. Pozri Jeffrey R. Holland, „The Best Is Yet to Be“, Liahona, január 2010, 18 – 19.

  11. 1. Petra 4:8.

  12. Thomas S. Monson, „Pravá láska nikdy neprestane“, október 2010, 165.

  13. Pozri 1. Korintským 13:4 – 6.

  14. „As Sisters in Zion“, Hymns, č. 309; zvýraznenie pridané.