Ku komu pôjdeme?

Pred pár rokmi som s rodinou navštívil Svätú zem. Jednou z najživších spomienok na tento výlet bola návšteva hornej miestnosti v Jeruzaleme, tradičného dejiska poslednej večere.

Zatiaľ čo sme stáli na tomto mieste, čítal som im z Jána 17, kde sa Ježiš prihovára u Otca za Svojich učeníkov:

„Ja za nich prosím, … aby boli jedno ako my. …

Nielen za týchto prosím, ale aj za tých, ktorí pre ich slovo uveria vo mňa,

aby všetci jedno boli; ako Ty Otče, si vo mne a ja som v Tebe, aby aj oni boli v nás.“¹

Keď som čítal tieto slová, hlboko na mňa zapôsobili a uvedomil som si, že sa na tomto posvätnom mieste modlím za to, aby som vždy mohol byť jedno so svojou rodinou a o svojím Nebeským Otcom a s Jeho Synom.

Drahocenné vzťahy, ktoré máme so svojou rodinou, s priateľmi, s Pánom a s Jeho znovuzriadenou Cirkvou patria k tomu, na čom v živote záleží najviac. A pretože sú tieto vzťahy také dôležité, majú sa uchovávať, chrániť a vyživovať.

Jeden z najsrdcervúcejších príbehov v písmach sa stal vtedy, keď „mnohí z [Pánových] učeníkov“ nedokázali prijať Jeho učenie a náuku a „odišli a nechodili viac s Ním“².

Keď títo učeníci odišli, Ježiš sa obrátil k Dvanástim a opýtal sa: „Či aj vy chcete odísť?“³

Peter odpovedal:

„Pane, ku komu pôjdeme? Slová večného života máš,

a my sme uverili a poznali, že Ty si (Kristus), ten Svätý Boží.“⁴

Vo chvíli, kedy sa druhí zamerali na to, čo nedokázali prijať, sa apoštoli rozhodli zamerať na to, čomu verili a čo vedeli a v dôsledku toho s Kristom zostali.

Neskôr v deň Letníc obdržalo Dvanásť dar Ducha Svätého. Stali sa odvážnymi vo svojom svedectve o Kristovi a začali viac rozumieť Ježišovmu učeniu.

Aj v dnešnej dobe je to tak. Pre niektorých je Kristova výzva, aby uverili a zostali aj naďalej ťažká alebo ťažko prijateľná. Pre niektorých učeníkov je ťažké porozumieť určitej konkrétnej cirkevnej zásade alebo náuke. Iným robí starosti naša história alebo nedokonalosti niektorých členov a vedúcich, minulých a súčasných. A pre ďalších je ťažké žiť v súlade s náboženstvom, ktoré toľko žiada. A nakoniec, niektorí sú unavení konaním dobra.⁵ Z týchto a ďalších dôvodov viera niektorých členov Cirkvi kolíše a zvažujú, či by možno nemali nasledovať tých, ktorí „odišli a nechodili viac“ s Ježišom.

Pokiaľ niekto z vás ochabuje vo viere, kladiem vám tú istú otázku, ktorú položil Peter: „Ku komu [pôjdete]?“ Ak sa rozhodnete stať neaktívnymi alebo opustiť znovuzriadenú Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní, kam pôjdete? Čo budete robiť? Rozhodnutie „nechodiť viac“ s členmi Cirkvi a Pánovými vyvolenými vedúcimi bude mať dlhodobý dopad, ktorý nemôžeme vždy vidieť. Možno existuje nejaká náuka, zásada alebo udalosť z histórie, kvôli ktorej sa staviate proti svojej viere a môžete mať pocit, že jediný spôsob ako práve teraz vyriešiť tento vnútorný zmätok, je „nechodiť viac“ so Svätými. Keď budete žiť tak dlho ako ja, potom poznáte, že veci majú tendenciu sa samé vyriešiť. Nejaký inšpirovaný postreh alebo zjavenie môže danú záležitosť ukázať v novom svetle. Pamätajte na to, že znovuzriadenie nie je jednorazová udalosť, ale že sa ďalej vyvíja.

Nikdy neopúšťajte veľké pravdy zjavené prostredníctvom proroka Josepha Smitha. Nikdy neprestávajte čítať Kristovu náuku obsiahnutú v Knihe Mormonovej, premýšľať o nej a uplatňovať ju.

Nikdy zabudnite venovať Pánovi zodpovedajúce množstvo času prostredníctvom úprimnej snahy porozumieť tomu, čo Pán zjavil. Ako povedal môj drahý priateľ a bývalý kolega Starší Neal A. Maxwell: „Nemáme si myslieť … že len preto, že niečo nedokážeme vysvetliť, je to nevysvetliteľné.“⁶

Takže než uskutočníte toto duchovne nebezpečné rozhodnutie, že odídete, povzbudzujem vás, aby ste sa zastavili a dôkladne ho zvážili, než sa vzdáte toho, čo vás v prvom rade priviedlo k svedectvu o znovuzriadenej Cirkvi Ježiša Krista. Zastavte sa a zamyslite sa nad tým, čo ste tu cítili a prečo ste to cítili. Spomeňte si na chvíle, kedy vám Duch Svätý vydal svedectvo o večnej pravde.

Kam pôjdete, aby ste našli ďalších, ktorí by zdieľali vašu vieru v osobných, milujúcich Nebeských rodičov, ktorí nás učia, ako sa vrátiť do Ich večnej prítomnosti?

Kam pôjdete, aby ste sa učili o Spasiteľovi, ktorý netrpel len za vaše hriechy, ale ktorý tiež vytrpel „bolesti a strasti, a pokušenia všetkého druhu“ aby „vnútro jeho mohlo byť naplnené milosrdenstvom podľa tela, aby poznal podľa tela, ako pomôcť ľudu svojmu podľa ich slabostí“⁷, čo podľa mňa zahŕňa aj slabosť vo forme straty viery?

Kam pôjdete, aby ste sa dozvedeli viac o pláne Nebeského Otca pre naše večné šťastie a pokoj, o pláne, ktorý je plný úžasných možností, náuk a návodov pre náš smrteľný a večný život? Pamätajte, že plán spásy dáva smrteľnému životu zmysel, účel a smer.

Kam pôjdete, aby ste našli Cirkev s podrobnou a inšpirovanou organizačnou štruktúrou, v ktorej vás učia a podopierajú muži a ženy, ktorí sú hlboko oddaní službe Pánovi skrze službu vám a vašej rodine?

Kam pôjdete, aby ste našli žijúcich prorokov a apoštolov, ktorí sú povolaní Bohom a ktorí pre vás predstavujú ďalší zdroj rád, porozumenia, útechy a inšpirácie pre výzvy našej doby?

Kam pôjdete, aby ste našli ľud, ktorý žije podľa predpísaných hodnôt a zásad, ktoré s nimi zdieľate a ktoré túžite odovzdať svojim deťom a vnúčatám?

A kam pôjdete, aby ste zakúsili radosť, ktorá prichádza prostredníctvom obradov a chrámových zmlúv?

Bratia a sestry, prijať Kristovo evanjelium a žiť podľa neho môže byť ťažké. Vždy to tak bolo a vždy to tak bude. Život sa môže podobať turistovi, ktorý stúpa po strmej a obtiažnej ceste. Je prirodzené a normálne občas sa na ceste zastaviť, aby sme chytili dych, zhodnotili svoj smer a zamysleli sa nad svojím tempom. Nie každý sa na ceste potrebuje zastaviť, ale nie je na tom nič zlé, pokiaľ si to vaše okolnosti vyžadujú. V skutočnosti to môže tým, ktorí túto príležitosť naplno využijú na to, aby sa osviežili živou vodou Kristovho evanjelia, priniesť niečo pozitívne.

Nebezpečenstvo nastáva, keď sa niekto rozhodne odchýliť z cesty, ktorá vedie k stromu života.⁸ Niekedy môžeme zisťovať, študovať a poznávať a niekedy musíme veriť, dôverovať a dúfať.

Nakoniec bude každý z nás musieť odpovedať na Spasiteľovu otázku: „Či aj vy chcete odísť?“⁹ Každý z nás musí na túto otázku hľadať vlastnú odpoveď. Pre niektorých je jednoduché odpovedať; pre iných je to ťažké. Netvrdím, že viem, prečo je pre niektorých ľahšie mať vieru, aby verili, než pre druhých. Som len veľmi vďačný za to, že viem, že odpovede sú vždy dostupné a že pokiaľ ich hľadáme – skutočne hľadáme so skutočným zámerom a s celým úmyslom srdca a s modlitbou – nakoniec pri pokračovaní na ceste evanjelia nájdeme odpovede na svoje otázky. Počas duchovnej služby som poznal tých, ktorí sa odchýlili a po skúške svojej viery sa vrátili.

Úprimne dúfam, že budeme pozývať stále väčší počet Božích detí, aby nachádzali cestu evanjelia a zostávali na nej, aby aj oni mohli „[požiť] z ovocia, ktoré [je] žiaduce nad všetko iné ovocie“¹⁰.

Mojou úprimnou prosbou je, aby sme povzbudzovali, prijímali, chápali a milovali tých, ktorí sa boria so svojou vierou. Nikdy nesmieme zabudnúť na žiadneho brata ani žiadnu sestru. Každý z nás sa nachádza na inom mieste cesty a podľa toho si musíme navzájom pomáhať.

Tak ako máme s otvorenou náručou v prívetivom duchu vítať nových členov, tak máme objať a podporovať tých, ktorí majú otázky a ochabujú vo viere.

Slovami ďalšej známej metafory sa modlím za to, aby sa každý, kto premýšľa o tom, že opustí „starú dobrú loď Sion“, kde pri kormidle stojí Boh a Kristus, zastavil a dôkladne zvážil svoj odchod.

Prosím vedzte, že aj keď starou loďou zmietajú silné veterné búrky a vlnobitie, vždy pamätajte na to, že Spasiteľ je na palube a je schopný búrku napomenúť Svojím príkazom: „Zmĺkni, utíš sa!“ Do tej doby sa nesmieme báť a musíme mať neochvejnú vieru, že „Ho aj vietor, aj more poslúchajú“¹¹.

Bratia a sestry, sľubujem vám v mene Pána, že On nikdy neopustí Svoju Cirkev a že nikdy neopustí žiadneho z nás. Pamätajte na Petrovu odpoveď na Spasiteľovu otázku a na jeho slová:

„Pane, ku komu pôjdeme? Slová večného života máš,

a my sme uverili a poznali, že Ty si (Kristus), ten Svätý Boží.“¹²

Svedčím o tom, že nebude „dané žiadne iné meno ani žiadna iná cesta, ani prostriedok, ktorým k deťom ľudským môže prísť spása, iba v mene a skrze meno Krista“¹³.

Tiež svedčím o tom, že Ježiš Kristus v našej dobe povoláva apoštolov a prorokov a že znovuzriadil Svoju Cirkev s náukami a prikázaniami ako útočisko pred búrkou a hnevom, ktorý určite príde, pokiaľ ľudia sveta nebudú činiť pokánie a nevrátia sa k Nemu.¹⁴

Ďalej svedčím o tom, že Pán „pozýva všetkých, aby prišli k nemu a podieľali sa na dobrotivosti jeho; a neodopiera žiadnemu, ktorý ku nemu prichádza, čiernemu ani bielemu, porobenému ani slobodnému, mužovi ani žene; … a všetci sú Bohu rovnak퓹⁵.

Ježiš je náš Spasiteľ a Vykupiteľ a Jeho znovuzriadené evanjelium nás bezpečne dovedie späť do prítomnosti našich Nebeských rodičov, pokiaľ zostaneme na ceste evanjelia a budeme kráčať v Jeho šľapajách. O tom svedčím v mene Ježiša Krista, amen.