Úprimná túžba duše
Každá chvíľa vzácnej modlitby môže byť posvätný čas strávený s naším Otcom, v mene Syna a skrze moc Ducha Svätého.
V skúškach smrteľnosti nie sme nikdy sami v tom, keď si plníme prácu, bojujeme boje, čelíme protivenstvu či nezodpovedaným otázkam. Ježiš Kristus učil v podobenstve, „ako sa im treba vždy modliť a neochabovať.“ Hovoril o sudcovi, ktorý si nectil Boha a nebral ohľad na ľudstvo. Opakovane k nemu prichádzala vdova a žiadala ho, aby sa jej zastal proti jej protivníkovi. Po nejaký čas jej sudca vôbec nepomáhal. Ale keďže tak verne a pravidelne prichádzala, sudca si napokon pomyslel: „Ale že ma táto vdova unúva, zastanem sa jej, aby nakoniec neprišla a nedokaličila ma.“
Potom Ježiš vysvetlil:
„... Či by sa Boh nezastal svojich vyvolených, ktorí dňom i nocou volajú k Nemu … ?
Hovorím vám: Čoskoro sa ich zastane.“
A potom Pán kladie túto otázku: „Ale keď príde Syn človeka, či nájde vieru na zemi?“1
Modlitba je základom pre rozvoj viery. Keď Pán opäť príde, nájde ľud, ktorý sa vie modliť vo viere a ktorý je pripravený obdržať spásu? „Každý človek totiž, ktorý by vzýval meno Pánovo, bude spasený.“2 Sme deti milujúceho Nebeského Otca a môžeme sa tešiť z osobného vzťahu s Ním, keď sa modlíme „s úprimným srdcom, so skutočným zámerom, majúc vieru v Krista“3, a potom konáme v súlade s odpoveďami, ktoré dostaneme skrze nabádania Ducha Svätého. Vo viere sa modlíme, počúvame a poslúchame, aby sme sa naučili stať sa jedným s Otcom a so Synom.4
Modlitba viery otvára cestu pre získanie úžasných nebeských požehnaní. Spasiteľ učil:
„Proste a dostanete; hľadajte a nájdete; klopte a bude vám otvorené.
„Lebo každý, kto prosí, dostáva; a ten, kto hľadá, nachádza; a tomu, kto klope, bude otvorené.“5
Ak očakávame, že dostaneme, musíme prosiť, hľadať a klopať. Počas svojho hľadania pravdy si Joseph Smith prečítal: „Ak sa niekomu z vás nedostáva múdrosť, nech si ju prosí od Boha, ktorý prosto a ochotne dáva všetkým, a dostane sa mu jej.“6 Ako odpoveď na jeho modlitbu viery sa otvorili nebesia. Boh Otec a Jeho Syn, Ježiš Kristus, zostúpili v sláve a hovorili k Josephovi Smithovi, ohlasujúc dispenzáciu plnosti časov. Zázračné vyliečenie, silná ochrana, božské poznanie, oslobodzujúce odpustenie a drahocenný mier sú pre nás niektoré z odpovedí, ktoré dostaneme, keď predkladáme svoju úprimnú túžbu duše7 vo viere.
Modlíme sa k nášmu Otcovi, v mene Ježiša Krista, mocou Ducha Svätého, pričom takto do našich slov zahŕňame všetkých troch členov Božstva.
Modlíme sa k nášmu Nebeskému Otcovi a jedine k Nemu, pretože on je Boh v nebi, ktorý je nekonečný a večný, od večnosti do večnosti … , tvoriteľ neba a zeme a všetkých vecí, ktoré na nich sú. Ako náš Stvoriteľ nám dal prikázania, že Ho máme milovať a slúžiť Mu, jedinému živému a pravému Bohu, a že má byť jedinou bytosťou, ktorú máme uctievať.8
Keď sa modlíte k Nebeskému Otcovi s vierou „on vás uteší v strastiach vašich, ... [a vy môžete hodovať] na láske jeho“9. Prezident Henry B. Eyring sa podelil o to, ako ho modlitby jeho otca, keď prehrával súboj s rakovinou, naučili hlbokému osobnému vzťahu medzi Bohom a Jeho deťmi:
„Keď bolesť zosilnela, našli sme ho ráno na kolenách pri posteli. Bol prislabý na to, aby išiel späť do postele. Povedal nám, že sa modlil, aby sa opýtal svojho Nebeského Otca, prečo musí tak trpieť, keď sa vždy snažil byť dobrý. Povedal, že sa mu dostalo milej odpovedi: ,Boh potrebuje odvážnych synov.‘
A takto odvážne pretrvával až do konca, veriac, že ho Boh miluje, počúva ho a že ho pozdvihne. Bol požehnaný tým, že skoro vedel a nikdy nezabudol na to, že milujúci Boh je len na vzdialenosť modlitby ďaleko.“10
Modlíme sa v mene Ježiša Krista, pretože naša spása je v Kristovi a „lebo nebolo dané pre ľudí iné meno pod nebom, v ktorom by sme mali dôjsť spasenia.“11 Prichádzame k Otcovi v posvätnom mene Ježiša Krista12, pretože On sa za nás prihovára pred Otcom a háji našu vec pred Ním.13 On trpel, krvácal a zomrel, aby oslávil Svojho Otca, a Jeho milostivé prihováranie za nás otvára každému z nás cestu, aby sme mohli obdržať pokoj v tomto živote a život večný vo svete, ktorý príde. Nechce, aby sme trpeli dlhšie, či pretrvali viac skúšok než je potrebné. Chce, aby sme sa obrátili k Nemu a dovolili Mu, aby uľahčil naše bremená, uzdravil naše srdcia a očistil naše duše skrze Jeho očisťujúcu moc. Jeho meno nikdy nechceme zobrať nadarmo opakovaním bezmyšlienkovitých slov. Úprimné modlitby v svätom mene Ježiša Krista sú vyjadrením oddanej lásky, večnej vďačnosti a našej vytrvalej túžby modliť sa ako On, robiť to, čo On, a snahy stať sa takými ako On.
Modlíme sa mocou Ducha Svätého, pretože ten, kto prosí v Duchu, prosí podľa vôle Božej.14 Keď sa modlíme s vierou, Duch Svätý môže viesť naše myšlienky tak, aby boli naše slová v harmóniu s vôľou Božou. „Neproste o niečo, aby ste to na žiadostivosti svoju vynakladali, ale proste s neotrasiteľnou pevnosťou, aby ste sa nepoddali žiadnemu pokušeniu, ale aby ste slúžili pravému a živému Bohu.“15
„Nie je dôležité len vedieť, ako sa modliť, ale je rovnako dôležité, aby sme vedeli, ako dostať odpovede na naše modlitby, aby sme mali schopnosť rozlišovania, aby sme boli pozorní, schopní vidieť jasným zrakom a pochopiť s čistým zámerom Božiu vôľu a zámer pre nás.“16
Prezident Eyring povedal: „Moje modlitby boli zodpovedané. Odpovede boli najjasnejšie, keď to, čo som chcel ja, bolo zatienené premáhajúcou potrebou vedieť to, čo chce Boh. V takomto prípade môže byť odpoveď od milujúceho Nebeského Otca pošepnutá do mysle jemným, tichým hlasom, a môže byť zapísaná do srdca.“17
Keď Spasiteľ vošiel do Getsemanskej záhrady, Jeho duša bola smutná až na smrť. Nebeský Otec bol jediným, ku komu sa mohol vo Svojom utrpení obrátiť. Prosil: „Ak je možné, nech ma minie tento kalich.“ Ale potom pokračoval: „Avšak nie ako ja chcem, ale ako Ty.“18 Aj keď bol Spasiteľ bez hriechu, bol povolaný, aby „[trpel] bolesti a strasti, a pokušenia všetkého druhu“, vrátane chorôb a bolestí Svojho ľudu. „[On] bude trpieť podľa tela, aby na seba mohol vziať hriechy ľudu svojho, aby mohol vymazať ich priestupky podľa moci vyslobodenia svojho.“19 Tri razy sa modlil: „Otče môj, nech sa stane Tvoja vôľa.“20 Kalich nebol odňatý. V pokornej, vernej modlitbe bol posilnený, aby pokračoval ďalej a naplnil Svoje božské poslanie, aby sa pripravil na naše spásu, aby sme mohli činiť pokánie, veriť a poslúchať, mohli získať požehnania večnosti.
Odpovede, ktoré získavame v modlitbe, nemusia byť to, čo si želáme. Ale v časoch súženia sa naše modlitby stávajú tepnami lásky a láskyplných milosrdenstiev. Keď prosíme, môžeme byť posilnení aby sme išli vpred a naplnili všetko k čomu sme boli povolaní. Pán hovorí Svojim Svätým žijúcim v nebezpečných časoch: Nech je srdce vaše ... utešené; lebo všetko telo je v rukách mojich; upokojte sa a vedzte, že ja som Boh.21
Či už sa modlíme osamote, v rodinách, v cirkvi, v chráme alebo kdekoľvek sme; či sa modlíme so zlomenými srdciami a skrúšeným duchom hľadajúc odpustenie, nebeskú vedomosť alebo jednoducho silu vytrvať, vždy sa modlíme s plnými srdciami, neustále priťahovaní k Bohu pre naše blaho a pre blaho ľudí okolo nás. Úprimné túžby predložené v duchu vďačnosti za nespočetné požehnania a vďačnosť za skúšky života v našich srdciach nastoľujú vytrvalú vieru v Krista, „jasnosť nádeje“, „lásku k Bohu a ku všetkým ľuďom“.22
Modlitba je dar od Boha. Nikdy sa nemusíme cítiť stratení či osamelí. Svedčím, že každá chvíľa vzácnej modlitby môže byť posvätný čas strávený s naším Otcom, v mene Syna a skrze moc Ducha Svätého. V posvätnom mene Ježiša Krista, amen.