2010–2019
Tsis Muaj Kev Xyiv Fab Loj Tshaj Qhov uas Yus Paub tias Lawv Paub
Kaum Hli Ntuj Xyoo 2016


Tsis Muaj Kev Xyiv Fab Loj Tshaj Qhov uas Yus Paub tias Lawv Paub

Kuv tsis paub xyov puas muaj dab tsi nyob hauv lub ntiaj teb no uas ua rau peb zoo siab thiab xyiv fab tshaj qhov uas peb paub tias peb cov me nyuam paub tus Cawm Seej.

Cov kwv tij thiab cov muam, tsis ntev dhau los no kuv tau xav txog lo lus no: “Yog tag nrho tej yam uas nej cov me nyuam paub txog txoj moo zoo yog los ntawm nej qhia xwb—tsis muaj lwm tus qhia lawv—lawv yuav paub npaum li cas?” Kuv nug li no rau tag nrho cov uas hlub, qhia, thiab pab cov me nyuam.

Puas muaj ib lub txiaj ntsim uas peb pub rau peb cov me nyuam zoo dua li qhov uas lawv nco ntsoov tias peb paub tias peb tus Txhiv Dim muaj txoj sia nyob? Lawv puas paub tias peb paub? Thiab qhov tseem ceeb tshaj, lawv puas paub lawv tus kheej tias Nws muaj txoj sia nyob?

Thaum kuv yog ib tug me nyuam tub, kuv yog tus nyuaj tshaj plaws rau kuv niam qhia. Kuv muaj dag zog ntau dhau. Kuv niam qhia kuv tias qhov nws ntshai tshaj plaws yog qhov uas kuv yuav xiam ua ntej kuv los ua ib tug neeg laus. Kuv pheej khiav rau ub rau no.

Kuv nco qab tias thaum kuv zaum nrog kuv tsev neeg nyob hauv ib txoj kev sib ntsib txais lub cim nco txog. Kuv niam nyuam qhuav tau txais ib phau vaj lug kub tshiab. Phau vaj lug kub no yog cov txhooj vaj lug kub uas tso ua ke ua ib phau thiab nyob nruab nrab muaj cov ntawv rau yus sau ntawv.

Nyob hauv kev sib ntsib, kuv thov kom tuav nws phau vaj lug kub. Vim nws cia siab tias qhov no yuav ua rau kuv nyob twj ywm, nws muab nws phau ntawv rau kuv. Thaum kuv saib nws phau vaj lug kub, kuv pom tias nws twb sau ib lub hom phiaj hauv cov ntawv. Ua ntej kuv qhia txog nws lub hom phiaj, kuv yuav tsum qhia nej tias kuv yog tus me nyuam thib ob ntawm rau tus me yuam thiab kuv lub npe hu ua Brett. Kuv niam tau sau ib lub hom phiaj xwb: “Ua siab ntev rau Brett!”

Xwv kom nej to taub tias kuv ua li cas rau kuv niam kuv txiv thaum nkawd tu peb tsev neeg, cia kuv qhia nej txog kuv tsev neeg txoj kev nyeem vaj lug kub. Txhua hnub thaum sawv ntxov, kuv niam nyeem Phau Ntawv Maumoos rau peb thaum peb noj tshais. Thaum lub sij hawm no, kuv tus tij laug, Dave, thiab kuv wb yuav zaum ntsiag to tiam sis tsis nyob twj ywm. Hais ncaj rau nej, wb tsis mloog hlo li. Wb nyeem cov ntawv uas sau rau cov thawv cereal xwb.

Muaj ib tag kis, kuv txiav txim siab tias kuv yuav qhia kuv niam kuv xav li cas tiag tiag. Kuv hais tias, “Niam, vim li cas koj ua li no rau peb? Vim li cas koj nyeem Phau Ntawv Maumoos txhua hnub?” Ces ua rau kuv txaj muag lees hais tias kuv tau hais ib qho ntxiv. Muaj tseeb tiag, kuv tsis ntseeg tias kuv twb hais li no. Kuv qhia nws tias, “Niam, kuv yeej tsis mloog hlo li!”

Kuv niam txoj kev teb yog ib lub sij hawm tseem ceeb hauv kuv lub neej. Nws hais tias, “Me tub es, kuv nyob hauv kev sib ntsib thaum Thawj Tswj Hwm Marion G. Romney qhia txog cov koob hmoov los ntawm kev nyeem vaj lug kub. Nyob hauv kev sib ntsib no, nws cog lus rau kuv tias yog kuv nyeem Phau Ntawv Maumoos rau kuv cov me nyuam txhua hnub, kuv yuav tsis xiam lawv ib tug.” Ces nws ntsia ntsoov kuv thiab, muaj kev mob siab hais tias “Thiab kuv yeej yuav tsis pub koj xiam li!”

Nws tej lus tshoov kuv lub siab. Txawm kuv ua yuam kev los, kuv muaj nqi txaus kom cawm kuv! Kuv niam qhia kuv qhov tseeb hais tias kuv yog Leej Txiv Saum Ntuj Ceeb Tsheej tus tub. Kuv kawm tias txawm muaj li cas los xij, kuv muaj nqi heev. Nov yog ib lub sij hawm zoo tag nrho rau ib tug me nyuam tub uas tsis zoo tag nrho.

Kuv zoo siab ua Vajtswv tsaug rau kuv niam thiab rau tag nrho cov niam tsev uas hlub lawv cov me nyuam kawg siab kawg ntsws, txawm yog lawv tsis zoo tag nrho. Kuv ntseeg tias txhua tus muam—kuv yuav hu lawv ua “cov tim tswv”—yog cov niam hauv Xi-oos, txawm yog lawv yuav txiv los tsis yuav txiv lawm los yog lawv muaj me nyuam los tsis muaj nyob hauv lub ntiaj teb no.

Ntau xyoo tas los Thawj Pawg Thawj Tswj Hwm tshaj tias: “Kev ua niam tsev yeej yog ib txoj hauj lwm ze rau Vajtswv txoj hauj lwm. Yog txoj hauj lwm dawb huv thiab siab tshaj plaws rau noob neej. Ua rau tus uas saib taus txoj hauj lwm dawb huv no nyob nrog cov tim tswv.”1

Kuv yeej zoo siab ua tsaug rau cov tim tswv nyob thoob plaws lub Koom Txoos, uas ua siab loj thiab muaj kev hlub tshaj tawm txog qhov tseeb rau Leej Txiv Saum Ntuj Ceeb Tsheej cov me nyuam.

Kuv zoo siab ua Vajtswv tsaug rau lub txiaj ntsim Phau Ntawv Maumoos. Kuv paub phau no muaj tseeb! Phau no muaj txhij txhua ntawm Yexus Khetos txoj moo zoo. Kuv tsis paub txog leej twg uas rau siab nyeem Phau Ntawv Maumoos txhua hnub uas xav paub tiag tiag thiab muaj kev ntseeg Khetos uas ua rau lawv zaj lus tim khawv ploj mus thiab lawv poob mus. Maulaunais txoj kev cog lus qhia txog tus yuam sij kom paub qhov tseeb ntawm txhua yam—tsis hais kev muaj peev xwm paub tau thiab tiv thaiv kom tsis txhob raug tus yeeb ncuab tej kev ntxias. (Saib Maulaunais 10:4–5.)

Kuv yeej zoo siab vim muaj Leej Txiv Saum Ntuj Ceeb Tsheej thiab Nws Leej Tub, Yexus Khetos. Tus Cawm Seej coj yam ntxwv zoo tag nrho kom paub ua neej nyob hauv ib lub ntiaj teb uas tsis zoo tag nrho thiab tsis ncaj. “Peb muaj kev hlub rau qhov Vajtswv twb xub hlub peb lawm” (1 Yauhas 4:19). Nws txoj kev hlub yeej tsis paub kawg. Nws yog peb tus phooj ywg zoo tshaj plaws. Nws los ntshav ntawm txhua lub qhov hws rau nej thiab rau kuv (Lukas 22:44). Nws zam txim rau cov uas tsis muaj leej twg pom zoo zam txim rau. Nws hlub cov uas tsis muaj leej twg hlub. Nws ua ib yam uas tsis muaj leej twg ua tau: Nws tau Theej lub Txhoj kom kov yeej txhua leej txhua tus kev txhaum thiab kev mob kev nkeeg.

Vim peb muaj Yexus Khetos txoj Kev Theej Txhoj, Nws cog lus tias txawm peb raug teeb meem dab tsi los, peb yeej cia siab rau Nws tau, “tus uas muaj hwj chim cawm tau” (2 Nifais 31:19). Vim muaj Nws txoj Kev Theej Txhoj, peb yuav muaj kev xyiv fab, kev kaj siab lug, kev zoo siab, thiab txoj sia nyob mus ib txhis.

Thawj Tswj Hwm Boyd K. Packer hais tias: “Tsuas muaj neeg tsawg xwb uas yuav raug puas tsuas, es tsis muaj ib tug cwj pwm phem, kev muaj yees, kev ntxeev siab, kev tso qhov tseeb tseg, kev ua txhaum uas txais tsis tau kev zam txim tag nrho. Nov yog txoj kev cog lus ntawm Yexus Khetos txoj kev theej txhoj.”2

Ib lub sij hawm zoo kawg nkaus nyob hauv tib neeg zaj keeb kwm yog tus Cawm Seej txoj kev los rau cov neeg uas nyob hauv Amelikas puag thaum ub. Cia li xav seb yuav zoo li cas yog nej nyob ntawd. Thaum kuv xav txog Nws txoj kev hlub tshua rau cov Neeg Ntseeg uas nyob ntawm lub tuam tsev, kuv tau xav txog cov me nyuam uas kuv hlub ntau tshaj kuv txoj sia. Kuv twb xav seb yuav zoo li cas yog kuv saib kuv cov me nyuam, saib tus Cawm Seej caw lawv txhua tus los cuag Nws, saib tus Cawm Seej ncav tes rau lawv, thiab cia txhua tus me nyuam, ib tug dhau ib tug, xuas tej qhov ntsia hlau hauv Nws ob txhais tes thiab hauv Nws ob txhais taw, ces saib lawv txhua tus sawv thiab ua tim khawv tias Nws muaj txoj sia nyob! (Saib 3 Nifais 11:14–17; kuj saib 17:21; 18:25.) Yuav zoo li cas yog peb cov me nyuam tig los thiab hais tias, “Niam, Txiv, yog Nws os!”

Daim Duab
Tus Cawm Seej nrog cov me nyuam

Kuv tsis paub xyov puas muaj dab tsi nyob hauv lub ntiaj teb no uas ua rau peb zoo siab thiab xyiv fab tshaj qhov uas peb paub tias peb cov me nyuam paub tus Cawm Seej, qhov uas peb paub tias lawv paub “txog yam uas lawv yuav nrhiav los ntxuav lawv tej kev txhaum mus.” Yog li ntawd, peb cov mej zeej ntawm lub Koom Txoos, “peb qhia txog Khetos” thiab peb ua tim khawv txog Khetos (2 Nifais 25:26).

  • Yog li ntawd peb thiaj thov Vajtswv nrog peb cov me nyuam txhua hnub.

  • Yog li ntawd peb nrog lawv nyeem vaj lug kub txhua hnub.

  • Yog li ntawd peb thiaj qhia lawv pab lwm tus, xwv kom lawv yuav tau cov koob hmoov los ntawm qhov uas lawv paub lawv yog leej twg thaum lawv pub lawv tus kheej pab lwm tus (saib Malakaus 8:35; Mauxiyas 2:17).

Thaum peb ua raws li cov pab coj li no, peb muab hwj chim rau peb cov me nyuam los ntawm tus Cawm Seej txoj kev hlub thiab Vajtswv txoj kev pov hwm thaum tus yeeb ncuab xa cua daj cua dub nplawm lawv.

Txoj moo zoo yeej pab tau txhua leej txhua tus. Txoj moo zoo tau pab tus yaj uas poob zoo (saib Lukas 15:3–7); txoj moo zoo tau pab tus poj niam Xamalis nyob ntawm lub qhov dej (saib Yauhas 4:5–30); txoj moo zoo tau pab tus tub ua txhaum (saib Lukas 15:11–32).

Txoj moo zoo twb pab tau ib tug me nyuam tub uas hais tias nws tsis mloog.

Txoj moo zoo pab tau peb txhua tus—txawm peb tsis zoo tag nrho—kom koom siab nrog tus Cawm Seej ib yam li Nws koom siab nrog Leej Txiv (saib Yauhas 17:21).

Kuv ua tim khawv tias peb muaj ib Leej Txiv Saum Ntuj Ceeb Tsheej uas hlub peb, Nws paub peb lub npe! Kuv ua tim khawv tias Yexus Khetos yog Vajtswv uas muaj txoj sia nyob Leej Tub. Nws yog Vajtswv Tib Leeg Tub thiab tus uas thov Leej Txiv pab peb. Kuv kuj ua tim khawv tias peb txais kev cawm seej dhau los ntawm Nws lub npe—tsis muaj lwm txoj kev.

Kuv thov Vajtswv kom peb yuav rau siab thiab muab kev pab rau tag nrho Leej Txiv Saum Ntuj Ceeb Tsheej cov me nyuam kom lawv paub Nws thiab hnov Nws txoj kev hlub. Thaum peb ua li no, Nws cog lus tias peb yuav muaj kev xyiv fab thiab kev zoo siab hauv lub ntiaj teb no thiab lub neej tom qab. Los ntawm Yexus Khetos lub npe, amees.

Lus Cim

  1. “Message of the First Presidency,” nyob hauv Conference Report, Kaum Hli Ntuj 1942, 12–13; tus nyeem ntawv yog Thawj Tswj Hwm J. Reuben Clark Jr.

  2. Boyd K. Packer, “The Brilliant Morning of Forgiveness,” Ensign, Kaum Ib Hlis Ntuj 1995, 20.