Majster lekár

Jednou z mojich najvďačnejších príležitostí je cestovanie – keď sa môžem učiť od svojich sestier po celom svete. Nič sa nevyrovná tomu, keď s vami pracujem bok po boku, tvárou v tvár a cítim vzájomnú lásku.

Počas jednej takejto príležitosti sa ma vedúca Združenia pomoci spýtala: „Existuje niečo špecifické, na čo by sa mali zamerať ženy?“

Odpovedala som: „Áno!“ a prišiel mi na um príhovor od prezidenta Russella M. Nelsona, „Prosba k mojim sestrám“. Prezident Nelson učil: „Potrebujeme ženy, ktoré majú skalopevné porozumenie náuky Kristovej.“¹

Nefi opísal náuku Kristovu týmto spôsobom:

„Lebo brána, ktorou máte vstúpiť je pokánie a krst vodou; a potom prichádza odpustenie hriechov vašich ohňom a Duchom Svätým. …

A teraz, … chcem sa vás opýtať, či už je vykonané všetko? Hľa, hovorím vám: Nie; lebo nedošli by ste tak ďaleko, ak by to nebolo slovom Kristovým s neotrasiteľnou vierou v neho, úplne sa spoliehajúc na zásluhy toho, ktorý má moc spasiť.

A preto, musíte sa tlačiť vpred so stálosťou v Kristovi, majúc dokonalý jas nádeje a lásku k Bohu, a ku všetkým ľuďom. A preto, ak sa budete tlačiť vpred, hodujúc na slove Kristovom, a vytrváte až do konca, hľa, tak hovorí Otec: Budete mať život večný.

… Toto je tá cesta; a niet danej žiadnej inej cesty ani žiadneho iného mena pod nebom, ktorými človek môže byť spasený v kráľovstve Božom. A teraz hľa, toto je náuka Kristova.“²

Prečo musíme mať skalopevné porozumenie týchto zásad?

Často stretávam ženy Svätých neskorších dní, ktoré zúfalo potrebujú pomoc, a napriek tomu sa neobrátia na toho Jediného, ktorý môže poskytnúť večnú pomoc. Príliš často usilujú o porozumenie tým, že hľadajú vo „veľkej a priestrannej budove“³.

Keď zvýšime svoje porozumenie náuky Kristovej, čoskoro zistíme, že rozvíjame hlbšie porozumenie „veľkého plánu šťastia“⁴. Tiež rozpoznáme, že ústredným bodom tohto plánu je náš Spasiteľ, Ježiš Kristus.

Keď sa učíme ako používať náuku Kristovu vo svojich jedinečných okolnostiach, naša láska k Spasiteľovi rastie. A rozpoznáme, „že napriek očividným rozdielom máme všetci potrebu toho istého nekonečného uzmierenia“⁵. Uvedomíme si, že On je naším základom – „[skalou] Vykupiteľa nášho, … bezpečným základom, … na ktorom ak [staviame], nemôž[eme] padnúť“⁶.

Ako nám môže táto náuka požehnať, keď vyhľadávame pokoj a porozumenie a usilujeme sa s radosťou vytrvať na svojej jedinečnej púti v smrteľnosti?

Rada by som navrhla, aby sme začali, ako hovorí Nefi, „s neotrasiteľnou vierou v [Krista], úplne sa spoliehajúc na zásluhy toho, ktorý má moc spasiť“⁷. Naša viera v Ježiša Krista nás uschopňuje, aby sme sa popasovali s akoukoľvek výzvou.

V skutočnosti zistíme, že často je počas protivenstva naša viera prehĺbená a náš vzťah s Nebeským Otcom a Jeho Synom zušľachtený. Dovoľte mi podeliť sa s vami o tri príklady.

Po prvé, Spasiteľ, Majster lekár, má moc zmeniť naše srdcia a poskytnúť nám trvalú útechu zo smútku, ktorý je spôsobený naším vlastným hriechom. Keď Spasiteľ učil pri studni ženu Samaritánku, vedel o jej vážnych hriechoch. Avšak „Hospodin hľadí na srdce“⁸ a vedel, že jej srdce sa chce učiť.

Keď prišla táto žena ku studni, Ježiš – stelesnenie živej vody – jednoducho povedal: „Daj sa mi napiť!“ Náš Spasiteľ bude podobne hovoriť k nám hlasom, ktorý rozpoznáme, keď k Nemu prídeme – lebo On nás pozná. Stretne sa s nami tam, kde sme. A kvôli tomu, kým je a čo pre nás učinil, chápe. Pretože zakúsil našu bolesť, dáva nám živú vodu, keď ju hľadáme. Toto učil ženu Samaritánku, keď povedal: „Keby si poznala dar Boží a kto ti hovorí: Daj sa mi napiť, – ty by si Jeho prosila, a On by ti dal živú vodu.“ Žena, ktorá napokon porozumela, odpovedala vo viere a požiadala: „Pane, daj mi tej vody, aby som nežíznila.“

Po svojej skúsenosti so Spasiteľom, táto žena Samaritánka „nechala teda tam nádobu, odišla do mesta a hovorila ľuďom:

Poďte sa pozrieť na človeka, ktorý mi povedal všetko, čo som robila; či to nie je Kristus?“

Obdržala svedectvo – začala požívať zo živej vody – priala si vydať svedectvo o Jeho božskosti aj ostatným.⁹

Keď k Nemu prídeme s pokorným a učenlivým srdcom – dokonca i keď je naše srdce zaťažené chybami, hriechmi a priestupkami – môže nás zmeniť, „lebo on je mocný, aby spasil“¹⁰. A so zmeneným srdcom môžeme, ako žena Samaritánka, ísť do našich miest – do našich domovov, škôl a na pracoviská – aby sme o Ňom svedčili.

Po druhé, Majster lekár nás môže utešiť a posilniť, keď zakúšame bolesť kvôli nespravodlivým skutkom druhých. Rozprávala som sa s mnohými ženami, ktoré boli zlomené pod ťažkými bremenami. Ich cesta zmluvy z chrámu sa stala strastiplnou cestou vyliečenia. Trpia porušenými zmluvami, zlomenými srdcami a stratenou sebadôverou. Mnohé sú obeťami cudzoložstva a verbálneho, sexuálneho a citového zneužívania, často ako výsledok závislosti iných ľudí.

Tieto skúsenosti, hoci sa nestali kvôli ich chybám, ich mnohé zanechali s pocitmi viny a hanby. Keďže nechápu, ako sa popasovať so silnými emóciami, ktoré zakúšajú, mnohé sa pokúšajú ich pochovať a potláčajú ich hlbšie do svojho vnútra.

Nádej a uzdravenie sa nenachádzajú v temnej priepasti tajomstva, ale vo svetle a v láske nášho Spasiteľa, Ježiša Krista.¹¹ Starší Richard G. Scott radil: „Ak ste vy sami oslobodení od závažného hriechu, netrpte zbytočne následkami hriechov druhých. … Môžete cítiť súcit. … Avšak nemali by ste sa cítiť zodpovednými. … Keď ste učinili to, čo je primerané, aby ste pomohli tomu, koho milujete, položte oné bremeno k Spasiteľovým nohám. … Ak tak učiníte, nielenže nájdete pokoj, ale aj preukážete svoju vieru v moc Spasiteľa, aby ste pozdvihli bremeno hriechu od milovaného človeka skrze jeho pokánie a poslušnosť.“

Ďalej pokračoval: „Úplné uzdravenie prichádza skrze vašu vieru v Ježiša Krista a Jeho moc a schopnosť, skrze Jeho uzmierenie, aby vyliečil nespravodlivé a nezaslúžené jazvy.“¹²

Sestry, ak sa nachádzate v tejto situácii, uzdravenie môže byť dlhý proces. Bude si to vyžadovať, aby ste s modlitbou vyhľadávali vedenie a vhodnú pomoc, vrátane toho, že sa budete radiť s náležite vysvätenými nositeľmi kňazstva. Keď sa budete učiť otvorene komunikovať, stanovte si vhodné hranice a možno vyhľadajte profesionálnu pomoc. Udržiavanie si duchovného zdravie počas tohto procesu je nevyhnutné! Pamätajte na svoju božskú identitu: ste milovanou dcérou Nebeských Rodičov. Dôverujte večnému plánu vášho Otca, ktorý pre vás má. Pokračujte každý deň vo zvyšovaní svojho porozumenia náuky Ježiša Krista. Každý deň uplatňujte vieru, aby ste plnšie pili zo Spasiteľovej studne živej vody. Spoliehajte sa na obdarovanie mocou, ktorá je dostupná každému z nás skrze obrady a zmluvy. A dovoľte, aby do vášho života vstúpila uzdravujúca moc Spasiteľa a Jeho uzmierenia.

Po tretie, Majster lekár nás môže utešiť a podporiť, keď zakúšame bolestnú „skutočnosť smrteľnosti“¹³, ako sú katastrofy, duševné a fyzické choroby, chronická bolesť a smrť. Nedávno som sa zoznámila s pozoruhodnou mladou ženou Josie, ktorá trpí bipolárnou poruchou. Toto je kúsok z jej cesty k vyliečeniu, tak ako mi o nej porozprávala:

„Najväčšia temnota prichádza v čase, ktorý spolu s mojou rodinou voláme ,dni strávené na dlážke‘. Začína to tým, že som citovo preťažená a som precitlivená na akýkoľvek zvuk, dotyk či svetlo a mám k nim odpor. Je to vrchol mentálnej úzkosti. Na jeden z takýchto dní nikdy nezabudnem.

Bolo to na počiatku mojej cesty, kvôli čomu bola táto skúsenosť výnimočne desivá. Spomínam si, že som vzlykala a keď som lapala po dychu, po tvári mi stekali slzy. Ale dokonca i takéto intenzívne utrpenie bledlo v porovnaní s bolesťou, ktorá nasledovala, keď som si všimla, ako moju mamu zachvátila panika, keď sa mi zúfalo snažila pomôcť.

K zlomenej mysli sa pridružilo zlomené srdce. Ale to sme ešte netušili, že napriek prehlbujúcej sa temnote sme sa nachádzali len okamih od úžasného zázraku.

Ako čas plynul, moja mama stále dookola šepkala: ,Urobila by som čokoľvek, aby som to od teba odňala.‘

Medzitým sa temnota zintenzívnila a keď som bola presvedčená, že už viac nevydržím, práve vtedy sa stalo niečo zázračné.

Môjho tela sa náhle zmocnila nadprirodzená a úžasná sila. Potom, ,so silou, ktorá bola nad moje vlastn鑹⁴, som svojej mame povedala s veľkým presvedčením päť život meniacich slov ako odpoveď na jej opakované želanie niesť moju bolesť. Povedala som: ,Nemusíš; niekto to už urobil.‘

Z temnej priepasti vysiľujúcej duševnej choroby Josie našla silu, aby svedčila o Ježišovi Kristovi a o Jeho uzmierení.

Nebola ten deň úplne vyliečená, ale obdržala v časoch veľkej temnoty svetlo nádeje. A dnes, podporovaná skalopevným porozumením náuky Kristovej a denne obživovaná Spasiteľovou živou vodou, pokračuje Josie na svojej ceste k uzdraveniu a uplatňuje neotrasiteľnú vieru v Majstra lekára. Počas tej cesty pomáha ostatným. A hovorí: „Keď sa zdá, že temnota je trvalá, spolieham sa na spomienku na Jeho nežné milosrdenstvá. Slúžia ako svetlo, ktoré ma vedie, keď hľadám správny smer v ťažkých časoch.“¹⁵

Sestry, svedčím, že –

Nemusíte stále niesť bremeno smútku spôsobené hriechom – samotné.

Nemusíte niesť bolesť spôsobenú nespravodlivými skutkami druhých – samotné.

Nemusíte zakúšať bolestnú skutočnosť smrteľnosti – samotné.

Spasiteľ prosí:

„Nebudete činiť pokánie z hriechov svojich a neobrátite sa, aby som vás mohol uzdraviť?

… Ak prídete ku mne, budete mať život večný. Hľa, rameno milosrdenstva môjho je k vám vztiahnuté a každý, kto príde, toho prijmem.“¹⁶

„[Urobil] by čokoľvek, aby to od vás odňal. V skutočnosti „to už urobil“. V mene Ježiša Krista, Majstra lekára, amen.